KYJEV - Ukrajinský parlament schválil dnes prezidentský výnos o čiastočnej mobilizácii, ktorá sa týka 40.000 záložníkov.
Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij uviedol, že 20.000 záložníkov bude pôsobiť v rámci jednotiek ukrajinských ozbrojených síl, zvyšných 20.000 sa stane súčasťou novovytvorenej Národnej gardy Ukrajiny.
Ukrajina od prelomu februára a marca čelí tlaku Ruska, ktorého jednotky zablokovali ukrajinské vojenské základne na Krymskom polostrove a ktoré sústreďuje bojovú techniku pri východnej hranici Ukrajiny. Ukrajinské jednotky sa zatiaľ zdržiavajú vojenskej reakcie.
Krym vyhlásil samostatnosť: Žiada o spojenie s Ruskom!
Poslanci krymského parlamentu dnes prijali uznesenie o nezávislosti autonómnej republiky a obrátili sa na Rusko s návrhom prijať Krym za nový subjekt Ruskej federácie so štatútom republiky. Informovala o tom dnes tlačová služba krymského parlamentu.
Za uznesenie o nezávislosti krymskej autonómie na dnešnom mimoriadnom zasadaní hlasovalo 85 poslancov, spresnila agentúra RIA Novosti. Uznesenie nadobudlo platnosť v deň svojho prijatia, teda dnes.
Poslanci v uznesení vyhlasujú Krym za nezávislý suverénny štát a obracajú sa na OSN a štáty sveta, aby nový subjekt uznali.
Konštatujú, že mesto Sevastopol si v nezávislej Republike Krym zachová svoj osobitný štatút.
V okamihu nadobudnutia platnosti uznesenia prestávajú na Kryme platiť zákony a nariadenia prijaté ukrajinským parlamentom po 21. februári. Ostatné zákony platia až do prijatia legislatívy schválenej krymským parlamentom.
Majetok ukrajinského štátu sa dňom platnosti uznesenia stáva majetkom krymského štátu, uvádza sa v dokumente. Pod krymskú správu prechádza aj majetok ukrajinských odborárskych organizácií.
Ukrajinské súdy na Kryme pokračujú v činnosti, ale ich rozhodnutia nesmú protirečiť dnešnému uzneseniu parlamentu.
Podľa agentúry UNIAN krymskí poslanci dnes schvália oficiálnu žiadosť na pripojenie Krymu k Ruskej federácii a popoludní delegácia krymskej vlády na čele s premiérom Sergejom Aksionovom odcestuje do Moskvy, aby na pôde Federálneho zhromaždenia prerokovala sériu normatívnych aktov nutných na začatie záverečnej fázy procesu vstupu Krymu do zväzku Ruskej federácie.
Pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii podporilo v nedeľňajšom referende 96,77 percenta zúčastnených voličov - ide o 1.233.002 obyvateľov Krymu, ktorí si želajú, aby sa polostrov stal jedným zo subjektov Ruskej federácie.
Za zachovanie Krymu v rámci Ukrajiny sa vyslovilo 31.997 voličov.
Svoje právo voliť využilo v nedeľu 83,1 percenta krymských voličov.
Kyjevská vláda, ako aj západné štáty krymské referendum považujú za nelegitímne a jeho výsledky neuznajú. Rusko, naopak, avizuje, že proces pripojenia Krymu k Ruskej federácii rýchly a oznámilo už aj viacero opatrení, vrátane ekonomických výhod, ktoré Moskva Krymu navrhne. Medzi nimi je najnovšie osobitný daňový režim, prechod do rubľovej zóny, štátne vojenské objednávky pre krymský priemysel, či investície do turistickej infraštruktúry.
Putin prednesie v utorok posolstvo o Kryme
Ruský prezident Vladimir Putin prednesie v utorok posolstvo k poslancom oboch komôr Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Podľa agentúry ITAR-TASS sa posolstvo má týkať situácie súvisiacej s vývojom na Krymskom polostrove.
Podľa agentúry RIA Novosti plánuje vydať vyhlásenie k situácii na Kryme aj Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu.
