Prímerie na Ukrajine naštrbili výbuchy: Krátko po vyhlásení sa Doneck triasol!

Rusko pošle na Ukrajinu dva humanitárne konvoje, prvý v sobotu

Rusko vyšle na východ Ukrajiny dva humanitárne konvoje: prvý z nich sa pod vedením Červeného kríža vydá do krízovej oblasti v sobotu. Dnes to v Minsku na schôdzke predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, východoukrajinských separatistov a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podľa agentúry DPA vyhlásil ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov. Zurabov sa rokovania, na ktorom sa dnes Kyjev a rebeli dohodli na pokoji zbraní, zúčastnil za Ruskú federáciu. 

Druhý transport s pomocou bude vypravený neskôr po železnici. Ukrajinský exprezident Leonid Kučma, ktorý na rokovaní v Minsku zastupoval Kyjev, bez podrobností uviedol, že do ťažkými bojmi zničeného Donecka bude prvá humanitárna pomoc vypravená v sobotu. Dodal len, že je to v zhode s mierovým plánom. Nespresnil však, či túto pomoc vyšle ukrajinská vláda, alebo Rusko. Doneck je pod kontrolou separatistov. 

Moskva už v auguste vyslala do východoukrajinského Luhansku konvoj s humanitárnou pomocou. Kolóna takmer 300 kamiónov prekročila hranice bez súhlasu Kyjeva a bez sprievodu Medzinárodného výboru Červeného kríža a vyvolala kritiku zo strany ukrajinskej vlády i Západu.

Na Ukrajine je mier

Agentúra ITAR TASS s odvolaním sa na rebelov uviedla, že povstalci ukončili bojové operácie. Ukrajinský prezident popoludní vydal rozkaz, aby armáda od určenej hodiny dodržiavala pokoj zbraní. Niekoľko minút po začiatku prímeria ale oblasťou severne od Donecka otriasli podľa Reuters tri explózie, podrobnosti o incidente ale nie sú k dispozícii. 

Boje podľa všetkého ustali ešte pred oficiálnym začiatkom pokoja zbraní. Agentúra ITAR-TASS krátko pred tým, než prímerie nadobudlo účinnosť, napísala, že povstalci už viac ako štvrť hodiny nehlásia žiadnu bojovú aktivitu.  Na pokoji zbraní sa dnes v Minsku dohodli zástupcovia Kyjeva a separatistov, ktorí sa zúčastnili na rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny, v ktorej sú ešte vyjednávači za Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. 

Mierový plán má podľa všetkého 12 bodov, jeho podrobnosti ešte neboli zverejnené. Ukrajinský prezident Petro Porošenko ale uviedol, že je v ňom aj dohoda o výmene zajatcov. Podľa Porošenka by si povstalci aj vojaci mohli zajatcov vymeniť už v sobotu. Rebeli tvrdia, že v ich moci je cez 1000 ukrajinských vojakov.

Obama víta prímerie, je však skeptický

Americký prezident Barack Obama v piatok privítal najnovšie prímerie medzi vládou na Ukrajine a tamojšími proruskými povstalcami. Urobil tak počas tlačovej konferencie na záver summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Walese. Zároveň opäť pohrozil Rusku ďalšími sankciami a obvinil ho z rozdúchavania ukrajinského konfliktu.

"Vyslali sme Rusku jasný signál, že činy majú svoje následky. Spojené štáty a Európa dnes dokončujú opatrenia na prehĺbenie a rozšírenie našich sankcií voči ruskému finančnému, energetickému a bezpečnostnému sektoru," vyhlásil šéf Bieleho domu počas vystúpenia vo waleskom Newporte. Ako opäť zopakoval, NATO je pripravená "chrániť každého svojho spojenca" a "chrániť ukrajinskú zvrchovanosť" pred "ruskou agresiou". "Pokiaľ ide o dohodu na prímerí, sme plní nádeje. Ale na základe predošlých skúseností sme takisto skeptickí, či ho separatisti budú rešpektovať a Rusi prestanú narušovať ukrajinskú zvrchovanosť a územnú celistvosť," dodal americký prezident. 

