MOSKVA/KYJEV – Za neústavné označil dnes ukrajinský ústavný súd referendum o pripojení sa polostrova Krym k Ruskej federácii, plánované na nedeľu. Súčasne vyhlásil príslušné závery tamojšieho parlamentu za ničotné, informuje internetový server zn.ua.
Na základe tohto rozhodnutia musia byť prerušené všetky aktivity tak ústrednej, ako aj regionálnych a miestnych komisií pre usporiadanie plebiscitu. Ústavný súd Ukrajiny vyzval súčasne vládu Krymskej autonómnej republiky, aby nepokračovala vo financovaní opatrení smerujúcich k usporiadaniu referenda, zničila všetky propagačné a iné materiály vytlačené v súvislosti s plebiscitom. Rozhodnutie ústavného súdu je na území Ukrajiny záväzné, konečné a nemožno sa voči nemu odvolať.
Ukrajina údajne zaútočila na ruskú družicu
Rusko v noci nadnes informovalo, že na západnej časti Ukrajiny zaregistrovalo pokus o elektronický útok na ruské družice určené na šírenie televízneho signálu.
Informovala o tom agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva spojov, ktoré uviedlo, že "každý, kto o niečom takom rozhodne, by sa mal zamyslieť aj nad dôsledkami". Ako pripomína agentúra UNIAN, ukrajinská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie 11. marca požiadala poskytovateľov internetových služieb, aby do 19.00 h toho istého dňa prestali šíriť signál piatich ruských televízií: Vesti, Rossija 24, Prvý kanál, RTR Planeta a NTV - Mir.
V Charkove prišli v noci o život dvaja ľudia, päť bolo zranených
Iba deň pred krymským referendom zahynuli v noci nadnes pri konflikte vo východoukrajinskom Charkove dvaja ľudia a päť ďalších utrpelo zranenia. Podľa ukrajinských médií sú obeťami ukrajinskí aktivisti, informoval dnes Radiožurnál Českého rozhlasu. Uviedol, že skupina údajne proruských aktivistov napadla kanceláriu, v ktorej sa zabarikádovali členovia ukrajinskej strany Pravý sektor a padlo niekoľko výstrelov.
Polícia už prípad vyšetruje. Proruskí radikáli pripravujú na nedeľu v Charkove vlastné referendum, v ktorom sa chcú vysloviť za federalizáciu krajiny, dodal Český rozhlas.
Nad Krymom odhalili bezpilotné americké lietadlo, informovali v Moskve
Bezpilotné americké lietadlo údajne odhalili nad polostrovom Krym, informoval dnes ruský štátny zbrojársky koncern Rostec i agentúra Interfax. Stroj, ktorý bol vraj zo zeme prakticky neviditeľný, zaregistrovali vo výške asi 4000 metrov. Vďaka ruskému systému Avtobaza sa podarilo prerušiť spojenie medzi lietadlom a americkou riadiacou centrálou.
Bezpilotné lietadlo následne núdzovo pristálo a takmer nepoškodené sa ocitlo v rukách príslušníkov krymskej domobrany, informovali moskovské zdroje. Podľa identifikačného čísla patrí stroj k prieskumnému útvaru amerických ozbrojených síl, umiestnenému v Bavorsku.
Z informácií rozhlasovej stanice Hlas Ruska, ktoré sa tiež opierajú o Rostec, vyplýva, že začiatkom marca presunuli spomínaný útvar z Bavorska do Kirovohradu na juhu Ukrajiny, odkiaľ bezpilotné lietadlá uskutočňujú prieskumne lety nad Krymom i nad oblasťami v pohraničí s Ruskou federáciou. Na Kryme sa podarilo odhaliť už druhé z nich, uviedla rozhlasová stanica.
Americké ministerstvo obrany v noci nadnes poprelo správy, že nad Krymom bolo znefunkčnené a neskôr zadržané americké bezpilotné lietadlo. "Táto správa nie je pravdivá," uviedol v noci nadnes pre agentúru DPA hovorca Pentagónu.
Turčynov pozastavil platnosť deklarácie o nezávislosti Krymu
Úradujúci ukrajinský prezident Olexandr Turčynov pozastavil dnes platnosť deklarácie o nezávislosti Krymu, ktorú parlament tamojšej autonómnej republiky schválil 11. marca spoločne s deklarovaným zámerom pripojiť sa k Ruskej federácii. Tento dokument podporilo aj vedenie mesta s osobitým štatútom - Sevastopola, v ktorom je dlhodobo umiestnená základňa ruskej Čiernomorskej flotily.
Informujú o tom dnes tlačová agentúra UNIAN, ako aj internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda. Podľa nich Turčynov podpísal dnes príslušný dekrét, ktorý nadobudol platnosť publikovaním. V zdôvodnení sa poukazuje na protiústavnosť a protizákonnosť predmetného dokumentu. Za neústavné označil v priebehu dneška už skôr referendum o pripojení sa polostrova Krym k Ruskej federácii, plánované na nedeľu 16. marca, ukrajinský ústavný súd. Súčasne vyhlásil príslušné závery tamojšieho parlamentu za ničotné, informuje internetový server zn.ua.
