Ruskú inváziu schválil parlament: Ukrajina má bojovú pohotovosť a požiadala o pomoc NATO!

23:59 Intervencia na Ukrajine môže ohroziť európsku bezpečnosť

Americký minister obrany Chuck Hagel v sobotu povedal svojmu ruskému partnerovi, že vojenskú intervenciu Ruska na Ukrajine sprevádza riziko vzniku ďalšej nestability a eskalácie napätia, "ktoré môže ohroziť európsku a medzinárodnú bezpečnosť". Informoval o tom Pentagón, ktorý citovala agentúra Reuters.
 "Minister Hagel zdôraznil, že bez zmeny na zemi, Rusko riskuje ďalšiu nestabilitu v regióne, izoláciu v medzinárodnom spoločenstve a eskaláciu, ktorá by ohrozila európsku a medzinárodnú bezpečnosť," uviedol vo vyhlásení hovorca Pentagónu, kontraadmirál John Kirby.
Americký prezident Barack Obama predtým povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Rusko jasne porušilo zvrchovanosť Ukrajiny tým, že vyslalo svojich vojakov na Krym a varoval ho pred dôsledkami. Citovala ho agentúra Reuters.
"USA odsudzujú ruskú vojenskú intervenciu na ukrajinské územie," informoval Biely dom vo vyhlásení o obsahu 90-minútového telefonátu Obamu s Putinom.    Obama súčasne vyzval Rusko, aby znížilo napätie na Ukrajine tým, že stiahne svoje sily nazad na ich základne na Krymskom polostrove a zdrží sa akéhokoľvek zasahovania inde na Ukrajine. Varoval Putina, že "pokračujúce porušovanie medzinárodného práva povedie k väčšej  politickej a ekonomickej izolácii" krajiny, napísala agentúra DPA.
Obama podľa tohto zdroja vyzval na okamžité začatie dialógu medzi Ruskom a ukrajinskou vládou. Povedal Putinovi, že ak má Rusko obavy o etnických Rusov na Ukrajine, treba ich riešiť mierovou cestou.

23:25 Podľa stáleho predstaviteľa Ukrajiny v OSN bolo na Kryme rozmiestnených až 15 tisíc ruských vojakov.

 

23:15 Putin hovoril s Obamom, Hollandom i Pan Ki-munom

Ruský prezident Vladimir Putin dnes v telefonickom rozhovore so svojím americkým kolegom Barackom Obamom upozornil na "protizákonné konanie ultranacionalistov na Ukrajine, ktoré má podporu súčasného vedenia" v Kyjeve. V prípade, ak sa násilie rozšíri na Krym a východ Ukrajiny, "Moskva si vyhradzuje právo chrániť svoje záujmy i rusky hovoriace obyvateľstvo," varoval Putin.

 Ako s odvolaním sa na tlačovú službu Kremľa informovala agentúra RIA Novosti, týmito slovami Putin reagoval na Obamovo znepokojenie ohľadom plánov Ruska na možné nasadenie ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny, na ktoré dnes dala súhlas horná komora ruského parlamentu - Rada federácie.

V telefonickom rozhovore s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom dnes Putin zasa hovoril o "reálnom ohrození života občanov Ruska a našich spoluobčanov na Ukrajine". Situáciu na Ukrajine dnes Putin prerokoval aj v telefonickom rozhovore s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, s ktorým sa zhodli na nevyhnutnosti odvrátiť ďalšie narastanie krízy.

23:02 USA: Rusko porušuje zvrchovanosť Ukrajiny

Spojené štáty dnes vyzvali na urýchlené rozmiestnenie medzinárodných pozorovateľov z OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Ukrajine, aby tam pomohli zamedziť eskalácii krízy.  "Ruská činnosť na Ukrajine porušuje zvrchovanosť Ukrajiny a ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť," vyhlásila na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN americká veľvyslankyňa Samantha Powerová, ktorú citovala agentúra Reuters.
Powerová vyzvala na "okamžité rozmiestnenie" pozorovateľov OSN a OBSE po tom, ako ruský parlament schválil žiadosť prezidenta Vladimira Putina o vyslanie ruských vojakov na ukrajinský Krym.

22:47 Rusko porušilo dohodu

Ruskí vojaci v rozpore s dohodami medzi Ruskom a Ukrajinou obsadili pobrežnú základňu v Balaklavi.  Video je aktuálne z dnešného večera.