Na Kryme sa v nedeľu konalo referendum, v ktorom sa 96,77 percenta zúčastnených voličov vyslovilo za pripojenie polostrova s Ruskej federácii.
Krymský parlament dnes prijal uznesenie, v ktorom vyhlásil autonómnu republiku patriacu pod Ukrajinu za nezávislý štát a požiadal OSN a ďalšie štáty sveta o uznanie. Súčasne rozhodol o premenovaní na Krymskú republiku.
Dnešným dňom tak prestávajú na Kryme platiť zákony a nariadenia prijaté ukrajinským parlamentom po 21. februári. Ostatné zákony platia až do prijatia legislatívy schválenej krymským parlamentom.
Majetok ukrajinského štátu sa dnešným dňom stáva majetkom krymského štátu, uvádza sa uznesení parlamentu. Pod krymskú správu prechádza aj majetok ukrajinských odborárskych organizácií.
Ukrajinské súdy na Kryme pokračujú v činnosti, ale ich rozhodnutia nesmú protirečiť dnešnému uzneseniu parlamentu.
Krym prechádza od 30. marca na moskovský čas
Uznesenie o tom dnes schválili poslanci krymského parlamentu, ktorí súčasne rozhodli o zmene jeho oficiálneho názvu z Najvyššej rady Krymu na Štátnu radu Krymu. Informovali o tom agentúry UNIAN a RIA Novosti.
Krymskí poslanci dnes prijali uznesenie o nezávislosti autonómnej republiky a obrátili sa na Rusko s návrhom prijať Krym za nový subjekt Ruskej federácie so štatútom republiky. Uznesenie nadobudlo platnosť v deň svojho prijatia, teda dnes.
Ukrajinský parlament schválil čiastočnú mobilizáciu 40 000 záložníkov
Ukrajinský parlament schválil dnes prezidentský výnos o čiastočnej mobilizácii, ktorá sa týka 40.000 záložníkov.
Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij uviedol, že 20.000 záložníkov bude pôsobiť v rámci jednotiek ukrajinských ozbrojených síl, zvyšných 20.000 sa stane súčasťou novovytvorenej Národnej gardy Ukrajiny.
Krym nechce patriť k Ukrajine: Za zotrvanie sa vyslovilo len 32 000 voličov
KYJEV - Obnovenie platnosti ústavy krymskej republiky z roku 1992 a zotrvanie Krymu ako súčasti Ukrajiny podporilo v nedeľňajšom referende o štatúte polostrova necelých 32.000 voličov.
Informoval o tom dnes na tlačovej konferencii v Simferopole predseda komisie na prípravu referenda Michail Malyšev.
Po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov Malyšev konštatoval, že pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii podporilo 96,77 percenta zúčastnených voličov. Spresnil, že ide o 1.233.002 obyvateľov Krymu, ktorí si želajú, aby sa polostrov stal jedným zo subjektov Ruskej federácie.
Za zachovanie Krymu v rámci Ukrajiny sa vyslovilo 31.997 voličov. Malyšev dodal, že svoje právo voliť využilo v nedeľu 83,1 percenta krymských voličov. Západné štáty krymské referendum považujú za nelegitímne a jeho výsledky neuznajú.
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová dnes v Bruseli pri príchode na schôdzku ministrov zahraničných vecí EÚ uviedla, že EÚ musí reagovať na "takzvané referendum" na Kryme. Referendum o štatúte Krymu je protizákonné podľa ústavy Ukrajiny i podľa medzinárodného práva, zdôraznila.
Ashtonová opäť vyzvala ruské vedenie, aby s ukrajinskými lídrami začalo viesť dialóg, a súčasne ho poprosila, aby čo najrýchlejšie podniklo príslušné kroky a pokúsilo sa znížiť napätie v oblasti.
EÚ sa podľa nej pokúša vyslať Rusku čo najsilnejšie možné signály, aby sa ubezpečila, že ruská strana chápe vážnosť situácie. "Ukrajina potrebuje a chce dobré vzťahy s Ruskom, tak ako aj EÚ, tak ako aj zvyšok sveta," zdôraznila Ashtonová.
