KYJEV - Obyvatelia Donecka tvrdia, že sa do oblasti doteraz spadajúcej pod kontrolu ukrajinských separatistov dostali ruskí vojaci. Či sú tieto informácie naozaj pravdivé, sa zatiaľ nepodarilo overiť.
Putin vyčíta Západu zradu ideálov, myslí aj na nový štát
Podpora, ktorú Západu poskytuje bojovanie ukrajinskej armády na východe Ukrajiny, podľa ruského prezidenta Vladimira Putina odporuje demokratickým hodnotám. Ukončenie konfliktu podľa neho závisí od Kyjeva, a tak nedokáže povedať, kedy ukrajinská kríza skončí. V rozhovore s ruskými novinármi sa šéf Kremľa tiež zmienil o možnosti vytvorenia nového štátu na juhovýchode Ukrajiny, kde sa od apríla stretávajú vládne jednotky s proruskými povstalcami.
"V čom spočívajú takzvané európske hodnoty?" pýtal sa Putin v televíznom rozhovore. "Podpora štátneho prevratu (na Ukrajine), uchopenie moci so zbraňami v ruke a potláčanie tých, ktorí nesúhlasia, za pomoci ozbrojených síl - čo to je? Moderné európske hodnoty? Zdá sa, že našim kolegom treba pripomenúť ich vlastné ideály," vyhlásil.
Za týchto okolností, keď sú bombardované a ostreľované mestá a dediny na ruskojazyčnom východe Ukrajiny, by bolo podľa Putina naivné predpokladať, že tamojšia domobrana (povstalci) zloží zbrane. A ani Rusko vraj nemôže zostať bokom. "Mali by sme okamžite začať vážne debatovať (...) o otázkach týkajúcich sa politickej organizácie spoločnosti a vytvorenia štátu pre juhovýchodnú Ukrajinu, aby ochránil legitímne záujmy tamojších obyvateľov," povedal ruský prezident podľa agentúry AFP.
Separatisti údajne zasiahli loď ukrajinskej pobrežnej stráže
Loď ukrajinskej pobrežnej stráže dnes zasiahol v Azovskom mori neďaleko Mariupolu delostrelecký granát. Oznámil to hovorca ukrajinskej bezpečnostnej rady Andrij Lysenko. K zodpovednosti za útok sa podľa agentúry Reuters prihlásili proruskí separatisti. Tí tiež uviedli, že sa im podarilo obkľúčiť donecké letisko, ktoré bolo doteraz pod kontrolou armády.
Lysenko sa nezmienil, či si útok vyžiadal zranených a ani nepovedal, koľko osôb bolo na palube. Oznámil len, že na mieste prebieha záchranná operácia. Portál newsru.ua s odvolaním na svoje zdroje ale tvrdí, že na palube sú mŕtvi. Povstalci, ktorí v uplynulých dňoch ohlásili rad vojenských úspechov a ktorí otvorili nový južný front neďaleko Mariupolu, vyhlasujú, že obkľúčili letisko v Donecku. "Útok nebude ľahký, pretože prístupy sú zamínované, nálože sú na diaľkové ovládanie," citoval ITAR-TASS hovorcu doneckých rebelov. Letisko sa v minulosti pokúsili povstalci dobyť niekoľkokrát, armáde sa však tento strategický areál podarilo udržať.
Východ Ukrajiny by mal ostať súčasťou štátu, tvrdí Putinov hovorca
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina v nedeľu povedal, že oblasti východnej Ukrajiny, kde proruskí separatisti bojujú proti vládnym silám, by mali ostať súčasťou krajiny. Konflikt zároveň označil za "domáci". Hovorca Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, čo Putin vyzval na zmysluplné rokovania medzi separatistami a Kyjevom o problémoch vrátane "politickej organizácie spoločnosti a štátnosti juhovýchodu Ukrajiny" s cieľom "chrániť legitímne záujmy tamojších ľudí". Peskov však odmietol, že by Putin vyzýval na vznik samostatného štátu v regióne.
