MOSKVA - V blízkosti ruských hraníc je od začiatku patovej situácie medzi Moskvou a Kyjevom bezprecedentne zvýšená aktivita amerických vojsk NATO, uviedol v pondelok ruský minister obrany Sergej Šojgu, pričom vyzval svojho amerického rezortného kolegu Chucka Hagela, aby pomohol "zmierniť rétoriku", informovala agentúra Reuters. Podľa predstaviteľa NATO Rusi o stiahnutí vojsk klamú.
Šojgu telefonicky Hagelovi povedal, že Rusko je otvorené kontaktom so všetkými stranami so zámerom zredukovať napätie. Ruské sily, ktoré minulý týždeň pozdĺž ukrajinských hraníc vykonávali neohlásené manévre, sa už vrátili na svoje stále základne, dodal Šojgu bez udania ďalších podrobností. Vojenské cvičenie sa stretlo s kritikou západných krajín.
Ruský minister obrany Hagela opätovne uistil, že Rusko nenapadne Ukrajinu. Hagel požiadal ruskú stranu o pomoc pri vydaní siedmich inšpektorov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých na východe Ukrajiny zadržiavajú proruskí separatisti. Podľa agentúry AP Hagel vyzval Moskvu na ukončenie jej "destabilizačného vplyvu" na Ukrajine.
Nič nenaznačuje odchod ruských vojakov od hranice s Ukrajinou
Severoatlantická aliancia nezaznamenala žiadne známky toho, že by sa desaťtisíce ruských vojakov sťahovali z oblastí pri ukrajinskej hranici, aj keď Rusko tvrdí, že sa vrátili na svoje stále pozície. Pre agentúru Reuters to dnes uviedol predstaviteľ NATO.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok v telefonáte s americkým rezortným partnerom Chuckom Hagelom podľa ruskej vlády povedal, že ruské jednotky, ktoré minulý týždeň začali vojenské cvičenia neďaleko hranice, sa už vrátili na svoje základne.
"V súčasnosti nemáme informácie, ktoré by naznačovali stiahnutie ruských vojakov od ukrajinskej hranice. Naďalej vyzývame Rusko, aby sa riadilo ženevskou dohodou a stiahlo všetkých svojich vojakov od ukrajinskej hranice v prospech diplomacie a dialógu," povedal zdroj z NATO pre Reuters.
K rovnakým záverom dospela aj ukrajinská pohraničná služba, ktorá dnes pre Interfax uviedla, že nemôže potvrdiť odsun ruských vojsk z ruskej strany hranice spoločnej s Ukrajinou. Tlačová služba pohraničnej stráže však dnes upozornila, že odsun vojsk "nie je jednoduchá záležitosť". "Nie je to záležitosť jednej hodiny," dodala.
Riabkov: Rusko by mohlo uznať výsledky prezidentských volieb na Ukrajine
Ruské ministerstvo zahraničných vecí nevylučuje, že Moskva uzná výsledky predčasných prezidentských volieb, ktoré sa na Ukrajine uskutočnia 25. mája. V rozhovore pre internetový server Gazeta.ru to dnes pripustil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Dodal, že uznanie výsledku prezidentských volieb na Ukrajine zo strany Moskvy závisí od toho, čo bude hlasovaniu prechádzať a aký bude jeho priebeh.
Ruský prezident Vladimir Putin pritom 17. apríla vyhlásil, že Rusko neuznáva súčasné ukrajinské vedenie a nemôže uznať ani výsledky predčasných prezidentských volieb, pretože počas kampane dochádza k útokom na kandidátov pochádzajúcich z juhu a východu Ukrajiny. O predčasných prezidentských voľbách na Ukrajine rozhodol ukrajinský parlament 22. februára, keď poslanci zbavili Viktora Janukovyča funkcie hlavy štátu. Po Janukovyčovi je vyhlásené medzinárodné pátranie a podľa dostupných informácií sa skrýva v Rusku.
Riabkov: Moskva na juhovýchode Ukrajiny nezopakuje tzv. krymský scenár
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov dnes vyhlásil, že nie je dôvod obávať sa, že Moskva sa po anexii Krymského polostrova pokúsi zmocniť aj juhovýchodnej časti Ukrajiny. "My vonkoncom - a to podčiarkujem - nemáme v úmysle zopakovať na juhovýchode Ukrajiny tzv. krymský scenár. Niet dôvodu obávať sa toho," uviedol Riabkov podľa agentúry Interfax pre internetový server Gazeta.ru.
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov. Príklad Krymskej republiky a mesta Sevastopol chceli nasledovať aj mestá na východe Ukrajiny - Doneck, Luhansk a Charkov, ktoré sa začiatkom marca stali dejiskom protivládnych protestov prívržencov federalizácie Ukrajiny. Protesty sa tam podarilo potlačiť, ale rozšírili sa aj do menších miest, napríklad Kramatorska a Slovjanska, kde došlo k obsadeniu vládnych budov proruskými aktivistami.
Ukrajinská vláda v snahe získať kontrolu nad regiónom spustila pred dvoma týždňami protiteroristickú operáciu, do ktorej nasadila aj armádu. Rusko toto rozhodnutie kritizovalo a tento vývoj udalostí označilo za veľmi nebezpečný. Ukrajina zasa z rozpútania nepokojov na východe krajiny viní Rusko, ktoré tam podľa nej vysiela svojich diverzantov a agentov.