Referendum na Kryme: Incidenty a protizákonné konanie
SIMFEROPOL - Tisíce ľudí sa dnes večer zišli na Leninovom námestí v Simferopole, kde čakali na výsledky dnešného referenda o štatúte Krymu a potom ich oslávili koncertom. Na budove Rady bezpečnosti Ukrajiny na Kryme v Sevastopole zaviala dnes podvečer ruská vlajka.
Predseda referendovej komisie Michail Malyšev uviedol, že volebné komisie nezaznamenali žiadne sťažnosti voličov na porušenie zákona. Pokojný priebeh hlasovania konštatovala pre agentúru ITAR-TASS hovorkyňa miestneho ministerstva vnútra Oľga Kondrašovová.
Poslanec ruskej Štátnej dumy Oleg Denisenko, ktorý je taktiež na Kryme, informoval, že nevidel žiadne známky bojkotu referenda zo strany miestnych Tatárov. "Mal som možnosť stretnúť sa s ľuďmi v Simferopole aj v Bachčisaraji. Nepočul som nič o bojkote, ani o výzvach proti hlasovaniu," dodal ruský poslanec.
Prvý podpredseda proruskej krymskej vlády Rustam Temirgalijev dnes vo vysielaní televízie Krym uviedol, že podľa odhadov sa na referende zúčastnilo 40 percent krymských Tatárov. "Je to pomerne vysoký počet," dodal.
Agentúra RIA Novosti naopak informovala, že ukrajinským vojakom dislokovaným na Kryme, ktorí chceli hlasovať v dnešnom referende, ich velitelia v účasti bránili.
Ukrajinská agentúra UNIAN s odvolaním sa na krymských aktivistov strany UDAR uviedla, že neznámi ľudia chodili po bytoch a domoch s prenosnými hlasovacími urnami a nútili ľudí, aby hlasovali. V niektorých prípadoch dokonca vyplnili hlasovacie lístky namiesto nich. Podľa tvrdenia očitých svedkov týchto praktík oficiálne bola síce účasť na hlasovaní v Sevastopole dnes na poludnie asi 60-percentná, ale 40 percent z nich údajne tvoria falšované hlasy.
Predseda volebnej komisie parlamentu krymských Tatárov Zair Smedľajev dnes pre Rádio Sloboda upozornil na "prípady masového porušenia volebného zákona" i na veľkú pravdepodobnosť, že výsledky referenda budú sfalšované.
Smedľajev uviedol, že do Bachčisarajského okresu dnes autobusmi doviezli neznámych ľudí, ktorí potom postupne hlasovali v niekoľkých volebných miestnostiach. V referende volili podľa neho aj občania Ruska. V Belogorskom okrese bránili v práci novinárom televízie ATR. Celokrymské referendum Smedľajev považuje za "Putinov pokus legitimizovať nelegitímnu okupáciu Krymu".
Z volebného obvodu Alušta zasa agentúra UNIAN priniesla správu o útoku na štáb panarabskej televízie al-Džazíra, ktorej príslušníci miestnej tzv. domobrany nedovolili urobiť reportáž z volebnej miestnosti, odkiaľ ich pod hrozbou použitia násilia vyhnali, pričom im poškodili techniku. Novinári boli na referende akreditovaní, miestna domobrana a volebná komisia však od nich vyžadovala aj akreditáciu vydanú mestskou radou v Alušte.
Stadler: Referendum na Kryme by mala uznať nielen Ukrajina
Rakúsky poslanec Európskeho parlamentu Ewald Johann Stadler dnes v Simfereopole vyhlásil, že výsledky dnešného referenda o štatúte Krymského polostrova "by mala uznať nielen Ukrajina".
Stadler bol v skupine zahraničných pozorovateľov monitorujúcich dnešné referendum, v ktorom sa - podľa najnovších oficiálnych informácií - 95,5 percenta zúčastnených voličov vyslovilo za pripojenie Krymského polostrova k subjektom Ruskej federácie.
