SLOVJANSK - Proruskí separatisti v ukrajinskom meste Slovjansk sú pripravení vymeniť ôsmich zadržiavaných členov pozorovateľskej misie OBSE za svojich stúpencov, ktorých zadržiavajú ukrajinské úrady. Oznámil to dnes vodca separatistov Viačeslav Ponomariov.
"Pučisti v Kyjeve zadržiavajú našich druhov a preto sme pripravení na výmenu, ak to bude možné. (Členovia pozorovateľskej misie) sú v dobrom stave, jeden z nich má cukrovku, ale nejde o vážny stav, má lieky. K dispozícii sú lieky i jedlo," vyhlásil podľa agentúry Reuters Ponomariov, ktorý po obsadení úradov separatistami de facto vykonáva funkciu starostu Slovjanska.
"Väzni boli vždy v časoch vojny predmetom výmen. Ide o medzinárodnú prax. Držíme ich v dobrých podmienkach. Nepoužívame fyzický nátlak, všetci spolupracujú s našimi ľuďmi," konštatoval líder separatistov, ktorý označil pozorovateľov za vojakov nachádzajúcich sa na ich území bez povolenia.
Podľa neho sú zadržiavaní iba vojaci z povolania, ktorí vo východnej Ukrajine pôsobia ako špióni a nemožno ich označiť za pozorovateľov OBSE.
Bezprostredne nebolo známe, ktorých ôsmich členov misie OBSE separatisti v Slovjansku zadržiavajú. Skupina pozostávala pôvodne z 13 osôb, piatich ukrajinských vojakov, troch vojakov z Nemecka, jedného nemeckého prekladateľa a štyroch vojenských pozorovateľov, po jednom z Českej republiky, Dánska, Poľska a Švédska.
Nemecké ministerstvo obrany oznámilo, že sa nedokáže spojiť so svojimi členmi misie, rovnaké stanovisko poskytlo ministerstvo zahraničných vecí Dánska. Diplomacie ČR a Švédska potvrdili, že medzi zadržanými sú ich vojaci.
Zadržiavanie pozorovateľov odsúdilo aj Rusko, ktoré oznámilo, že to neprispieva k zmierneniu napätia na Ukrajine s tým, že Moskva robí všetko, čo je v jeho silách, aby vyriešila túto situáciu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení uviedlo, že Rusko podniká opatrenia na vyriešenie situácie v rámci existujúcich možností. Nespresnilo však, čo konkrétne robí.
Ruské stíhačky narušili ukrajinský vzdušný priestor
Ruské bojové stíhačky v priebehu uplynulých 24 hodín niekoľkokrát vleteli do vzdušného priestoru Ukrajiny. Informovala o tom dnes agentúra AP, odvolávajúc sa na nemenovaných amerických predstaviteľov, ktorí udalosť označili za pokračujúcu provokáciu vypätej situácie v regióne.
Čo bolo zámerom týchto akcií, nie je podľa nich jasné. Do úvahy prichádza možnosť, že lietadlá testovali schopnosti ukrajinských radarov, alebo išlo o predvádzanie sily ruského letectva. Incident prišiel v čase, keď Moskva zvyšuje vojenské cvičenia pozdĺž hraníc s Ukrajinou so zapojením pechoty a obrnených vozidiel.
Západné krajiny pohrozili Rusku uvalením ďalších sankcií v dôsledku jeho anexie Krymského polostrova od Ukrajiny a neutíchajúcej vojenskej aktivity v blízkosti ukrajinského pohraničia. Podľa amerického politológa Zbigniewa Brzezinského je premiestňovanie hraníc na základe tvrdenia, že na tom-ktorom území žijú etnickí Rusi, nebezpečným precedensom pre celý svet.
Lídri G-7 sa dohodli na uvalení nových sankcí na Rusko v súvislosti s Ukrajinou
Vodcovia veľkých ekonomík združených v skupine G-7 sa dohodli na urýchlenom uvalení ďalších sankcií na Rusko v reakcii na jeho aktivity na Ukrajine. V spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnil v noci nadnes Biely dom, krajiny G7 informujú o úmysle urýchlene prijať "cielené sankcie". Komuniké, na ktoré sa odvolávajú agentúry Associated Press a Reuters, konštatuje, že G-7 bude pokračovať v príprave širších sankcií pre kľúčové ruské hospodárske sektory, ak sa Moskva rozhodne pre agresívnu akciu.
Biely dom upozornil, že nové americké sankcie by mohol uvaliť už v pondelok. G-7 zdôvodnila potrebu urýchleného postupu voči Rusku nadchádzajúcimi májovými prezidentskými voľbami na Ukrajine. Súčasne však povedala Rusku, že zostáva otvorená diplomatickému riešeniu tejto krízy a vyzvala na jej riešenie na základe ženevskej dohody.