"Medzi Ruskom a Ukrajinou nie je žiadny konflikt, toto je domáci konflikt Ukrajiny," povedal hovorca Kremľa novinárom. Na otázku, či sporné regióny majú ostať súčasťou Ukrajiny, odpovedal: "samozrejme". Len Ukrajina sa môže dohodnúť s Novoruskom berúc do úvahy jeho záujmy, dodal použijúc nový názov, ktorý si nepokojné regióny dali sami.
Tieto vyjadrenia prichádzajú po tom, čo sa lídri EÚ v Bruseli v sobotu zhodli na potrebe nových sankcií proti Rusku, pokiaľ neprestane zasahovať do krízy na Ukrajine. Ich návrh by mal byť vypracovaný do týždňa a zavedú sa v prípade, ak nenastane zmena situácie na Ukrajine, prípadne sa stav zhorší. Putin však povedal, že Rusko nemôže ostať stranou, keď ľudí zabíjajú a konanie povstalcov označil za "prirodzenú reakciu tých, čo chránia svoje práva". Hrozbu sankcií odmietol a obvinil EÚ z toho, že na Ukrajine podporuje "puč".
Výsadkári, ktorých chytili na Ukrajine, sú už doma
Ukrajina prepustila zajatých ruských výsadkárov a Rusko poslalo domov 63 ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali na jeho územie. Informovali o tom ruské agentúry. Ria Novosti citovala ruského generálmajora Alexeja Ragozina, podľa ktorého im výsadkárov vydali po "veľmi zložitom" vyjednávaní a po "neakceptovateľných" odkladoch.
Ragozin povedal, že Moskva naopak promptne vrátila "stovky" ukrajinských vojakov, ktorí už viackrát prekročili hranice, keď ich tlačili povstalci. Posledná 63-členná skupina podľa jeho slov prekročila hranice s Ruskom v stredu.
Desiatich výsadkárov zajali v nepokojnej ukrajinskej Doneckej oblasti a Kyjev ich v pondelok prezentoval ako dôkaz, že ruská armáda bojuje po boku proruských separatistov na východe Ukrajiny. Moskva tvrdí, že sa do susednej krajiny dostali "náhodou". Lídri Európskej únie sa na sobotňajšom summite dohodli na vypracovaní návrhov nových sankcií proti Rusku do jedného týždňa. Moskva zapojenie do konfliktu na Ukrajine opakovane popiera.
Ukrajinskí vládni vojaci údajne začali vychádzať z obkľúčenia
Prví ukrajinskí vojaci vyšli z obkľúčenia u Ilovajska na východe Ukrajiny. Oznámil to dnes ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov s tým, že ide o asi tri desiatky mužov z rôznych jednotiek. Separatisti podľa agentúry ITAR-TASS postúpili tesne k dôležitému prístavu Mariupol, zatiaľ čo ukrajinské sily sa údajne sťahujú od Donecka. Tvrdenia jednotlivých strán zatiaľ nebolo možné overiť.
"Do oporného stanoviska brigády Národnej gardy v meste Komsomolsk (u Donecka) vyšli z obkľúčenia prví vojaci ilovajského zoskupenia. 28 osôb z práporov ministerstva vnútra (...) a s nimi niekoľko mužov z práporov ministerstva obrany. Nenadarmo strážili celú noc štátnu hranicu! čakáme ďalších chlapcov," citovala ministra agentúra Interfax.
Ešte predtým veliteľ jedného z vládnych dobrovoľníckych práporov Semen Semenčenko ohlásil dohodu o odchode obkľúčených vojakov z bojiska, o ktorej ho vraj informoval sám prezident Petro Porošenko.
"(...) Všetci vojaci, ktorí sa nevzdali, budú môcť odísť so zbraňami a prápormi špeciálnym koridorom k miestu dislokácie základných síl," uviedol Semenčenko s tým, že vojaci už vyhodili bojovú techniku do povetria. Separatisti však uviedli, že podmienkou je odchod bez zbraní. "Počas niekoľkých dní všetci bojovníci, ktorí sa vzdali do zajatia, ako aj ranení zajatci, budú vymenení za ruských výsadkárov v Charkove," dodal Semenčenko.