Obama sa vo svojom vystúpení vyjadril aj k problematike boja proti Islamskému štátu, čo bola takisto jedna z hlavných tém summitu NATO. Verejnosti v tejto súvislosti prisľúbil, že USA v spolupráci so spojencami "odrovnajú" lídrov extrémistického sunnitského zoskupenia. "Dosiahneme svoj cieľ. Pokoríme a napokon aj porazíme ISIL, rovnako, ako keď sme išli po al-Kájde," uviedol.

Rusko víta uzavretie prímeria medzi Kyjevom a separatistami na východe Ukrajiny

Rusko privítalo prímerie, ktoré dnes v bieloruskej metropole Minsk uzavreli predstavitelia ukrajinskej vlády s proruskými separatistami. Moskva zároveň vyzvala obe strany, aby podmienky prímeria dôsledne dodržiavali, informovala agentúra Reuters. "Kancelária ruského prezidenta podpísanie protokolov (o prímerí) v Minsku víta," uviedol podľa agentúry Interfax hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Peskov pripomenul, že k dohode medzi oboma znepriatelenými stranami došlo po iniciatívach ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. "Moskva dúfa, že všetky ustanovenia dokumentu a dosiahnutých dohôd budú zúčastnené strany dôsledne dodržiavať a proces rokovaní bude pokračovať až do úplného vyriešenia ukrajinskej krízy," dodal Peskov.

Prímerie uzavreté medzi vládou v Kyjeve a proruskými separatistami na východe Ukrajiny začalo platiť dnes od 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ). Dohoda obsahuje 14 bodov, ktoré okrem iného zahŕňajú výmenu zajatcov, poskytovanie humanitárnej pomoci a stiahnutie ťažkých zbraní z bojiska.

Podľa ukrajinského prezidenta Petra Porošenka by k výmene zajatcov na oboch stranách mohlo dôjsť už v sobotu. Separatisti zadržiavajú podľa vlastných slov viac ako 1000 ukrajinských vojakov, prozápadná vláda v Kyjeve asi 200 separatistov.

Zeman: Ukrajina nečelí priamej invázii, ale ruskej agresii

Prezident ČR Miloš Zeman, ktorého štvrtkové vyjadrenia vo waleskom Newporte vyvolali viacero kritických reakcií nielen v dejisku summitu NATO, ale aj vo vlasti, dnes mierne rozšíril svoje stanovisko. Zeman povedal, že na Ukrajine zúri občianska vojna, že verí šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi a jeho vyjadreniam o neprítomnosti ruských vojakov na Ukrajine a že táto krajina nečelí ruskej invázii.

Podľa českého prezidenta niet pochýb o ruskej agresii voči Ukrajine. Nič to však nemení na tom, že Ukrajina  nečelí priamej vojenskej invázii, ktorú by - ako formuloval Miloš Zeman - začal iba úplný idiot. Za lož považuje tvrdenia Moskvy o ruských dobrovoľníkoch na východe Ukrajiny. "Nedokážem si predstaviť horšie miesto na dovolenku," citovali dnes Zemana české webové stránky.

Ukrajina však nečelí priamemu vpádu či invázii ruskej armády, agresia voči nej prebieha v podobe dodávok zbraní i ľudského personálu, ktorý však nemožno označiť za dobrovoľníkov, zdôraznil Zeman.
Práve preto Zeman súhlasí so všetkými odstrašujúcimi opatreniami, na ktorých sa zhodli účastníci summitu. Prezident ČR však pripomenul, že aj všetky členské krajiny NATO sa zhodli na nutnosti politického riešenia ukrajinskej krízy, ktorá nemá vojenské riešenie. Podľa jeho slov závisí ďalší vývoj, vrátane uvalenia sankcií a ich ďalšieho osudu, od postoja ruskej strany.

Predstavitelia viacerých českých parlamentných strán vyjadrili dnes vo vysielaní spravodajskej televízie ČT24 prekvapenie nad štvrtkovými výrokmi hlavy štátu, ktoré podľa ich názoru nekorešpondovali s postojmi premiéra Bohuslava Sobotku ani šéfa diplomacie Lubomíra Zaorálka.