22:40 Kličko požiadal celý svet o podporu

"Vyzývame všetkých spoluobčanov, aby povstali na obranu Ukrajiny. Príďte pred diplomatické zastúpenia Ruska v krajinách, kde žijete! Žiadajte zastaviť agresiu voči Ukrajine. Svet musí vidieť a vedieť, že Rusko sa s Ukrajinou rozpráva len z pozície sily. A to je neprípustné," uvádza sa vo vyhlásení strany UDAR, ktorej lídrom je kandidát na prezidenta Vitalij Kličko.

 

 

22:30 Ukrajina požiadala o pomoc NATO

Ukrajina dnes požiadala EÚ, USA a NATO, aby preskúmali všetky dostupné mechanizmy na ochranu jej územnej celistvosti. Uviedol to dnes v Kyjeve Andrij Deščyca, ktorý v ukrajinskej vláde zastáva funkciu ministra zahraničných vecí.

Minister spresnil, že absolvoval rokovania s predstaviteľmi EÚ a USA a vedenie NATO požiadal o pomoc po tom, ako došlo k aktu, ktorý ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk označil za "ruskú agresiu". Za akt agresie ukrajinské vedenie označuje rozhodnutie ruskej Rady federácie, hornej komory parlamentu, ktorá dnes odsúhlasila vyslanie ruských vojenských jednotiek na územie Ukrajiny.  V súvislosti s tým Ukrajina žiada NATO "posúdiť využitie všetkých možností na ochranu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny, ukrajinského ľudu a jadrových zariadení na ukrajinskom území".

Deščyca podčiarkol, že Ukrajina je za to, aby sa kríza v jej vzťahoch s Ruskom kvôli situácii na Kryme riešila pokojnou cestou. "Nesmieme dopustiť provokácie a použitie sily," zdôraznil.

22:18 NATO sa stretne vo Varšave

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen zvolal na nedeľu zasadnutie Rady NATO, ktoré bude venované situácii na Ukrajine. Svoj postoj k nej Rasmussen deklaroval dnes podvečer vo svojej správe na sociálnej sieti Twitter, keď uviedol, že Rusko musí rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a hranice Ukrajiny, čo sa týka aj pohybu ruských vojsk na jej území. Podľa neho je v súčasnosti nevyhnutné zníženie napätia na Krymskom polostrove. Dodal, že spojenci NATO veľmi tesne koordinujú svoj ďalší postup. POľa predbežných správ by mal pricestovať aj americký prezident Barack Obama.

22:15 Rokovala bezpečnostná rada USA

 Ako informovala agentúra Reuters, vo Washingtone sa dnes uskutočnila schôdzka bezpečnostného kabinetu administratívy prezidenta USA Baracka Obamu, ktorej účastníci sa oboznámili s vývojom situácie na Ukrajine a diskutovali o jej možných politických riešeniach.
      Schôdzka sa uskutočnila v čase, keď Ukrajina požiadala USA a ďalších kľúčových členov Bezpečnostnej rady OSN, aby jej pomohli chrániť svoju územnú celistvosť po tom, ako Rusko oznámilo plán vyslať svoje jednotky do autonómnej oblasti na Krymskom polostrove.
      Na schôdzke v Bielom dome sa zúčastnil minister obrany Chuck Hagel, riaditeľ CIA John Brennan, náčelník Zboru náčelníkov štábov americkej armády generál Martin Dempsey, ako aj riaditeľ amerických tajných služieb James Clapper. Samotný Obama sa na schôdzke nezúčastnil, ale informovala ho o nej jeho poradkyňa pre národnú bezpečnosť Susan Riceová.

22:00 Rusi zablokovali OSN

Členovia Bezpečnostnej rady OSN sa dnes v New Yorku zišli na neverejných konzultáciách, ktoré sú venované Ukrajine. Rokovanie bolo prerušené po tom, ako viacerí diplomati žiadali zmeniť formát schôdzky na verejné konzultácie, s čím nesúhlasil napríklad ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin. Podľa agentúry Reuters sa diplomati dohodli, že sa k rokovaniam vrátia, pričom ich zasadnutie bude už verejné.

21:05 Ukrajina uviedla ozbrojené sily do plnej bojovej pohotovosti

Ukrajina uviedla dnes svoje ozbrojené sily do plnej bojovej pohotovosti a varovala Rusko, že akákoľvek vojenská intervencia by mohla vyústiť do vojny. Ako spresnila agentúra UNIAN, pod zvýšenou ochranou sú od dnešného večera na Ukrajine aj všetky strategicky dôležité objekty, vrátane energetickej infraštruktúry.

Po viac ako tri hodiny trvajúcom zasadnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov uviedol, že niet žiadneho dôvodu pre "ruskú agresiu" voči jeho krajine.