Koľko ukrajinských vojakov je vlastne obkľúčených, nie je podľa serveru newsru.com ešte jasné, ale už sa vie, že bude nutné evakuovať viac než stovku ranených. Ukrajinský minister obrany Valerij Heletej oznámil, že armáda nebude informácie o sťahovaní zverejňovať do tej doby, než budú vojaci v bezpečí. Vysvetlil to tým, že separatisti by mohli tieto informácie zneužiť, ako sa vraj už v minulosti stalo.
Separatisti podľa agentúry ITAR-TASS hlásia, že pod ich tlakom sa ukrajinské jednotky sťahujú od Donecka, a to aj s ťažkými zbraňami, v posledných bojoch však vraj prišli o dvadsiatku tankov a obrnených transportérov. "Na južnej fronte (povstaleckej) milície postúpili až tesne ku strategicky dôležitému prístavu Mariupol. Útok ešte nezačal, ale na okraji mesta už pôsobia skupiny prieskumníkov," uviedla ruská agentúra. Dodala, že mesto je podľa separatistov v obkľúčení.
Ruské médiá s odvolaním sa na povstalcký štáb uvádzajú, že separatisti obišli Mariupol zo severu a za mestom obsadili pobrežné osadu Jalta. Z Mariupolu medzitým z obáv pred bojmi utekajú ľudia, na kontrolných stanovištiach za mestom sa podľa BBC tvorili niekoľkokilometrové kolóny. Poľský portál fakty.pl uviedol, že pri výjazde z Mariupolu na obsadený Novoazovsk sa uskutočnila manifestácia asi 1000 obyvateľov prístavného mesta, ktorí prišli podporiť vojakov. Dav skandoval heslá ako "preč s Putinom" či "Mariupol je Ukrajina" a prisľúbil sa vrátiť ako ľudský štít, ak rebeli zaútočia.
Separatisti hlásia, že chystajú novú ofenzívu. Chcú vraj vytvoriť bezpečný koridor medzi Doneckom a Luhanskom, teda medzi povstaleckými baštami, ktoré boli v posledných týždňoch dejiskom najprudších bojov.
Putin: Rusko sa nemohlo nečinne prizerať tomu, čo sa deje na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyzval urýchlene ukončiť bojové operácie na východnej Ukrajine, aby "bol čas pripraviť sa na zimu". V rozhovore pre program Nedeľňajší čas, ktorý dnes odvysielal Prvý kanál ruskej televízie, Putin poznamenal, že "okrem Ruska na to už nikto nemyslí".
"Prvou a nevyhnutnou podmienkou je zastaviť vojenské akcie a začať obnovovať infraštruktúru," apeloval Putin. Za ďalšie nevyhnutné kroky označil doplňovanie zásob, vykonanie opráv a údržby na všetkých zariadeniach a pripraviť sa na jeseň a zimu. Putin v interview vyhlásil, že s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom sa zhodli, že situáciu na Ukrajine treba riešiť pokojne a že "chyby podobné uchopeniu moci násilím sa nikdy nebudú opakovať". Dodal, že práve "ozbrojené prevzatie moci" je "prapríčinou toho, čo sa teraz (na Ukrajine) deje". Na margo udalostí na Ukrajine povedal, že je to "dobrá lekcia pre nás všetkých".
Ruský prezident v súvislosti s Ukrajinou kritizoval Západ, ktorý si mal vopred "zrátať dôsledky svojho vplyvu" na túto krajinu a "premyslieť si aspoň jeden krok dopredu". Uviedol tiež, že reakcia Ruska na udalosti na Ukrajine bola nevyhnutná. Rusko - nielen politické vedenie, ale aj národ ako taký - sa podľa jeho slov "nemohli nečinne prizerať", ako na Ukrajine "ľudí takmer popravujú". Vysvetlil, že reakcia Ruska bola nutná aj vzhľadom na príbuzenské väzby medzi mnohými Rusmi a Ukrajincami.
Najnovšie vyostrenie situácie v Luhanskej a Doneckej oblasti Putin v rozhovore vysvetlil ako dôsledok dramatického vývoja vnútropolitickej situácie na Ukrajine. "To, čo sa tam deje, je absolútne prirodzená reakcia ľudí, ktorí tam žijú a bránia svoje práva". "Chápete? Nie oni ako prví vzali do rúk zbrane," poznamenal Putin.
V súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko západnými krajinami vyjadril Putin presvedčenie, že západní podnikatelia sú sklamaní rozhodnutiami svojich vlád. Putin upozornil, že firmy, ktoré sa z Ruska v dôsledku sankcií stiahli, budú mať problém vrátiť sa na ruský trh. Dodal, že Rusko o dodávkach potravín rokuje so štátmi Latinskej Ameriky a Čínou.
Rusko žiada zverejniť záznamy zo zostreleného boeingu
Ruská vláda chce vedieť, prečo vyšetrovatelia zostrelenia malajzijského lietadla nad Ukrajinou dodnes nezverejnili údaje z takzvaných čiernych skriniek. Podľa vyjadrení námestníka ministra obrany Anatolija Antonova, ktoré v sobotu priniesla agentúra RIA Novosti, júlová katastrofa "vyvoláva čoraz viac otázok", o čom sa však "veľmi nehovorí". Z tragédie, pri ktorej zahynulo všetkých 298 cestujúcich a členov posádky, Rusko viní Ukrajinu, zatiaľ čo tamojšie vedenie podporované Západom hovorí o zostrelení boeingu proruskými separatistami.
"Prečo stále neboli zverejnené údaje o rozhovoroch medzi letovými dispečermi a pilotmi boeingu? Kto nechce, aby sa to stalo?" pýta sa Antonov, podľa ktorého Moskva zistila, že v čase udalosti sa v blízkosti stroja Malaysia Airlines pohybovalo ukrajinské vojenské lietadlo typu Suchoj Su-25. Predstaviteľ pritom špekuluje, že raketa zo zeme mohla byť vypálená práve na vojenské lietadlo, ktorého pilot sa nechával "kryť" civilným boeingom. Ruský rezort obrany sa údajne domáha odpovedí od Ukrajiny a iných európskych krajín ako aj od Spojených štátov. Medzinárodné vyšetrovanie vedie Holandsko, ktoré pri udalosti stratilo 195 občanov. Antonov v rozhovore taktiež poprel správy o vojenskej intervencii Ruska na Ukrajine, ktoré sú podľa neho "nezmyslom".
EÚ je pripravená prijať nové sankcie voči Rusku, tvrdí Porošenko
Ukrajinský prezident Petro Porošenko po sobotňajších rokovaniach s predstaviteľmi EÚ oznámil dosiahnutie dohody o príprave nového súboru sankcií voči Rusku, ktorých zavedenie bude závisieť od úspechu jeho mierového plánu.
Pred novinármi v Bruseli tiež opätovne varoval, že snahy o vyriešenie separatistického konfliktu na východe Ukrajiny sa blížia k "bodu, odkiaľ niet návratu" a ich zlyhanie môže viesť k "plnorozmernej vojne".
"Na základe mojich návrhov, ktoré podporila väčšina členských štátov (EÚ), sú možné... sektorové sankcie tretej úrovne," povedal Porošenko v dejisku sobotňajšieho mimoriadneho summitu EÚ, ktorého účastníci sa mali venovať okrem iného aj najnovšiemu vývoju na Ukrajine. "Myslím si, že sme veľmi blízko bodu, odkiaľ niet návratu. Tým je plnorozmerná vojna, ktorá sa už odohráva na území ovládanom separatistami," dodal prezident, ktorý podľa vlastných slov stále dúfa, že stretnutie za účasti zástupcov Kyjeva, Moskvy a EÚ naplánované na pondelok by mohlo priniesť prímerie.
Porošenko počas návštevy Bruselu znova obvinil Rusko z vojenskej intervencie v jeho krajine, kde sa podľa neho momentálne nachádzajú tisíce zahraničných vojakov a stovky zahraničných tankov. Zároveň informoval o mierových rokovaniach s protivníkmi, v ktorých očakáva už v najbližších dňoch dosiahnutie "ozajstného pokroku". Ukrajinský líder ešte v stredu vyjadril záujem o čo najrýchlejšie uzavretie prímeria medzi Kyjevom a separatistickými povstalcami na východe Ukrajiny, situácia v nepokojných oblastiach sa však medzitým ďalej vyostruje.