Na základe tohto rozhodnutia musia byť prerušené všetky aktivity tak ústrednej, ako aj regionálnych a miestnych komisií pre usporiadanie plebiscitu. Ústavný súd Ukrajiny vyzval súčasne vládu Krymskej autonómnej republiky, aby nepokračovala vo financovaní opatrení smerujúcich k usporiadaniu referenda, zničila všetky propagačné a iné materiály vytlačené v súvislosti s plebiscitom. Rozhodnutie ústavného súdu je na území Ukrajiny záväzné, konečné a nemožno sa voči nemu odvolať.
Účasť na referende na Kryme potvrdilo 69 pozorovateľov z 23 krajín sveta
Takmer 70 pozorovateľov z 23 krajín potvrdilo účasť na monitoringu priebehu referenda ohláseného na nedeľu, v ktorom budú občania Krymu hlasovať o prípadnom pripojení sa polostrova k Ruskej federácii.
V Simferopole o tom dnes večer informoval predseda republikovej komisie pre prípravu a realizáciu plebiscitu Michail Malyšev, píše tlačová agentúra UNIAN.
Podľa Malyševových slov by sa v úlohe zahraničných pozorovateľov mali na referende zúčastniť občania Belgicka, Bulharska, Cypru, Číny, ČR, Fínska, Francúzska, Grécka, Izraela, Lotyšska, Maďarska, Moldavska, Mongolska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Ruskej federácie, Slovinska, Srbska, Španielska, Talianska a USA.
Aksionov vyzval aj ďalšie oblasti Ukrajiny, aby hlasovali o pripojení sa k Rusku
Predseda vlády Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksionov vyzval dnes na tlačovej konferencii v Simferopole aj ďalšie rusky hovoriace oblasti, hlavne na východe Ukrajiny, aby usporiadali referendá o pripojení sa k Ruskej federácii. Podľa jeho slov nebude trvať proces pričlenenia sa polostrova Krym k Rusku viac ako rok. Ak sa aj v spomínaných oblastiach nájde dosť ľudí, ktorí podporia pripojenie sa k Ruskej federácii, potom tam budú musieť vypísať plebiscity, zdôraznil. Súčasne poznamenal, že nové kyjevské vedenie bude s východom krajiny zaobchádzať zle.
Na margo príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl umiestnených na Kryme Aksionov vyhlásil, že "môžu prejsť k nám alebo odísť", ich základne sa stanú majetkom Krymskej autonómnej republiky.
Kerry: Rusko musí vysvetliť presun svojich vojakov k ukrajinskej hranici
Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes pred novinármi v Londýne vyhlásil, že bude nasledovať ešte silnejšia reakcia, ak Rusko bude naďalej stupňovať napätie na Ukrajine a ohrozovať jej obyvateľov. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Podľa agentúry dnes Moskva dopravila ďalších vojakov a obrnené vozidlá na Krym a zopakovala svoju hrozbu, že napadne ďalšie časti Ukrajiny v reakcii na štvrtkové nočné násilie v meste Doneck. Vyhrážala sa aj napriek požiadavkám Západu, aby stiahla svoje ozbrojené sily. Kerry sa dnes stretol v Londýne na šesťhodinových "otvorených a úprimných" rozhovoroch s ruským partnerom Sergejom Lavrovom - bol to posledný zúfalý pokus ukončiť krízu na Ukrajine ešte pred nedeľňajším referendom o odtrhnutí Krymu a jeho prípadnom pripojení k Rusku.
Šéf americkej diplomacie informoval novinárov o obsahu rozhovorov. Lavrova podľa svojich slov upozornil, že Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo neuznajú výsledok referenda na Kryme. Kerry tiež oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin nie je do referenda ochotný urobiť už žiadne rozhodnutie o Kryme.
"Ak Rusko podnikne nejaké akcie, ktoré zvýšia napätie alebo ohrozia ukrajinských obyvateľov, potom je jasné, že si dovolíme ešte silnejšie reakciu a Rusko zaplatí," povedal Kerry novinárom po stretnutí. Americký minister podľa svojich slov dnes tiež v Londýne požiadal Rusko o vysvetlenie, prečo rozmiestnilo svojich vojakov neďaleko hraníc s Ukrajinou. Lavrovovi povedal, že okrem nedeľného referenda na Kryme vyvolávajú obavy aj tieto presuny ruskej armády. "Sme hlboko znepokojení veľkými presunmi ruských síl na Kryme a pri východnej ukrajinskej hranici," uviedol Kerry Lavrovovi.