Referendum podľa Stadlera plne zodpovedalo medzinárodným štandardom, citovala agentúra RIA Novosti. V tomto duchu sa dnes opäť vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podľa ktorého referendum bolo v súlade s Chartou OSN a jeho výsledky budú východiskovým bodom pre určenie ďalšieho osudu polostrova.
Rakúsky europoslanec na dnešnej tlačovej konferencii v Simferopole informoval, že počas misie na Kryme nezaznamenal žiaden prípad vyvíjania nátlaku na voličov. "Vďaka priehľadným urnám ste mohli vidieť, že k nijakým manipuláciám nedochádzalo," zdôraznil.
Ukrajinské médiá však s odvolaním sa na očitých svedkov informovali o prípadoch, keď neznámi, na Krym autobusmi pozvážaní ľudia údajne hlasovali postupne v niekoľkých volebných miestnostiach. V referende volili vraj aj občania Ruska. Krymská vláda však dnes večer tieto správy poprela.
Predseda referendovej komisie Michail Malyšev však dnes večer uviedol, že volebné komisie nezaznamenali žiadne sťažnosti voličov na porušenie zákona. Pokojný priebeh hlasovania konštatovala pre agentúru ITAR-TASS hovorkyňa miestneho ministerstva vnútra Oľga Kondrašovová.
Niektorí novinári na Kryme sa podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy sťažovali, že ich nepustili do volebných miestností a nemohli sa prizerať ani sčítavaniu hlasov. Z volebného obvodu Alušta zasa agentúra UNIAN priniesla správu o útoku na štáb panarabskej televízie al-Džazíra, ktorej príslušníci miestnej tzv. domobrany nedovolili urobiť reportáž z volebnej miestnosti, odkiaľ ich pod hrozbou použitia násilia vyhnali, pričom im poškodili techniku. Novinári boli na referende akreditovaní, miestna domobrana a volebná komisia však od nich vyžadovala aj akreditáciu vydanú mestskou radou v Alušte.
USA a európski partneri sú pripravení na ďalšie sankcie voči Rusku
Výsledky "referenda" na Kryme, ktoré bolo v rozpore s ústavou Ukrajiny a konalo sa pod hrozbou ruského vojenského zásahu, Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo nikdy neuznajú. V nedeľňajšom telefonickom rozhovore s ruským partnerom Vladimirom Putinom to povedal prezident USA Barack Obama.
"(Obama) zdôraznil, že kroky Ruska sú porušením suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a že v spolupráci s našimi európskymi partnermi sme za ne pripravení zaviesť dodatočné sankcie," píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.
Podľa Obamu sa ukrajinská kríza dá stále riešiť diplomaticky, a to spôsobom, ktorý rešpektuje záujmy Ruska i ukrajinského ľudu. Šéf Bieleho domu však zopakoval, že diplomatické riešenie nemôže byť dosiahnuté v situácii, keď ruské vojenské jednotky pokračujú vo svojich prienikoch na územie Ukrajiny a rozsiahle ruské vojenské cvičenie pri ukrajinských hraniciach iba zvyšuje napätie.
Obama v rozhovore s Putinom tiež povedal, že šéf americkej diplomacie John Kerry je naďalej pripravený spolupracovať so svojím ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom a ukrajinskou vládou na hľadaní diplomatického riešenia krízy. Zároveň požiadal Putina, aby podporil okamžité rozmiestnenie zahraničných pozorovateľov na Ukrajine, ktorí by pomohli zabrániť násiliu zo strany akýchkoľvek skupín.
Podľa tlačovej správy moskovského Kremľa prezidenti prerokovali rôzne aspekty krízovej situácie na Ukrajine, vrátane vyslania misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Putin sa vyslovil za to, aby misia pôsobila vo všetkých regiónoch Ukrajiny.
Putin v tejto súvislosti upozornil na "neschopnosť a neochotu" novej vlády v Kyjeve zastaviť vyčíňanie "ultranacionalistických a radikálnych skupín, ktoré destabilizujú situáciu a terorizujú civilistov, vrátane rusky hovoriaceho obyvateľstva a našich krajanov".