Ukrajina a Rusko si vymenili zajatých vojakov
Do Ruska sa podľa ruského generála vrátili všetci ruskí výsadkári, zadržanie nedávno na Ukrajine. Rusi naopak odovzdali Ukrajincom 63 ich vojakov. "My svojich vojakov neopúšťame," povedal agentúre ITAR-TASS generálmajor Alexej Ragozin, ktorý je zástupcom veliteľa výsadkových vojsk.
Ruské úrady podľa neho dnes ráno odovzdali na hraničnom priechode Nechotejevka v Belgorodskej oblasti druhej strane 63 ukrajinských vojakov, ktorí 27. augusta prešli ruskú hranicu.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že mu ukrajinský prezident Petro Porošenko v Minsku sľúbil prepustiť ruských výsadkárov zajatých na Ukrajine. "Ruskí vojaci budú Rusku predaní rovnako, ako sme doteraz odovzdávali vojakov ukrajinskej armády," povedal Putin a pripomenul prípady, keď do Ruska prešlo naraz až 450 Ukrajincov. A sám "vážne verí, že (ruskí výsadkári) zablúdili, pretože hranica nie je vyznačená".
Kyjev naopak považoval za nepravdepodobné, že by príslušníci elitnej jednotky prenikli desiatky kilometrov do hĺbky ukrajinského územia preto, že sa vraj nedokázali zorientovať. Považoval zajatých "diverzantov" za potvrdenie svojich obvinení, že na Ukrajine bojujú aj príslušníci regulárnej ruskej armády, nielen dobrovoľníci, ako tvrdia separatisti. Ti na východe Ukrajiny bojujú s ukrajinskými vládnymi jednotkami už od apríla.
"Rokovania boli veľmi zložité. Ale zdravý rozum zvíťazil a všetko dopadlo dobre. Hlavné je, že chlapci sú teraz s nami," povedal Ragozin. Považuje za neprijateľné, že výsadkárov Ukrajinci tak dlho zadržiavali, zatiaľ čo ruské úrady vraj promptne odovzdávajú ukrajinských vojakov, ktorí sa ocitli v Rusku.
Skupinu ruských výsadkárov podľa serveru newsru.com zadržala ukrajinská tajná služba SBU 25. augusta; údajne dvaja parašutisti boli zabití a desať zajatých. Sami výsadkári na tlačovej konferencii v Kyjeve hovorili o tom, že zablúdili počas nočného cvičenia, ktorého sa zúčastnili asi dve stovky vojakov.
Na vstup na Ukrajinu čaká druhý konvoj s ruskou humanitárnou pomocou
Asi sto nákladných áut s ruskou humanitárnou pomocou určenou pre obyvateľstvo východnej Ukrajiny čaká v Rostovskej oblasti na vjazd na územie Ukrajiny, informovala dnes agentúra UNIAN. Ide už o druhý humanitárny konvoj z Ruska, obviňovaného Západom i kyjevskou vládou z podpory separatistov, ktorým sa v posledných dňoch podarilo prejsť do protiútoku a získať kontrolu nad viacerými mestami a dedinami v Luhanskej a Doneckej oblasti.
Humanitárnu pomoc, tak ako aj v prvom prípade, na Ukrajinu prepravia biele vojenské nákladné autá typu KAMaz. Autá sú momentálne zaparkované v blízkosti pohraničného priechodu Doneck. Ukrajinské vedenie súhlasilo s prijatím ďalšieho nákladu ruskej humanitárnej pomoci s podmienkou, že prejde všetkými colnými procedúrami a prevezme ju Červený kríž.
Agentúra UNIAN pripomenula, že rovnaké podmienky Kyjev stanovil aj pre prvý konvoj humanitárnej pomoci. Vtedy však ruské úrady žiadnu z nich nesplnili a konvoj vstúpil na ukrajinské územie bez súhlasu Kyjeva.
EÚ dala Rusku týždňové ultimátum a pohrozila ďalšími sankciami
Európska únia dala Rusku ultimátum, do týždňa musí obmedziť svoje zasahovanie na Ukrajine alebo bude čeliť ďalším ekonomickým sankciám. Predseda osobitného summitu EÚ Herman Van Rompuy dnes v skorých ranných hodinách na tlačovej konferencii povedal, že šéfovia štátov či vlád 28-členného bloku dali Európskej komisii za úlohu vypracovať do týždňa návrhy nových ruských sankcií.
