TALLINN – Dymové granáty, zablokovaná komunikácia a únos predstaviteľa estónskej tajnej služby! Rusi takto zrejme otvorili novú vojnovú frontu s členským štátom NATO. Putinovi muži si mysleli, že je to tajný špión, tak ho zatkli a násilne odvliekli. Teraz mu hrozí 20-ročné väzenie a možnosť, že celý incident prerastie do obrovského konfliktu.
Hrozí otvorenie ďalšieho vojnového frontu? Po zabratí Krymu a podporovania napätia na východe Ukrajiny sa v centre diania ocitlo Estónsko. A za všetkým stojí únos estónskeho predstaviteľa tajnej služby Estona Kohvera (44). Len dva dni pred únosom navštívil Estónsko Barack Obama, aby uistil, že USA spolu s NATO budú chrániť členské štáty susediace s Ruskom.
V prípade ruskej hrozby bude možné na východných hraniciach s Ruskom nasadiť špeciálne jednotky rýchleho nasadenia. Iniciatíva má byť uistením pre bývalé krajiny sovietskeho bloku, ktoré vstúpili do NATO, najmä Poľsko a pobaltské štáty Estónsko, Litvu a Lotyšsko. Nové sily rýchlej reakcie by mali mať 3000-5000 vojakov a byť schopné nasadenia do dvoch až troch dní.
Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Kohvera zatkli v piatok na ruskom území členovia pohraničnej stráže, čím prekazili prebiehajúcu špionážnu operáciu. Estónska vláda naopak tvrdí, že bol unesený z kontrolného stanovišťa v oblasti Luhamaa na spoločnej hranici a pod hrozbou použitia strelnej zbrane ilegálne odvlečený do Ruska. Malo sa tak stať počas akcie estónskych úradov zameranej na prevenciu ilegálneho prekračovania štátnych hraníc. Unesenému "špiónovi" teraz hrozí až 20 rokov za mrežami.
"Narušiteľ mal pri sebe pištoľ značky Taurus s muníciou, 5000 eur v hotovosti, špeciálne vybavenie na tajné nahrávanie zvuku a dokumenty, ktoré dokazujú, že bol na špionážnej misii," uviedla vo vyhlásení FSB.
Kohvera následne dali do ruskej televízie, aby sa mohli pochváliť úlovkom. "Toto nie je niečo, čo naplánovali cez noc," hovorí Eerik-Niiles Kross, bývalý šéf estónskej tajnej služby a poradca pre národnú bezpečnosť. "Neviem, či ruskej tajnej službe nevyšla akcia podľa predstáv, ale určite to musíte vnímať v kontexte. Celá akcia bola buď nešťastná náhoda alebo jasný signál," povedal pre Guardian.
"Únos predstaviteľa tajnej služby štátu NATO na zahraničnom území je niečo bezprecedentné," dodal Kross. Napäté vzťahy s Ruskom majú aj podľa šéfa parlamentného výboru pre zahraničie Marka Mikhelsona. "Nechcem špekulovať, o čo im ide, ale už viackrát v minulosti ukázali, že podobné činy ohrozujúce suverenitu iných štátov podnikli aj v minulosti."
Ruské útoky proti Estóncom začali už pred pár rokmi. Len za toto obdobie odhalili až 4 ploštice. Ďalej odhalili ruského agenta v podobe Hermana Simma, ktorý pracoval na vysokej pozícii ministerstve vnútra. Za posledné dva roky odhalili ďalších dvoch špiónov v estónskych radách. Navyše ešte v roku 2008 sa dostali vládne inštitúcie pod paľbu hackerských útokov. Estónci obvinili Rusov, tí to však popreli.
Ministerstvo zahraničných vecí v Tallinne si už predvolalo na koberec ruského veľvyslanca, pričom požadovalo o umožnenie Kohverovho návratu do vlasti. Bezpečnostná služba KaPo zdôraznila, že jej príslušník, ktorý je expertom na boj proti terorizmu a extrémizmu, na územie Ruska vôbec nevstúpil a jeho únos označila za "obyčajný zločin".
Estónsko, ktoré je členskou krajinou EÚ i NATO, má s Moskvou dlhodobo napäté vzťahy. Napätie sa ešte zvýšilo po ruskom zabratí Krymu a podporovania proruských separatistov na východe Ukrajiny.