Sankcie komuniké G-7 nešpecifikuje. Agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokého amerického predstaviteľa napísala, že každá z krajín G-7 sa rozhodne, ktoré zo sankcií uvalí, nemusia byť nevyhnutne totožné.
Jeden zo zadržaných pozorovateľov potrebuje naliehavú pomoc
Jeden z medzinárodných pozorovateľov, zadržiavaných proruskými separatistami vo východoukrajinskom meste Slovjansk, potrebuje naliehavú zdravotnícku starostlivosť. Informovala o tom dnes ukrajinská štátna bezpečnostná služba, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters. Český premiér Bohuslav Sobotka dnes zároveň vyzval na okamžité prepustenie celej skupiny zadržaných medzinárodných pozorovateľov.
"Oficiálni predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sú zadržiavaní v neľudských podmienkach," uviedla na svojej internetovej stránke vo vyhlásení ukrajinská bezpečnostná služba.
"Medzi zadržanými je človek, ktorý potrebuje okamžitú lekársku pomoc," dodala bezpečnostná služba. Vo vyhlásení tiež napísala, že je pripravená poskytnúť zdravotnícku pomoc, ale separatisti odmietajú ponuku.
"Títo teroristi plánujú využiť rukojemníkov ako ľudský štít," uviedla ukrajinská služba.
Informovala takisto, že zadržanie pozorovateľov z OBSE bolo naplánované spolu s Ruskom a koordinoval ho ruský občan, ktorý je podľa tvrdenia Kyjeva agentom ruských špeciálnych jednotiek. Rusko však popiera, že má na východe Ukrajiny nejakých svojich vojakov alebo agentov.
Český premiér Sobotka dnes vo vyhlásení napísal: "Česká republika odsudzuje zadržanie medzinárodných pozorovateľov... a vyzýva na ich okamžité prepustenie."
Monitorovaciu misiu vedenú Nemeckom, ktorú tvorí osem medzinárodných pozorovateľov vrátane Čecha, zadržali v piatok vo východoukrajinskom meste Slovjansk.
Rusko dnes oznámilo, že robí, čo je v jeho silách, aby vyriešilo situáciu ohľadne zadržaných vojenských pozorovateľov z OBSE.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení uviedlo, že Rusko podniká opatrenia na vyriešenie situácie v rámci existujúcich možností. Nespresnilo však, čo konkrétne robí.
Ministerstvo ešte informovalo, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho nemecký partner Frank-Walter Steinmeier telefonicky diskutovali o možných krokoch na upokojenie ukrajinskej krízy.
Pozorovatelia OBSE sú špióni NATO, tvrdia separatisti
Líder proruských separatistov na východnej Ukrajine v sobotu zajatých pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) označil za "špiónov Severoatlantickej aliancie (NATO). Zároveň potvrdil, že ich je ochotný prepustiť výmenou za prepustenie uväznených proruských aktivistov.
"Sú to dôstojníci z členských štátov NATO," uviedol Vjačeslav Ponomarjov, samozvaný separatistický starosta východoukrajinského Slovjanska.
"Keď sme našli mapy obsahujúce informácie o umiestnení našich kontrolných stanovíšť, získali sme dojem, že sú to dôstojníci vykonávajúci špionážnu misiu," dodal. Rusko prostredníctvom svojho ministerstva zahraničných vecí v sobotňajšom oficiálnom stanovisku vyjadrilo ochotu pomôcť pri rokovaní o prepustení členov OBSE.
Proruskí ozbrojenci zadržali členov pozorovacej misie v piatok vo východoukrajinskom Slovjansku. Militanti ich zajali po tom, ako zastavili ich autobus. Ukrajinské ministerstvo vnútra už rokuje o ich prepustení. Členmi delegácie je sedem pozorovateľov OBSE a piati členovia ukrajinských ozbrojených zložiek. V súčasnosti ich údajne zadržiavajú v budove ukrajinskej Štátnej bezpečnostnej agentúry (SBU) v Slovjansku, ktorú pred časom obsadili proruskí ozbrojenci.
Ukrajinská armáda bude bojovať, ak Rusko vyšle "mierové" jednotky
Úradujúci ukrajinský minister obrany Mychajlo Kovaľ dnes uviedol, že ukrajinská armáda bude bojovať, ak Rusko vyšle svoje jednotky cez hranicu pod zámienkou mierovej operácie. Informovala o tom dnes agentúra Interfax Ukrajina.