Už vo štvrtok reagoval sarkasticky na Zemanovu požiadavku volajúcu po dôkazoch ruskej vojenskej prítomnosti na východe Ukrajiny šéf švédskej diplomacie Carl Bildt. Ten aj pred kamerou verejnoprávnej Českej televízie položil otázku, či ČR má tajné služby, a po súhlase odkázal českému prezidentovi, aby si od nich vyžiadal príslušné informácie.

Na hranici s Ruskom uniesli člena bezpečnostnej služby

 Predstaviteľa estónskej Vnútornej bezpečnostnej služby (Kaitsepolitsei) v piatok na hranici s Ruskom uniesli neznámi páchatelia. "Bol násilne unesený pod hrozbou zastrelenia. Plnil si svoje povinnosti v súvislosti so zabraňovaním kriminálnej činnosti na hranici," uviedla bezpečnostná služba v oficiálnom stanovisku. Incident sa stal na hraničnom prechode Luhamaa. Útočníci údajne použili aj dymový granát a narušili miestnu rádiovú komunikáciu. V súvislosti s prípadom si už estónsky minister zahraničných vecí Urmas Paet predvolal ruského veľvyslanca v Tallinne a o incidente telefonicky informoval aj Moskvu.

Bývalá sovietska republika Estónsko má s Ruskom v súčasnosti napäté vzťahy a obáva sa destabilizácie pobaltského regiónu v súvislosti s krízou na východe Ukrajiny. Asi štvrtinu obyvateľov Estónska tvoria etnickí Rusi. Americký prezident Barack Obama krajinu v stredu osobne navštívil s cieľom vyjadriť jej podporu zo strany Severoatlantickej aliancie. 

Miestne médiá informovali, že únos príslušníka bezpečnostnej služby pravdepodobne nemá politické pozadie.

Kyjev a separatisti sa údajne dohodli na prímerí pre východnú Ukrajinu

Podľa Interfaxu zástupcovia ukrajinskej vlády už podpísali dohodu o prímerí s predstaviteľmi povstaleckej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Ide o prvé prímerie, ku ktorému sa okrem ukrajinských síl pripojili tiež separatisti. Tí vo štvrtok uviedli, že sa k zloženiu zbraní chcú pripojiť hodinu po ukrajinskej armáde, ako podmienku si však kladú to, že Kyjev prijme mierový plán ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten okrem iného počíta s ukončením bojov, stiahnutím delostrelectva a obnovou sociálnych a zdravotníckych zariadení. 

Rokovania v Minsku začali okolo 13:00 SELČ a zúčastňujú sa na nich aj zástupcovia Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Na východe Ukrajiny dnes aj po začatí rokovaní v Minsku pokračovali boje a podľa mnohých expertov bude aj po vyhlásení prímeria zrejme trvať ešte dlhšie, než skutočne nastane pokoj zbraní, upozornila agentúra DPA.

Separatisti tvrdia, že už ovládli Mariupol; armáda to popiera

Boje o prístavné mesto Mariupol na pobreží Azovského mora pokračujú aj napriek tvrdeniu proruských separatistov, že ho už dobyli. Hovorca ukrajinskej armády ich vyhlásenie rozhodne poprel.

Agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroje v radoch separatistov informovala, že prvé povstalecké jednotky už "sú v Mariupole".  Hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Andrij Lysenko však na brífingu v Kyjeve vyhlásil, že "to nie je pravda". Lysenko dodal, že vládnym vojakom sa protivníka dokonca podarilo vytlačiť aj z tých pozícií, ktoré už ovládli. Spresnil, že k Mariupolu sa začali sťahovať ďalšie posily vládnej armády, takže majú nad protivníkom presilu v počte vojakov i bojovej techniky. Dodal, že vládne jednotky podnikli protiútok, ktorého výsledok bude jasný v priebehu dňa.

Podľa Ukrinformu sú dnes v Mariupole zavreté obchody a nefunguje ani trhovisko, aj keď mestská hromadná doprava ešte dopoludnia premávala. Od rána sa v meste a okolí ozývala intenzívna delostrelecká paľba, miestni obyvatelia sa poskrývali do krytov, ktorých je v meste asi sto.

