MINSK - Proruskí separatisti navrhli, že oblasti, ktoré kontrolujú, zostanú súčasťou Ukrajiny, ak dostanú "špeciálny štatút". Taktiež uviedli, že jedna z ich kľúčových podmienok je okamžité zastavenie vojenských operácií Kyjeva na východe krajiny.
Vyhlásenie zverejnili pred dnešnou schôdzkou takzvanej kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku. Okrem zástupcov separatistov sa na nej zúčastnia zástupcovia Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Návrh separatistov na udelenie "špeciálneho štatútu" zaznel v čase, keď ukrajinská armáda čelí sérii neúspechov na bojovom poli, čo Kyjev prisudzuje podpore zo strany Ruska v podobe najmenej 1600 vojakov. Moskva však odmieta, že by mala na Ukrajine svoje jednotky.
Podľa agentúry Reuters sa na prvý pohľad nezdá, že by Kyjev požiadavky separatistov prijal, keďže by im musel nechať industrializovaný východ. Separatisti sa však spoliehajú na to, že vojenské neúspechy Kyjeva zavážia pri konečnom rozhodnutí.
Predstaviteľ vlády samozvanej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin, ktorý pricestoval do Minska, uviedol, že "toto je začiatok procesu. Dnes neočakávame podstatný prielom. Prišli sme s návrhmi, aby sme našli spoločnú reč a ukončili vojnu a umieranie ľudí".
Purgin povedal, že separatisti chcú priznanie "špeciálneho štatútu" pre svoje územia s právom vykonávať vlastnú zahraničnú obchodnú politiku, ktorá im umožní integrovať sa do Colnej únie pod vedením Ruska.
Takáto požiadavka je však v protiklade s eurointegračnou politikou Kyjeva, ktorý podpísal s Európskou úniou (EÚ) asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode a snaží sa o členstvo Ukrajiny v EÚ.
Prehrali Ukrajinci dôležitý boj? Armáda dostala rozkaz na ústup, sedem mŕtvych
Ukrajinskí výsadkári sa dnes stretli s ruským tankovým práporom u letiska v Luhansku, ktoré zostáva jednou z hlavných bášt proruských separatistov na východe Ukrajiny. Podľa agentúry AFP o tom informoval hovorca ukrajinskej armády.
Situácia na východnej Ukrajine (Zdroj: Twitter)
Ukrajinské jednotky sa stiahli z letiska pri Luhansku
Ukrajinské jednotky sa na základe rozkazu stiahli z letiska pri Luhansku, informoval dnes hovorca Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Ukrajiny Andrij Lysenko. Podľa predchádzajúceho vyhlásenia armády ukrajinskí výsadkári bojovali proti "práporu ruských tankov" v snahe udržať letisko pod kontrolou. "Ukrajinské sily dostali rozkaz a stiahli sa z letiska," citovala Lysenka agentúra Reuters.
Podľa agentúry Interfax-Ukrajina hovorca SNBO taktiež oznámil, že za posledných 24 hodín zahynulo v bojoch so separatistami sedem ukrajinských vojakov a 25 utrpelo zranenia. Podľa agentúry Ukrinform sily protiteroristickej operácie (ATO) na juhovýchode Ukrajiny zlikvidovali za posledných 24 hodín "80 bojovníkov a štyri kusy techniky".
Separatisti už v nedeľu tvrdili, že ovládli letisko u Luhansku, ktoré od júna kontrolovala armáda.
Vzbúrenci cez víkend tiež tvrdili, že sa im podarilo obkľúčiť letisko v Donecku, ktoré doteraz tiež bolo pod kontrolou armády.
Rasmussen: Kyjev očakáva, že nový parlament zmení štatút nečlenského štátu NATO
Ukrajinské politické vedenie očakáva, že nový parlament, ktorý vzíde z októbrových volieb, zmení zákon o štatúte nečlenského štátu NATO, čo je možnou predohrou k žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie, oznámil dnes jej generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen.