"Práve teraz, vzhľadom na mimoriadnu atmosféru, skutočne potrebujeme počuť od Moskvy jasné deklarovanie politiky, aby sme vedeli, kam Rusko smeruje - vzhľadom na týchto vojakov a ich presuny," povedal Kerry. Lavrov zareagoval, že Moskva nemá v pláne podniknúť inváziu do východnej Ukrajiny, kde proruské skupiny už obsadili štátne budovy. Minister tým v Londýne odľahčil aj horeuvedené vyhrážanie Moskvy.
Kerry novinárov informoval, že nasledujúce kroky Kremľa budú závisieť od konečného rozhodnutia Putina, ktoré však urobí až po referende. "Sme presvedčení, že referendum odporuje ústave Ukrajiny, odporuje medzinárodnému právu a je porušením zákonov. Je nezákonné," vyhlásil Kerry. Ratifikácia výsledkov referenda ruským parlamentom sa bude rovnať pokútnemu pripojeniu Krymu k Rusku, dodal šéf americkej diplomacie, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Nemenovaní americkí predstavitelia uviedli, že hoci dlhé rozhovory Kerryho s Lavrovov nevyriešili názorové rozdiely, dvere pre ďalšie rokovania sú stále otvorené. Diplomati EÚ budú v nedeľu 16. marca vyberať z dlhého zoznamu 120-130 prípadných ruských predstaviteľov, ktorí sa stanú terčmi sankcií.
Bojová skupina americkej lietadlovej lode zostane v Stredozemí dlhšie
Americké ministerstvo obrany dnes uviedlo, že ponechá bojovú skupinu lietadlovej lode George H. W. Bush v Stredozemnom mori dlhšie, než plánovalo, ako jedno z opatrení na ubezpečenie spojencov USA, ktorí majú obavy z krízy na Ukrajine. Hovorca Pentagónu, armádny plukovník Steven Warrren spresnil, že lietadlová loď a bojové lode, ktoré ju sprevádzajú, zostanú v regióne "ešte niekoľko dní". Dôvody sú podľa neho dva. Prvým je výcvik námorných schopností a druhým ubezpečiť spojencov.
Warren nevylúčil, že lietadlová loď George H. W. Bush by mohla zostať v Stredozemí ešte dlhšie, "teraz má však v pláne pokračovať vo svojej misii za pár dní". Pentagón už urobil rad krokov, aby ubezpečil spojencov v súvislosti s krízou na Ukrajine, kde ruské sily okupujú Krymský polostrov. Posilnil výcvik s poľským letectvom a poskytne viac lietadiel NATO pre monitorovanie v Pobaltí.
Warren povedal, že do Poľska vo štvrtok dorazilo šesť stíhačiek F-16. Ďalších šesť by malo doraziť dnes spoločne s dopravnými lietadlami C-130 a C-17 a 150 príslušníkmi výcvikovej misie, ktorá sa začne na budúci týždeň, keď pricestujú aj obslužné tímy. Nemenovaní americkí predstavitelia, na ktorých sa odvolala agentúra Reuters, povedali, že Ukrajina vo štvrtok požiadala o americkú vojenskú pomoc, bojovú aj nebojovú. Washington sa zaviazal poslať ukrajinským vojakom potravinové balíčky, stále však zvažuje žiadosti o ďalšiu pomoc, vrátane bojovej.
Podľa hovorkyne Pentagónu Eillen Lainezovej pripravuje rezort obrany USA pre Ukrajinu dodávku 300.000 individuálne balených hotových jedál. Takzvané MRE (Meal, Ready-to-Eat), na ktoré sú zvyknutí americkí vojaci, USA často dodávajú aj civilistom postihnutým katastrofami v Spojených štátoch i vo svete. Lainezová potvrdila, že Pentagón ešte zvažuje ďalšiu možnú pomoc, o ktorú Ukrajina požiadala.
Kanadský premiér navštívi na budúci týždeň Ukrajinu
Kanadský premiér Stephen Harper navštívi na budúci týždeň, počas svojej cesty do Európy, Ukrajinu ako prvý z vodcov krajín G7 odkedy sa tam funkcie ujala nová vláda. Oznámila to agentúra Associated Press.
Harper cestuje do Holandska na summit jadrovej bezpečnosti, ktorý sa uskutoční v dňoch 24.-25. marca v Haagu. Predtým však 22. mája navštívi Kyjev, kde sa stretne s novým ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom.
Harper v piatok povedal, že Kanada podobne ako jej spojenci uznáva vládu Ukrajiny a podporuje zvrchovanosť krajiny. Harper navštívil Ukrajinu naposledy v októbri 2010. Tentoraz pricestuje po narýchlo zvolanom nedeľňajšom referende na Kryme, v ktorom sa majú obyvatelia vysloviť k jeho odtrhnutiu od Ukrajinu a pripojeniu k Rusku. Kanadský minister zahraničných vecí John Baird povedal, že Kanada výsledok referenda neuzná.