"Všetci sme si plne vedomí toho, že musíme konať rýchlo," citovala Van Rompuya agentúra Associated Press. Dodala, že šéfovia štátov či vlád v obave z ekonomických strát nerozhodli o sprísnení sankcií voči Rusku, ktoré je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ a jedným z najväčších dodávateľov ropy a plynu do únie. Podľa agentúry Reuters nie je jasné, odkedy by mohli platiť nové sankcie.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala reportérom v Bruseli, že EÚ uvalí na Rusko nové sankcie, ak sa nezmení situácia na Ukrajine alebo ak sa zhorší. Boje medzi armádou a proruskými separatistami na východe Ukrajiny si doteraz, podľa OSN, vyžiadali 2600 životov. Podľa odhadov NATO sa na Ukrajine nachádza najmenej tisíc ruských vojakov, čo Moskva popiera.
Fico si vyhradzuje právo odmietnuť sankcie EÚ poškodzujúce Slovensko
Predseda vlády SR Robert Fico si v mene svojho kabinetu vyhradzuje právo odmietnuť také návrhy na sankcie Európskej únie, ktoré by mohli poškodzovať národné záujmy Slovenska. Vyhlásil to po dnešnom mimoriadnom summite európskych lídrov v Bruseli s tým, že pred uvalením sankcií na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu.
"Oficiálne som na zasadnutí povedal, že ak budú predložené ďalšie sankcie, v mene vlády SR si vyhadzujem právo odmietnuť niektoré sankcie, ktoré by poškodzovali národné záujmy SR," povedal s tým, že podobný názor má aj český premiér Bohuslav Sobotka. "Budeme koordinovať postup," poznamenal Fico. Nevylúčil, že k tejto problematike môže mimoriadne zasadať vláda. Sľúbil, že nepoužije ani ministra zahraničných vecí, ani veľvyslanca na to, aby potichu niečo dohodli.
Zopakoval, že uvalenie sankcií na Rusko považuje za nezmyselné a kontraproduktívne. "Nesúhlasíme s takouto sankčnou vojnou. Sankcie nikam nevedú, nemôžu byť našou politikou, môžu byť prostriedkom politiky," doplnil. Podľa Fica nemá zmysel pristupovať k ďalším sankciám, pokiaľ nevieme, či tie doterajšie splnili cieľ. Slovenský premiér sa nazdáva, že sa tak nestalo. "Zdá sa, že doterajšie sankcie nezmenili vôbec postoj Ruskej federácie, práve naopak. A& ďalšie sankcie môžu ešte zhoršiť bezpečnostnú situáciu na Ukrajine," doplnil Fico.
V Európskej rade prevláda podľa neho názor, že je potrebné opätovne pristúpiť k ďalším sankciám. Fico dodal, že sankcie významne poškodzujú a znevýhodňujú EÚ. "Z tohto sa možno niekto teší a je mi ľúto, že EÚ nastúpila na túto cestu," uviedol Fico. Okrem kritiky sankcií Fico odmieta použitie akejkoľvek vojenskej vonkajšej sily na vyriešenie situácie na Ukrajine.
V Bruseli bol aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Fico si ho podľa vlastných slov váži, čo ale neznamená, že mu verí každé jedno slovo. "Pán Porošenko poskytol jeho obraz, jeho verziu toho, čo sa na Ukrajine deje. Nebola daná iná alternatíva, nemali sme možnosť konfrontovať jeho vyhlásenia s vyhláseniami niekoho iného," povedal Fico. Slovenský premiér chce ucelený a objektívny obraz o tom, čo sa deje na Ukrajine. Na základe informácií z médií či propagandy sa nechce rozhodovať.
Závery Európskej rady dnes hovoria podľa Fica aj o tom, že je potrebné, aby všetky zainteresované krajiny sa správali tak zodpovedne, aby nedošlo k ohrozeniu stabilnej prepravy predovšetkým plynu do EÚ.
