KYJEV/MOSKVA - Konvoj takmer 300 bielych nákladných vozidiel typu Kamaz s ruskou humanitárnou pomocou pre východnú Ukrajinu sa dostal už do rusko-ukrajinského pohraničia. Vyplýva to z informácií ruských, ukrajinských i svetových médií.
Neďaleko jedného z rusko-ukrajinských hraničných priechodov, ktorý je v súčasnosti pod kontrolou proruských separatistov, sa posádky nákladných vozidiel zrejme pripravujú na dlhšie čakanie na vybavenie formalít spojených s vpustením nákladu, pretože podľa zhodných informácií novinárov monitorujúcich pohyb konvoja vybudovali stanový tábor.
Podľa niektorých zdrojov nie je vylúčené, že tu zostanú až do 17. augusta. Pôvodne mal konvoj smerovať na Ukrajinu cez Charkovskú oblasť, čo však napokon padlo. Alternatívou, riešiacou aj spor o preloženie nákladu na vozidlá Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), ktoré ruská strana už skôr odmietla, by mala byť verzia, v zmysle ktorej by sa pomoc určená civilnému obyvateľstvu v Luhanskej oblasti mala dostať na Ukrajinu cez hraničný priechod blízky Luhansku, a to bez prekladania, bez geografickej obchádzky a po trase cez územie kontrolované separatistami čo najrýchlejšie na miesto určenia.
Problematika konvoja a s ňou spojené praktické otázky boli dnes aj predmetom telefonátu šéfov diplomacií Ruskej federácie a Ukrajiny, Sergeja Lavrova a Pavla Klimkina.
Ako informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí, išlo o súčasť pokračujúcich intenzívnych kontaktov medzi oboma krajinami a Medzinárodným výborom Červeného kríža, ktorého predstavitelia by sa mali postarať o samotnú distribúciu humanitárnej pomoci na Ukrajine.
Podľa skôr zverejnených informácií ruskej strany prepravujú Kamazy okrem iného 400 ton obilia, 100 ton cukru, 60 ton detskej výživy, 54 ton liekov a lekárskeho vybavenia, 12.000 spacích vakov a 69 prenosných elektrických generátorov.
Aj Ukrajina vyslala dnes v súlade s avízom dnes na východ krajiny humanitárnu pomoc, celkove asi 800 ton prepravuje 75 nákladných vozidiel, okrem iného z Charkova a Dnepropetrovska.
Podľa slov a splnomocnenkyne ukrajinskej vlády pre východ krajiny Iriny Heraščenkovej, ktorá už v stredu informovala, že projekt bol prerokovaný s Medzinárodným výborom Červeného kríža, by prvé z vozidiel mali do cieľovej destinácie doraziť napriek ťažkým bojom v oblasti ešte dnes.
Putin na Kryme: Mnohí európski lídri chcú ukončiť patovú situáciu okolo sankcií
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyjadril presvedčenie, že mnohí európski lídri by s nadšením ukončili patovú situáciu, ktorá vznikla zavedením sankcií voči Rusku.
"Myslím si, že mnohí ľudia v Európe vrátane politikov, mojich kolegov..., sa chcú čo najskôr dostať zo situácie, ktorá poškodzuje našu spoluprácu," uviedol Putin podľa tlačovej agentúry Reuters počas návštevy Krymského polostrova, ktorý Rusko zabralo Ukrajine a pripojilo k svojmu územiu tento rok na jar.
Putin dodal, že nedávno sa rozprával so svojím francúzskym náprotivkom Francoisom Hollandom a mal pocit, že sa to odráža aj v názoroch francúzskeho prezidenta.
Putin poskytol tieto vyjadrenia na stretnutí s francúzskym podnikateľom Philippom de Villiers, ktorý vyhlásil, že plánuje na Kryme postaviť zábavný komplex.
Odstúpil minister obrany tzv. Doneckej ľudovej republiky
Igor Girkin, známy aj pod pseudonymom Strelkov, požiadal dnes o uvoľnenie z funkcie ministra obrany tzv. Doneckej ľudovej republiky. Tamojší kabinet jeho žiadosti vyhovel s tým, že bude vykonávať iné dôležité úlohy. Informovala o tom ruská tlačová agentúra RIA-Novosti.
Podľa nej sa nástupcom odstúpivšieho vo funkcii ministra obrany stane Vladimir Kononov, ktorého kandidatúru by mohli potvrdiť už v piatok 15. augusta. Iná agentúra Novorossija, blízka proruským separatistom na východe Ukrajiny, v stredu priniesla informáciu o vážnom zranení Girkina-Strelkova.
Viacerí predstavitelia separatistov však túto informáciu v krátkom čase pre ruské i ukrajinské médiá jednoznačne dementovali. Boli medzi nimi Vladislav Brig, šéf medzinárodného oddelenia rezortu obrany Doneckej ľudovej republiky, ale aj líder separatistického hnutia Juho-východ Oleg Carjov.
Girkin-Strelkov sa od zverejnenia predmetnej správy, v ktorej chýbali akékoľvek podrobnosti o mieste a čase jeho zranenia, na verejnosti neobjavil.
Štyridsaťštyriročný dôstojník ruských ozbrojených síl - údajne aktívny plukovníka ruskej vojenskej rozviedky GRU, podľa vlastných slov plukovník v.v. ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) - bol vedúcou osobnosťou doneckých povstalcov od svojho presunu zo Slovjansku. Niekdajší účastník oboch vojen v Čečensku, ale aj bojov v Podnestersku či v Bosne a Hercegovine, pracoval v minulosti aj ako novinár.