Agentúra Ukrinfom píše, že príslušníci armády tzv. Novoruska sa už skôr nechali počuť, že Mariupol obsadia do dnešnej 14.00 h, keď sa očakáva vyhlásenie prímeria ako jedného z prvých výsledkov rokovaní kontaktnej skupiny pre urovnanie krízy na východnej Ukrajine, ktoré sa dnes popoludní začalo v Minsku. 

Podľa agentúry RIA Novosti naň pricestovali aj premiéri samozvaných republík na východe Ukrajiny - Igor Plotnickij (Luhanská ľudová republika - LĽR) a Alexandr Zacharčenko (Donecká ľudová republika - DNR). Členom východoukrajinskej delegácie je aj predseda parlamentu LĽR Alexej Kariakin a vicepremiér DĽR Andrej Purgin.

Väčšina účastníkov rokovania pri príchode na miesto schôdzky odmietla hovoriť o svojich očakávaniach. Jedinou výnimkou bol bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, ktorý vyhlásil: "Prišli sme po mier. Najdôležitejšia vec je dosiahnuť prímerie."

Zeman pripúšťa, že na Ukrajine bojujú ruskí dobrovoľníci

Český prezident Miloš Zeman je aj po summite NATO vo Walese presvedčený, že na východe Ukrajiny neoperujú regulérne ruské jednotky, pripustil však, že na strane tamojších povstalcov bojujú tisíce ruských dobrovoľníkov. Tí sú tam podľa vyhlásenia ruských predstaviteľov údajne na dovolenke. „Horšie miesto na dovolenku ako východ Ukrajiny si v súčasnosti neviem predstaviť,“ povedal v piatok na tlačovej konferencii Zeman, ktorý reagoval na kritiku švédskeho ministra zahraničných vecí Carla Bildta potom, čo Zeman žiadal jasné dôkazy o ruskej prítomnosti na východe Ukrajiny.

Na Ukrajine ide podľa českého prezidenta o „hybridnú vojnu“, o ktorej sa šíri mnoho dezinformácií. Konflikt však jednoznačne nepovažuje za ruskú inváziu, keďže na vpáde do cudzej krajiny by sa podľa neho zúčastnilo oveľa viac vojakov. V tejto súvislosti pripomenul inváziu bývalého Československa, na ktorej sa v auguste 1968 zúčastnilo až 150 000 vojakov. „Len idiot by teraz poslal na Ukrajinu uniformovaných vojakov s rinčiacimi zbraňami a ruskými vlajkami,“ poznamenal. 

Zeman nie je proti sprísneniu a rozšíreniu sankcií voči Rusku v prípade, že bude porušené najnovšie prisľúbené prímerie. To má podľa neho jasné podmienky, pričom najhlavnejšími pre Rusko je „odvolanie jeho vojakov z dovolenky“ a zastavenie vyzbrojovania ukrajinských separatistov. V prípade, že prímerie bude platiť, je český líder za uvoľnenie sankcií voči Rusku. Zeman podľa vlastných slov súhlasil aj s doterajšími „odstrašujúcimi opatreniami, ktoré mohli odradiť Rusko od skutočnej invázie na Ukrajinu“. 

Šéf švédskej diplomacie vyjadril vo štvrtok na summite NATO presvedčenie, že Rusko už na Ukrajine celkom zjavne intervenovalo dvakrát: najprv pri obsadení Krymu a teraz vo východných častiach krajiny. "Neviem či existuje česká spravodajská služba, máte ju? Mohol by sa spýtať ich," navrhol Bildt na adresu českého prezidenta pred novinármi. Zeman mu odkázal, že Česko má tri tajné služby, ktoré všetky sledujú aj dianie na Ukrajine. Z ich zistení podľa neho vyplýva, že na východe krajiny operuje 1000 až 5000 ruských dobrovoľníkov. NATO predtým uvádzalo, že na východe Ukrajiny bojuje 3000 až 5000 Rusov.

Počas konfliktu zomrelo už 2 000 ruských vojakov

Počas konfliktu na východe Ukrajiny zomrelo už okolo 2 000 ruských vojakov. V piatok o tom informoval hovorca ukrajinských ozbrojených síl Andrij Lysenko citujúci údaje tajných služieb. Rusko odmieta, že by posielalo na Ukrajinu svojich vojakov, aby pomáhali proruským separatistom v boji proti ukrajinským vládnym silám.