"Organizácia Spojených národov nedala Rusom takýto mandát," povedal Kovaľ. Všetci už majú dosť ruských hier s mierovými operáciami, dodal s tým, že ak prídu, dostanú, čo si zaslúžia: budeme viesť bojové operácie.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk medzitým povedal, že ruské vojenské lietadlá v noci na dnes opakovane vnikli do ukrajinského vzdušného priestoru. "Narušili ho sedemkrát. Jediným dôvodom je provokovať Ukrajinu... a obviňovať Ukrajinu z vedenia vojny proti Rusku," povedal Jaceňuk novinárom počas návštevy Ríma. Citovala ho agentúra Reuters.
Jaceňuk podľa agentúry DPA tiež označil zadržanie pozorovateľov OBSE proruskými separatistami vo východoukrajinskom Slovjansku za teroristický čin. Ruského prezidenta Vladimira Putina obvinil, že sníva o opätovnom zrode sovietskeho impéria.
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v súvislosti s piatkovým zadržaním vojenských inšpektorov OBSE uviedol, že voči ruskému vedeniu musí byť na základe medzinárodného práva vyvodená zodpovednosť za podporu terorizmu. Tento zločin podľa neho nebolo možné spáchať bez súhlasu alebo priameho príkazu ruského vedenia, ktoré koordinuje a otvorene podporuje ozbrojených teroristov, ktorí obsadzujú budovy, berú rukojemníkov, mučia a zabíjajú ľudí, informovala agentúra Ukrinform.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes informovalo, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov hovoril dnes s nemeckým rezortným kolegom Frankom-Walterom Steinmeierom o spôsoboch zmiernenia napätia na Ukrajine. Telefonát podľa oznámenia inicioval Berlín.
Šéf Kremľa Putin predtým poprel správy médií o "úplnej dobe ľadovej" vo vzťahoch s prezidentom USA Barackom Obamom v dôsledku ukrajinskej krízy. "Teraz síce existujú rozpory, preto dochádza aj k veľmi tvrdým dialógom, kontakt však napriek tomu prebieha," povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov pre rádio Echo Moskvy.
Peskov dodal, že telefonáty medzi oboma stranami sú "pravidelné", pričom prezidenti spolu hovorili minulý týždeň, informovala agentúra DPA. Putin a Obama naposledy telefonovali 14. apríla. Americké médiá priniesli správy o tom, že následne Kremeľ kontakty prerušil vzhľadom na ostrú kritiku svojej politiky voči Ukrajine.
Do Litvy prišli americkí vojaci, keďže napätie na Ukrajine narastá
Spojené štáty dnes rozmiestnili 150 výsadkárov v Litve. Washington sa totiž snaží upokojiť svojich východoeurópskych spojencov, znepokojených udalosťami na Ukrajine, že NATO im poskytne ochranu, ak budú vystavení ruskej agresii.
V Poľsku a troch pobaltských krajinách Estónsko, Lotyšsko a Litva bude rozmiestnených celkovo 600 amerických výsadkárov, v rámci cvičení peších vojsk. Podľa očakávania zostanú v tomto regióne do konca roka, pričom sa budú striedať, informovala tlačová agentúra Reuters.
"Teraz, keď sa vynorila hrozba, vidíme, kto sú naši skutoční priatelia," povedala litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, keď vítala vojakov na leteckej základni v meste Šiaulia.
"Pobaltské štáty a Poľsko sú na hranici NATO, takže sú potrebné ďalšie naliehavé bezpečnostné opatrenia. Táto americká vojenská posila prichádza veľmi vhod a je veľmi nutná," dodala prezidentka.
Líderka sa nezmienila o Rusku, ale uviedla, že prítomnosť amerických vojakov "odoženie tých, čo narušujú stabilitu v Európe a mier v regióne," pretože invázia do Litvy by zasiahla už aj Američanov.
"Počty nie sú dôležité. Ak ublížia čo len jedinému nášmu hosťovi, bude to znamenať otvorený konflikt - nie s Litvou, ale so Spojenými štátmi," povedala Grybauskaite novinárom.
NATO už skôr oznámilo, že na budúci mesiac strojnásobí svoj zvyčajný počet stíhačiek hliadkujúcich nad pobaltskými republikami, aby posilnilo obranu svojich východoeurópskych spojencov.
Pobaltské štáty sú členmi NATO od roku 2004, ale doteraz nemali na svojom území stálu prítomnosť zahraničných vojakov, sčasti aj preto, aby si neznepriatelili Rusko.
NATO pripravilo plán na ich obranu až v roku 2010, po tom, čo Rusko vpadlo do Gruzínska. Táto informácia z amerických diplomatických depeší prenikla na verejnosť vďaka webovej stránke WikiLeaks.