Plynovody pod kontrolou bezpečnostných zložiek
Na základe rozhodnutia predsedu ukrajinskej vlády Arsenija Jaceňuka prevzali Národná garda a Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) plnú kontrolu nad sústavou prepravy a distribúcie zemného plynu. Informovalo o tom v nedeľu ukrajinské ministerstvo vnútra na svojej stránke mvs.gov.ua.
Distribučný systém je podľa ministerstva pod osobitnou ochranou spomínaných bezpečnostných zložiek. Toto opatrenie bolo vykonané s cieľom "zaistiť bezpečnosť a bezproblémové fungovanie najdôležitejšieho infraštruktúrneho systému Ukrajiny".
Ministerstvo vo svojom vyhlásení neuviedlo ďalšie podrobnosti.
Podľa agentúry Reuters by ochrana plynovodov mohla súvisieť s vyhrážkou jednej krajne pravicovej skupiny. Tá by chcela potrestať ruskú inváziu na polostrov Krym podniknutím útokov na plynovody, ktoré prepravujú ruský plyn cez Ukrajinu do západnej Európy.
V nedeľu sa na Kryme uskutočnilo referendum o štatúte tohto polostrova, v ktorom sa za jeho pripojenie k Rusku vyslovilo 95,5 percenta zúčastnených voličov. Ukrajinská vláda a západné štáty ho však odmietajú uznať.
Podarilo sa zabrániť špeciálnej operácii organizovanej Kremľom
Ukrajinským orgánom činným v trestnom konaní sa podarilo zastaviť širokospektrálnu operáciu Ruská jar, v rámci ktorej mali na Ukrajinu vtrhnúť ruskí separatisti. Na svojom profile na sociálnej sieti Facebook to podľa agentúry UNIAN tvrdí šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Andrij Parubij.
Jej prvá fáza sa mala uskutočniť v nedeľu 16. marca od 12. hodiny v ôsmich oblastiach na juhu a východe Ukrajiny. Zahŕňala vyvolanie masových nepokojov, obsadenie administratívnych budov - predovšetkým miestnych správnych orgánov, menovanie "ľudových gubernátorov", vytváranie nelegálnych ozbrojených formácií a adresovanie výzvy Rusku na vyslanie vojakov, napísal Parubij. Od 21. hodiny bol plánovaný tzv. pokojný pochod na Kyjev.
V dňoch 21. a 22. marca sa mali "pučisti", riadení a vedení agentmi Kremľa, vydať na "krížový sprievod", po ktorom mal nasledovať "mierový oslobodzujúci pochod na Kyjev".
"Dnes môžeme povedať, že tento ich zámer sa nepodarilo realizovať a že bol zmarený," povedal Parubij pre televíziu Kanal 5.
Abcházsko referendum víta
Kanada, Japonsko a Turecko sa pripojili ku krajinám, ktoré neuznajú výsledky nedeľňajšieho referenda o pripojení krymského polostrova k Rusku. Opačný postoj deklarovalo Abcházsko, Čína je naďalej zdržanlivá.
"Takzvané referendum sa dnes konalo na Kryme nezákonne obsadenom vojskami. Jeho výsledky nie sú nič viac ako odrazom ruskej vojenskej kontroly," napísal v nedeľu kanadský premiér Stephen Harper na svojom facebookovom profile. Plebiscit označil za nelegitímny, nemajúci žiadny právny účinok a Kanada neuzná jeho výsledok.
Vzhľadom na to, že Rusko odmieta deeskalovať konflikt, pracuje Kanada spoločne so svojimi partnermi v skupine G7 a ďalšími spojencami na koordinácii nových sankcií proti osobám zodpovedným za spôsobenú situáciu.
Harper varoval ruského prezidenta Vladimira Putina, že jeho "ľahkomyseľné a jednostranné kroky" povedú len k ďalšej ekonomickej a politickej izolácii Ruska zo strany medzinárodného spoločenstva.
