KYJEV - Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyzval Európsku úniu, aby prijala tvrdšie sankcie proti Rusku z dôvodu separatistického konfliktu vo východných regiónoch. Vyjadril sa tak pred stredajším summitom lídrov EÚ v Bruseli.
Porošenkova webová stránka uvádza, že prezident hovoril so stálym predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom po tom, čo sa boje na východe Ukrajiny vystupňovali. Kyjev podozrieva Rusov z toho, že majú prsty v nedávnom útoku na obytnú zónu ako aj zostrelení ukrajinského dopravného lietadla. Porošenko informoval Van Rompuya tiež o nových dôkazoch prekračovania spoločných hraníc povstaleckými bojovníkmi aj s ťažkým vybavením. Na EÚ preto apeloval, aby "vyjadrila jasnú podporu Ukrajine".
Diplomati v Bruseli tvrdia, že lídri EÚ v stredu dajú zelenú novým sankciám proti Rusku, hoci pravdepodobne nepôjde o ďalekosiahle ekonomické opatrenia presadzované USA a niektorými členmi EÚ, ako sú Poľsko a pobaltské krajiny. Ukrajina opakovane obviňuje Rusko z toho, že prehliada prekračovanie hraníc povstalcami, často s ruskými zbraňami a vybavením. Moskva tieto obvinenia odmieta.
Litovčania budú zastupovať NATO na Ukrajine
Od budúceho roka bude litovská diplomatická misia v Kyjeve plniť aj úlohu zástupcu NATO na Ukrajine. Oznámil to dnes litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.
"S potešením oznamujme, že Litve opäť pridelili úlohu zástupcu aliancie... Vyvinieme všetko naše úsilie, aby sme posilnili spoluprácu medzi NATO a Ukrajinou," citovala ministra agentúra ITAR-TASS.
Litva v súčasnosti plní úlohu zástupcu NATO vo Švédsku. Predtým zastupovala alianciu v bývalých sovietskych republikách - v Gruzínsku, Moldavsku a Bielorusku.
Hlavnou úlohou litovskej misie ako zástupcu NATO na Ukrajine bude informovať Kyjev o politike a aktivitách aliancie, usporadúvať uvádzacie podujatia a spolupracovať s miestnymi úradmi, médiami a mimovládnymi organizáciami.
Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin v minulotýždňovom rozhovore pre denník Kommersant povedal, že otázka možného členstva Ukrajiny v NATO nie je momentálne na programe. "Agenda sa však môže zmeniť," dodal.
Členka PZ RE žiada dôkladné vyšetrovanie krviprelievania v Odese aj Kyjeve
Medzinárodné spoločenstvo a miestne úrady musia poskytnúť úplnú pomoc pri vyšetrovaní tragických udalostí z 2. mája v ukrajinskej Odese, kde protikyjevskí demonštranti uviazli v horiacej budove domu odborov a o život prišlo najmenej 48 ľudí. Povedala to dnes členka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Marietta de Pourbaixová-Lundinová zo Švédska.
Spoluspravodajkyňa PZ RE pre Ukrajinu, ktorá navštívila Kyjev aj Odesu, povedala, že miestni ľudia majú mnoho otázok. Je preto potrebné jasne odpovedať, aby nepanovala nedôvera a napätie. Zdôraznila, že vyšetriť sa musí aj smrť vyše 100 ľudí na kyjevskom Majdane, k čomu došlo počas protivládnych protestov začiatkom roka.
Agentúra RIA Novosti pripomenula, že konflikt v Odese vypukol medzi stúpencami federalizácie a fanúšikmi futbalových tímov z Odesy a Charkova, ku ktorým sa pridali aj radikáli z Pravého sektora. Stúpencov federalizácie zablokovali v budove domu odborov, ktorú podpálili. Zahynulo najmenej 48 ľudí a vyše 200 utrpelo zranenia. Miestni predstavitelia obvinili dočasnú vládu v Kyjeve z utajovania skutočného počtu obetí, vraj ich bolo najmenej 116.
Žiadne vysvetlenie vláda neponúkla ani k faktu, že mnoho z obetí sa nesnažilo nájsť útočisko na vyšších poschodiach alebo na streche. Kolujú dohady, že ich niekto otrávil neznámou chemikáliou.
Berlín: Rusko nesplnilo záväzky v súvislosti s upokojením situácie na Ukrajine
Nemecká vláda kritizovala dnes Rusko za to, že zlyhalo pri plnení svojich záväzkov dohodnutých tento mesiac v súvislosti so zamedzovaním rastu násilia na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vláda v Berlíne zároveň uviedla, že Európska únia zostáva pripravená na zavedenie ďalších sankcií voči Rusku v prípade, že to bude nevyhnutné.
Hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert uviedol, že Merkelová v utorok telefonicky hovorila s americkým prezidentom Barackom Obamom a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.
Všetci traja podľa neho vyjadrili sklamanie, že proruskí povstalci na východe Ukrajiny sa ešte stále nepripojili k rokovaniam so sprostredkovateľmi Kyjevu, Moskvy a Západu. "Zhodli sa tiež na tom, že Rusko doposiaľ nesplnilo očakávania dohodnuté ministrami zahraničných vecí Nemecka, Ukrajiny, Ruska a Poľska z 2. júla, ktoré sú stále predmetom rokovaní kancelárky a ruského prezidenta Putina," dodal Seibert.
Únia chystá pozastavenie úverov pre Rusko z EIB a EBRD
Lídri EÚ pracujú na tom, aby pozastavili úvery na nové projekty pre Rusko z Európskej investičnej banky (EIB) a z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Tiež pripravujú rozšírenie ostatných sankcií. Postup EÚ je odpoveďou na kroky Moskvy v súvislosti s Ukrajinou. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters.
Predstavitelia EÚ sa stretnú v stredu neskôr v Bruseli a požiadajú EIB a EBRD, aby prerušili financovanie nových projektov ruského verejného sektora. EÚ taktiež rozšíri rámec zmrazených aktív firiem a iných organizácií, na ktoré sú sankcie zamerané. Informácie o týchto krokoch sa objavili už začiatkom júla.
Na sankciách voči Rusku pracujú aj USA spoločne s európskymi partnermi. Povedal to americký viceprezident Joe Biden ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi. "Lídri hovorili o pretrvávajúcej podpore separatistov zo strany Ruska. Taktiež rokovali o zjavnej eskalácii konfliktu počas niekoľkých uplynulých dní,“ uviedol Biely dom.
"Viceprezident (Biden) povedal prezidentovi Porošenkovi, že USA sa zaviazali spoločne s európskymi partnermi, že budú hovoriť o uplatnení sankcií voči Rusku vzhľadom na pokračujúcu eskaláciu konfliktu,“ doplnil Biely dom.