"Chápem, že súčasné politické vedenie v Kyjeve predpokladá, že nový parlament po parlamentných voľbách na Ukrajine zmení legislatívu o nealiančnom štatúte," citovala agentúra Reuters Rasmussena na tlačovej konferencii v Bruseli.
Podľa agentúry DPA Rasmussen taktiež uviedol, že NATO zvýši svoju vojenskú prítomnosť v členských krajinách na východe Európy. Vybuduje tam podľa neho sily rýchlej reakcie.
"Túto hlavnú silu poskytnú spojenci na princípe rotácie a môže obsahovať niekoľko tisíc vojakov pripravených reagovať s podporou leteckých, námorných a špeciálnych síl tam, kde to bude potrebné... To znamená, že pôjde o viditeľnejšiu prítomnosť NATO na východe dovtedy, dokiaľ to bude potrebné," konštatoval Rasmussen. Zdôraznil však, že NATO neporuší dohodu s Ruskom z roku 1997, ktorá obmedzuje prítomnosť aliancie v regióne.
Krajiny budú rokovať o plyne 6. septembra
Ďalšie kolo rusko-ukrajinských rokovaní o vyriešení plynovej krízy sa uskutoční 6. septembra. Informoval o tom v pondelok ruský minister energetiky Alexander Novak, podľa ktorého sa na termíne dohodli vlády oboch krajín. Moskva aj Kyjev teraz čakajú na vyjadrenie Európskej komisie (EK), ktorá zatiaľ nerozhodla, či na rokovania vyšle svojho zástupcu, dodal Novak. Rusko stoplo dodávky plynu Ukrajine v júni po tom, čo sa obe strany nedohodli na vyriešení cenového sporu. Novak ešte v piatok uviedol, že Moskva je pripravená znížiť Ukrajine cenu plynu na 385 USD za tisíc kubických metrov.
Rusko vlani znížilo Ukrajine cenu za plyn na 268,50 USD za tisíc metrov kubických po tom, čo vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč oznámil, že pred podpisom dohody o približovaní sa k Európskej únii uprednostní užšiu spoluprácu s Moskvou. Masové pouličné protesty však viedli vo februári k zvrhnutiu Janukovyča a Moskva následne Kyjevu zvýšila cenu na 486 USD za tisíc kubických metrov. To vláda v Kyjeve odmietla a žiada návrat k pôvodnej cene, podľa agentúry Reuters však signalizovala, že je ochotná akceptovať aj čiastku tesne nad 300 USD za tisíc metrov kubických.
Prvý školský deň v Mariupole: Ruské tanky sú 30 kilometrov od školy
Nové posily do ukrajinskej armády
Lavrov: Rusko na Ukrajine nepodnikne vojenskú intervenciu
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyhlásil, že Rusko na Ukrajine nepodnikne vojenskú intervenciu. Moskva sa zasadzuje za riešenie krízy výlučne pokojnou cestou, zdôraznil.
"Vojenské zasahovanie nebude, my sme výlučne za pokojné riešenie tejto veľmi zložitej krízy, tejto tragédie. Všetko, čo robíme, je zamerané na to, aby sa presadili politické prístupy," uviedol Lavrov vo svojom vystúpení na pôde Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov. Lavrov poznamenal, že si veľmi veľa sľubuje od dnešných rokovaní v Minsku, kde sa stretnú zástupcovia Ruska, Ukrajiny, OBSE, ako aj zástupcovia proruských separatistov z východu Ukrajiny. Vyslovil nádej, že rokovania povedú k uzavretiu "okamžitého a bezpodmienečného prímeria".
Zopakoval, že Rusko "urobí všetko, čo od neho závisí", aby presadilo politické urovnanie konfliktu za súčasného rešpektovania nárokov všetkých regiónov a politických síl na Ukrajine. Šéf ruskej diplomacie tiež apeloval na stiahnutie ukrajinských vládnych jednotiek z pozícií, z ktorých môžu zasiahnuť civilné ciele, informovala agentúra Reuters. Medzičasom dnes ukrajinské ministerstvo obrany ubezpečilo, že jeho jednotky nikdy neostreľovali mestá. Uviedol to dnes v rozhovore pre televíziu Ukrajina poradca ministra obrany Oleksandr Daniľuk.