Uznať výsledky referenda na Kryme už odmietli USA, Británia a Francúzsko, ktoré tiež patria do skupiny G7. Dnes sa k nim pridalo aj Japonsko. Hlavný tajomník japonskej vlády Jošihide Suga na tlačovej konferencii zároveň vyzval Rusko, aby neanektovalo tento ukrajinský región. Novinárom povedal, že Tokio bude v takomto prípade reagovať sankciami proti Rusku, na ktorých sa dohodne s ostatnými krajinami G7.
Podľa premiéra Recepa Tayyipa Erdogana neuzná referendum na Kryme ani Turecko, pretože je v rozpore s medzinárodnými normami. Ankara vidí Ukrajinu ako jednotný a nezávislý štát a je proti zasahovaniu do jej vnútorných záležitostí zo zahraničia. Edogan tiež povedal, že Turecko je za riešenie krízy na Kryme pokojnou cestou.
Čína dnes prostredníctvom námestníka ministra zahraničných vecí Li Pao-tunga zopakovala svoju výzvu na zachovanie pokoja a zdržanlivosti na Ukrajine. Politická dohoda je jediný spôsob, ako vyriešiť tamojšiu krízu.
Podľa Alexandra Ankvaba, prezidenta separatistického Abcházska, hlasovanie na Kryme odráža vôľu všetkých obyvateľov polostrova. "Toto celoštátne riešenie je založené nielen na histórii, ale aj na súčasnej politickej realite," povedal Ankvab v noci nadnes ruskej agentúre Interfax. Dianie na Kryme považuje za "klasický príklad toho, keď je vôľa ľudu na prvom mieste".
"Abcházsko rešpektuje vôľu Krymčanov, podporuje a uznáva ich osudovú voľbu," uviedol prezident medzinárodne neuznaného Abcházska, ktoré sa odtrhlo od Gruzínska v roku 2008. Jeho nezávislosť uznalo ako prvé Rusko. Gruzínsko považuje Abcházsko za "územie okupované Ruskom".
Štátna duma príjme legislatívu o pričlenení Krymu k Rusku čo najskôr
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, chce po referende na Kryme čo najskôr uskutočniť potrebné legislatívne kroky pre pričlenenie tejto autonómnej republiky k Ruskej federácii. Povedal to dnes v Moskve Sergej Neverov, podpredseda dumy a tajomník generálnej rady strany Jednotné Rusko.
"Výsledky referenda konaného na Kryme jasne ukázali, že obyvatelia Krymu vidia svoju budúcnosť iba ako súčasť Ruska. Ľudia hlasovali za zlúčenie s národom, s ktorým vždy žili," citovala Neverova agentúra Interfax.
"To, koľko ľudí prišlo a hlasovalo za vstup Krymu do zväzku s Ruskom, hovorí samo za seba. To je odpoveď všetkým tým, ktorí sa v týchto dňoch snažia zabrániť tomu, aby si obyvatelia Krymu sami určili svoj vlastný osud, svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí," vyhlásil ďalej Neverov.
Podpredseda Štátnej dumy je presvedčený, že Krym a Rusko majú spoločnú budúcnosť - "v krajine, kde sa dodržiavajú zákony, kde sú chránené práva a slobody občanov, ktorá má silného vodcu, ktorého zásadový postoj obnoví dejinnú spravodlivosť".
Podľa najnovších údajov získaných zo 75 percent volebných miestností na Kryme sa za pripojenie k Rusku vyslovilo 95,7 percenta zúčastnených voličov. Za zotrvanie Kryme ako súčasti Ukrajiny sa vyslovilo 3,2 percenta voličov. Niečo viac ako percent hlasovacích lístkov bolo neplatných.
Účasť v referende bola 82,7 percenta. Na Kryme hlasovalo 81,4 percenta voličov a v Sevastopole, meste s osobitným štatútom, to bolo 89,5 percenta.
Podľa agentúry Kryminform dozeralo na referendum 135 pozorovateľov z 23 krajín a 240 pozorovateľov zastupujúcich krymské občianske organizácie a politické strany. Po celý deň nezaznamenali mimoriadne udalosti týkajúce sa volebného procesu, uviedla agentúra.