Kyjev a Západ však tvrdia, že existujú nespochybniteľné dôkazy o priamom zapojení ruských vojakov do bojov na Ukrajine. Moskva naposledy uviedla, že nedávno chytení členovia ruskej armády na Ukrajine sa tam stratili počas cvičení. Organizácia Spojených národov stanovila celkový počet obetí konfliktu, ktorý vypukol v apríli, na viac než 2 600.

V Minsku sa začali rokovania o prímerí na Ukrajine

Zástupcovia Ukrajiny, proruských separatistov Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v piatok v bieloruskom Minsku začali rokovať o ukončení ukrajinského konfliktu. Väčšina z nich pri príchode do hlavného mesta Bieloruska odmietla komentovať prípadné šance na úspech rozhovorov. Medzi delegátmi je napríklad ukrajinský exprezident Leonid Kučma ale aj lídri jednostranne vyhlásených republík v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok oznámil, že v piatok plánuje ohlásiť nové prímerie. To posledné ešte z júna stroskotalo po desiatich dňoch, keďže boje medzi oboma znepriatelenými stranami na východe Ukrajiny aj napriek tomu pokračovali. Porošenko tento týždeň absolvoval so svojím ruským partnerom Vladimirom Putinom telefonický rozhovor, počas ktorého sa obaja dohodli na nutnosti nového prímeria. Moskva však stále odmieta, že na východ Ukrajiny posiela vojakov a zbrane.

Pri Mariupole sa opäť bojuje

Východne od ukrajinského prístavu Mariupol sa dnes opäť rozliehala delostrelecká paľba, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na očitého svedka.

Podľa primátora Jurija Chotlubeja k mestu, ktoré leží na pobreží Azovského mora na juhu Doneckej oblasti, sa presunulo ukrajinské delostrelectvo, aby zastavilo proruské sily.

Veliteľ jednej z jednotiek Národnej gardy dislokovanej v Mariupole zase Reuters informoval, že ich pozície boli ostreľované prakticky celú uplynulú noc. Vládnym silám sa zatiaľ darí odolávať tlaku protivníka, ktorý do boja nasadil tanky a delostrelectvo.

Podľa vojenského analytika Dmytra Tymčuka je okrem úseku Mariupol-Novoazovsk situácia veľmi zložitá aj na severe Luhanskej oblasti - v okolí mesta Stanica Luhanskaja, ale aj v Donecku a Debaľceve.

 

Intense battles near Mariupol.Azov positions destroyed after RUS "Grad" barrage says commander http://t.co/G1NnCLUk2g pic.twitter.com/VLKtKErU3H

— Ryskeldi Satke (@RyskeldiSatke) September 5, 2014

 

Agentúra UNIAN uviedla, že Tymčuk na základe zistení vojenskej rozviedky vyslovil predpoklad, že proruské sily sa snažia v okolí Mariupola presne zistiť pozície ukrajinskej armády, aby sa pripravili na útok.

Miestne obyvateľstvo i vládne sily sa na útok proruských jednotiek chystajú už niekoľko dní - okolo mesta napríklad vykopali zákopy. Separatisti totiž minulý týždeň dobyli neďaleké mesto Novoazovsk a oznámili, že získanie kontroly nad Mariupolom je otázkou niekoľkých dní. Ukrajinská armáda vo štvrtok zvýšila stupeň pohotovosti svojich jednotiek v Mariupole.

 

#Mariupol - thick clouds of smoke above Shirokino. Apparently the city was shelled by artillery. @tombreadley pic.twitter.com/rpbn7jc6wY

— Onlinemagazin (@OnlineMagazin) September 4, 2014

 

Strategicky dôležité mesto Mariupol je najväčším ukrajinským prístavom. Počas dlhých týždňov prebiehajúceho konfliktu ho dostala do rúk raz jedna, raz druhá strana. Cez prístav sa vyváža oceľ a leží na hlavných trasách, ktoré vedú od juhovýchodných hraníc s Ruskom do zvyšku Ukrajiny.

Pre proruských povstalcov má význam aj preto, že môže slúžiť ako spojnica medzi Ruskom a Krymským polostrovom, ktorý Moskva v marci de facto anektovala.