Zdôraznil, že ostreľovanie miest, v ktorých "nie sú strategické formácie teroristov", by nemalo žiaden zmysel. Dodal, že aj v tých mestách, kde "teroristi" boli - ako v Slovjansku či Kramatorsku, vládne sily nepodnikli ani delostrelecké ani letecké útoky na miesta, kde sú civilisti. Zo streľby do civilistov Daniľuk naopak obvinil proruských separatistov. Útoky na civilistov sú podľa jeho slov "podstatou tejto teroristickej vojny".
Pobrežná stráž pátra po dvoch námorníkoch zo zasiahnutej lode
Ukrajinská pobrežná stráž pokračuje v pátraní po svojich dvoch námorníkoch, ktorí sú nezvestní po ostreľovaní a potopení ich lode, informovala agentúra Reuters. Tlačové agentúry už v nedeľu večer uviedli, že k útoku, ktorý sa odohral v nedeľu na Azovskom mori, sa prostredníctvom sociálnych sietí priznali proruskí separatisti.
Dôstojník pobrežnej stráže Serhij Astachov dnes pre Reuters uviedol, že po analýze situácie "sa domnievame, že útok bol spáchaný delostreleckým systémom, ale zatiaľ nevieme, odkiaľ boli strely vypálené". Z Azovského mora sa podarilo zachrániť ôsmich členov posádky zasiahnutej a potopenej lode. Do záchrannej akcie sa zapojili posádky ďalších hliadkovacích plavidiel.
Putin na karikatúre novín New York Times
Niektorí politici si myslia, že USA by Ukrajine mali poskytnúť zbrane
Spojené štáty by mali ukrajinskej armáde poskytnúť zbrane, aby mohla čeliť ruskej invázii. V rozhovore s televíziou CNN to vyhlásil predseda zahraničného výboru amerického Senátu Robert Menendez. Predseda výboru pre tajné služby v americkej Snemovni reprezentantov Mike Rogers stanici Fox News zase povedal, že Washington by mal ponúknuť Kyjevu "strategickú pomoc" teraz, inak budú neskoršie následky oveľa horšie.
"Mali by sme Ukrajincom poskytnúť taký typ obranných zbraní, ktoré pri ďalšej agresii spôsobia (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi straty," povedal vplyvný demokrat Menendez, ktorý je na zozname amerických politikov, voči ktorým Rusko zaviedlo sankcie odvetou za obmedzenia voči Moskve vyhlásené Washingtonom. Menendez dodal, že Spojené štáty by mali vo vyzbrojovaní Kyjeva spolupracovať s Európskou úniou a NATO.
Na otázku, či administratíva prezidenta Baracka Obamu taký krok zvažuje, Menendez odpovedal, že by to "veľmi dobre mohlo byť na programe dňa". "Okolnosti sa zmenili," vysvetlil. Obama opakovane odmietol americkú vojenskú akciu kvôli Ukrajine a zdôraznil, že kríza sa musí vyriešiť diplomatickou cestou a nátlakom na Rusko pomocou sankcií. Šéf Bieleho domu sa podľa Reuters doteraz zdráha nazvať posledný vývoj na východnej Ukrajine ruskou inváziou.
Republikán Rogers sa domnieva, že USA aj Európa musia teraz Ukrajine dodať "strategickú pomoc", ktorá prispeje k zastaveniu "rastúcej ruskej agresie". "Ak neposkytneme malú a efektívnu pomoc teraz, dostaneme sa neskôr do väčších a horších ťažkostí," povedal Rogers stanici Fox News. "Teraz je príležitosť urobiť rozhodnutie a neurobiť tú istú chybu, akú prezident urobil v Sýrii," dodal s tým, že Putin na východnej Ukrajine koná "bez strachu z následkov".