Rusko: Výsledky referenda na Kryme sú nespochybniteľné
Vedúci ruskej pozorovateľskej misie na Kryme trvá na tom, že výsledky referenda o jeho odtrhnutí od Ukrajiny a pripojení k Rusku sú nespochybniteľné. Valerij Riazancev, poslanec dolnej komory ruského parlamentu, dnes ráno uviedol, že nie je žiaden dôvod považovať hlasovanie za nezákonné. Informovala o tom agentúra Associated Press, ktorá sa odvoláva na Interfax.
Ruské ministerstvo financií sa dnes vyjadrilo, že Moskva môže ponúknuť Krymu osobitný daňový režim.
"Nepochybne, pravdepodobné pripojenie sa Krymu k Rusku bude mať veľmi vážny dopad. Nevylučujem osobitný daňový režim (počas prechodného obdobia na Kryme)," citovala námestníka ruského ministra financií Sergeja Šatalova agentúra Reuters.
Predbežné výsledky nedeľňajšieho referenda, ktoré sa uskutočnilo dva týždne po obsadení Krymského polostrova ruskými vojakmi, ukázali, že obyvatelia Krymu prevažnou väčšinou hlasovali za odtrhnutie sa od Ukrajiny. Po zrátaní 50 percent odovzdaných hlasov bolo za odtrhnutie vyše 97 percent voličov. Konečné výsledky sa očakávajú ešte dnes.
Západ referendum odsúdil a plánuje potrestať Rusko hospodárskymi sankciami.
Ukrajinský sociológ: S občanmi treba viesť dialóg a nie vykladať, ako milovať svoju vlasť
Vedenie Krymu vníma so skepsou vyhlásenia západných politikov o neústavnosti nedeľňajšieho referenda o pričlenení polostrova k Ruskej federácii a považuje ich za "veľkú urážku". Uviedol to dnes vo vysielaní televízie Rossija 24 predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov.
V televíznom vystúpení Konstantinov dodal, že obyvatelia Krymu vždy pociťovali želanie, aby sa polostrov opäť stal súčasťou Ruska.
Pripomenul, že v roku 1991 boli západní pozorovatelia garantmi krymského referenda, "ale neurobili nič pre to, aby sa polostrov stal republikou v zväzovom štáte, ako sa pôvodne plánovalo".
Spomenul aj sľuby, ktoré západní diplomati dali medzičasom už zosadenému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 21. februára a ktoré zostali nesplnené. Vyhlásenia o nelegitímnosti referenda na Kryme preto Konstantinov označil za "veľkú urážku".
Referendum na Kryme bolo legitímne a je príkladom civilizovaného dialógu vládnych orgánov s občanmi, vyhlásil dnes v Kyjeve ukrajinský sociológ a riaditeľ spoločnosti Research and Branding Group Jevhen Kopaťko.
Podľa sociológa sa kyjevské vedenie nemalo s Krymom a juhovýchodom Ukrajiny rozprávať z pozície sily. "Dialóg regionálnej vlády na Kryme s občanmi pôsobí oveľa legitímnejším dojmom ako voľby či schvaľovanie členov vlády na Majdane (kyjevskom Námestí nezávislosti)," upozornil sociológ.
Situáciu na Kryme Kopaťko označil za "poučenie pre kyjevskú vládu, že rozprávať sa dá aj bez Molotovových koktailov, bez obuškov a nožov". "S občanmi krajiny treba viesť dialóg, a nie im vykladať, ako milovať svoju vlasť," dodal.
Podobný názor má aj bývalý predseda branno-bezpečnostného výboru ukrajinského parlamentu Heorhij Kriučkov, podľa ktorého výsledky referenda na Kryme budú mať veľký vplyv na názory a konanie občanov.
Napätá situácia na Ukrajine podľa jeho názoru bude pretrvávať v prípade, že sa vedenie krajiny nenaučí brať do úvahy nálady a názory ľudí v regiónoch.