Obamu mnohí americkí zákonodarcovia, predovšetkým z radov republikánov, kritizujú, že príliš dlho otáľal s rozhodnutím o tom, či vyzbrojovať umiernených sýrskej povstalcov. Sýrska opozícia žiadala Washington o zbrane od začiatku konfliktu, ktorý v krajine zúri už viac ako tri roky.
Zatiaľ čo napríklad Menendez podporuje sprísnenie sankcií voči Rusku, demokratická senátorka Diane Feinsteinová o ich účinku pochybuje, pretože následky embarga sú vraj pomalé. Feinsteinová, ktorá predsedá senátnému výboru pre tajné služby, je za priame rokovania s Putinom.
Porošenko obvinil Rusko z agresie, avizoval personálne zmeny v armáde
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes obvinili Rusko z rozpútania "priamej a otvorenej agresie", ktorá radikálne zmenila pomer síl na bojisku na východnej Ukrajine v neprospech Kyjeva. V prejave prednesenom v prvý deň nového školského roka pred poslucháčmi vojenskej akadémie v Kyjeve Porošenko uviedol, že "agresia zo susedného štátu (...) radikálne zmenila situáciu v zóne bojov".
Ukrajinský prezident avizoval, že v súvislosti s minulotýždňovými veľkými stratami, ktoré utrpeli vládne sily počas ústupu z už vydobytých pozícií, dôjde v ukrajinských ozbrojených silách k personálnym zmenám.
Boje na východnej Ukrajine pokračujú aj dnes: vládne sily s proruskými separatistami vedú boj o kontrolu nad letiskom v Luhansku. Podľa agentúry UNIAN na strane separatistov bojuje aj ruská tanková divízia. Z Donecka dnes ráno hlásili mohutnú explóziu - podľa zatiaľ neoverených informácií mohlo dôjsť k výbuchu v skladisku ropy.
V Minsku budú rokovania o Ukrajine, EÚ chystá návrhy nových sankcií
Diplomatické riešenie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine dnes budú v Minsku hľadať zástupcovia Kyjeva, Moskvy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Európska komisia by medzitým mohla predložiť návrhy ďalších protiruských sankcií.
Stretnutie v Minsku nadväzuje na summmit o Ukrajine, ktorý sa v bieloruskej metropole za účasti prezidentov Ruska a Ukrajiny Vladimira Putina a Petra Porošenka uskutočnil pred týždňom v utorok. Ten žiadny výsledok síce nepriniesol, ale otvoril cestu k ďalším rokovaniam. Do Bieloruska by dnes mohol podľa agentúry Reuters doraziť aj vicepremiér povstaleckej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin.
Putin: Kyjevské vedenie nechce viesť priamy politický dialóg so separatistami
Ruský prezident Vladimir Putin dnes obvinil kyjevské vedenie z odmietania priamych rokovaní s východoukrajinskými separatistami, ktorým sa v uplynulých dňoch podarilo vytlačiť vládne vojská z ich doterajších pozícií.
"Súčasné kyjevské vedenie nechce viesť vecný politický dialóg s východom svojej krajiny," vyhlásil Putin podľa ruských agentúr v rozhovore pre britskú spoločnosť BBC. Na margo aktivít proruských jednotiek Putin uviedol, že ich cieľom "je vytlačiť vládne sily z veľkých miest na východe krajiny". "Cieľom síl odporu je vytlačiť tieto ozbrojené sily a delostrelectvo, aby nemali možnosť strieľať po obývaných štvrtiach (miest)," vyhlásil ruský prezident.
Putin podľa ITAR-TASS v súvislosti s tým upozornil, že "v Európe sa snažia nevšímať si", že ukrajinské vládne jednotky ostreľujú štvrte obývané civilistami. Ruský prezident upozornil, že sa začína veľmi dôležitý proces "priamych rokovaní". Pripomenul, že ide o výsledok intenzívneho úsilia ruskej strany, ako aj ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a európskych partnerov. "Bolo treba na tom dlho pracovať, ale nakoniec sa nám podarilo dohodnúť," vysvetlil Putin. "Teraz sa obnovujú kontakty," dodal.
K rokovaniam, ktoré sa dnes uskutočnia v bieloruskom Minsku, sa dnes vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý na pôde Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov poznamenal, že si od nich veľa sľubuje. Vyslovil nádej, že rokovania zástupcov Ruska, Ukrajiny, OBSE a proruských separatistov z východu Ukrajiny povedú k uzavretiu "okamžitého a bezpodmienečného prímeria". Zopakoval, že Rusko "urobí všetko, čo od neho závisí", aby presadilo politické urovnanie konfliktu za súčasného rešpektovania nárokov všetkých regiónov a politických síl na Ukrajine.
Šéf ruskej diplomacie tiež apeloval na stiahnutie ukrajinských vládnych jednotiek z pozícií, z ktorých môžu zasiahnuť civilné ciele, informovala agentúra Reuters. Medzičasom dnes ukrajinské ministerstvo obrany ubezpečilo, že jeho jednotky nikdy neostreľovali mestá. Uviedol to dnes v rozhovore pre televíziu Ukrajina poradca ministra obrany Oleksandr Daniľuk.
Zdôraznil, že ostreľovanie miest, v ktorých "nie sú strategické formácie teroristov", by nemalo žiaden zmysel. Dodal, že aj v tých mestách, kde "teroristi" boli - ako v Slovjansku či Kramatorsku, vládne sily nepodnikli ani delostrelecké ani letecké útoky na miesta, kde sú civilisti.
Tusk: Je čas zadržať tých, pre ktorých sa agresia stala arzenálom politiky
Sériou podujatí si dnes Poľsko pripomína 75. výročie útoku nemeckých jednotiek na republiku, ktorý bol začiatkom druhej svetovej vojny. Už tradične sa spomienkové akcie začali o 04.45 h na gdanskom myse Westerplatte, kde pred 75 rokmi krížnik Schlezwig-Holstein vypálil prvé strely na poľské vojenské sklady na pobreží, čím sa začal útok wehrmachtu na Poľsko.
Poľský premiér Donald Tusk dnes na Westerplatte vyhlásil, že výzva "Nikdy viac vojnu" už "nemôže byť manifestom slabých a bezradných". Poľsko, Európa a USA podľa Tuska musia pristúpiť k politike, ktorá posilní bezpečnosť a spravodlivý poriadok vo svete, citovalo internetové vydanie denníka Gazeta Wyborcza. Pripomenul, že "skúsenostiach z prvej svetovej vojny Európa verila vo večný mier...Stačilo 20 rokov a viera a nádej Európanov bola zničená". Poľský premiér zdôraznil, že Európania si musia z tragického poľského septembra 1939 zobrať ponaučenie, ale "nie ponaučenie v podobe naivného optimizmu".
Tusk apeloval, že Európa sa musí poučiť z druhej svetovej vojny a dať transatlantickej solidarite krajín NATO aj praktický rozmer. Dodal, že "ešte je čas zadržať tých v Európe a na svete, pre ktorých sa násilie, sila a agresia znovu stali arzenálom politiky". Poľský premiér vyhlásil, že práve na Westerplatte a práve dnes si Poliaci vyhradzujú právo vyhlásiť, že "nikto nemá právo blokovať naše iniciatívy, ktorých cieľom je múdra a efektívna činnosť NATO". "Bezpečnosť Západu si vyžaduje odvahu, predstavivosť a rozhodné kroky," zdôraznil Tusk.
Pripomenul, že o niekoľko dní sa na summite NATO v Británii bude hovoriť o bezpečnosti a efektívnosti západnej Európy vo vzťahu k vojnovej hrozbe, pričom nie len na východe Ukrajiny. Agentúra ITAR-TASS informovala, že v druhej polovici dňa sa na oficiálnych spomienkach na útok nemeckých vojsk na Poľsko zúčastní aj nemecký prezident Joachim Gauck, ktorého hostiteľom bude poľský prezident Bronislaw Komorowski.