Turčynov pod agresiou myslel dnešné rozhodnutie hornej komory ruského parlamentu - Rady federácie, ktorá odsúhlasila použitie vojenskej sily na ukrajinskom území, o čo žiadal prezident Vladimir Putin.

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk novinárov informoval, že vyzval Rusko, aby nariadilo svojim jednotkám vrátiť sa na vojenskú základňu na Kryme. Stalo sa tak prostredníctvom rozhovoru s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom. "Vojenská intervencia by bola začiatkom vojny a koncom akýchkoľvek vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom," varoval Jaceňuk. Agentúra pripomenula, že v nedeľu sa na mimoriadnom zasadnutí zíde ukrajinský parlament, aby rokoval o situácii v krajine a na jej hraniciach.

 

20:27 Dve ruské vojnové lode sa pohybujú pri Sevastopole

Dve protiponorkové vojnové lode ruského námorníctva sa pohybovali pri pobreží polostrova Krym, čím Moskva porušila dohodu s Ukrajinou o prenájme tamojšej námornej základne. Informovala o tom agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľ ukrajinskej armády.
      Dve lode, ktoré sú súčasťou ruskej Baltskej flotily, sa pohybovali v zálive pri Sevastopole, kde sídli ruská Čiernomorská flotila.
      Ukrajina dnes uviedla svoje ozbrojené sily do plnej bojovej pohotovosti a varovala Rusko, že akákoľvek vojenská intervencia by mohla vyústiť do vojny.
      Rozhodnutie uviesť armádu do plnej bojovej pohotovosti oznámil dnes večer v Kyjeve dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov. Súčasne vyzval obyvateľstvo Ukrajiny vyzval zachovať pokoj a nedopustiť provokácie ani rabovanie.
 

20:00 Slováci by mali zvážiť nevyhnutnosť cestovania do určitých oblastí Ukrajiny, varuje ministerstvo

Slovenský rezort diplomacie odporúča turistom až do odvolania zrušiť alebo odložiť cestu na Krym, ako aj do regiónov na východe a juhovýchode Ukrajiny.

"Situácia v krajine je momentálne nepredvídateľná a môže sa stále meniť. V hlavnom meste funguje metro aj verejná hromadná doprava. Slovenským občanom neodporúčame cestovať automobilmi, pri ceste železnicou sú možné obmedzenia. Zastupiteľský úrad SR v Kyjeve a Generálny konzulát v Užhorode situáciu v krajine monitorujú," uviedol tlačový odbor MZV.

Ministerstvo zároveň odporúča tým, ktorí sa už na Ukrajine nachádzajú, aby sa nezapájali do demonštrácií a nezdržiavali sa na miestach, kde sa zhromažďuje veľký počet ľudí. Tým, ktorí sa tam chystajú vycestovať, odporúča dobrovoľnú elektronickú registráciu na webovej stránke MZV.

Na opustenie Krymu akýmikoľvek dostupnými prostriedkami vyzvala všetkých svojich občanov Veľká Británia.

19:44 Šéfovia diplomacií EÚ budú v pondelok mimoriadne zasadať k Ukrajine, Fico vyzýva k diplomatickému riešeniu

Ministri zahraničných vecí EÚ sa zídu v pondelok v Bruseli na mimoriadnej schôdzke k situácii na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatické zdroje z prostredia EÚ.

Mimoriadna schôdzka šéfov diplomacií EÚ sa s najväčšou pravdepodobnosťou podľa nich uskutoční krátko po poludní. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Grigorij Karasin dnes zároveň uviedol, že súhlas hornej komory parlamentu s použitím ruskej vojenskej sily na území Ukrajiny neznamená, že sa tak stane skoro.

"Povolenie, ktoré prezident dostal, neznamená doslovne, že bude toto právo využité hneď," spresnil. Rada federácie zároveň dnes uviedla, že požiada Putina, aby odvolal ruského veľvyslanca z USA. Potvrdila to hovorkyňa hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková.

Slovensko podľa premiéra Roberta Fica so znepokojením sleduje eskaláciu napätia na Ukrajine, obzvlášť pre to, že ide o susedný štát. "Vyzývame všetky zúčastnené strany na maximálnu zdržanlivosť, na politické a diplomatické riešenie krízy," vyhlásil vo svojom stanovisku. Zároveň bola uvedená do pohotovosti Bezpečnostná rada SR.

Minister obrany Hagel telefonoval so Sergejom Šojgu

Americký minister obrany Chuck Hagel telefonicky hovoril dnes so svojím ruským rezortným partnerom Sergejom Šojgu, informovala agentúra Reuters. K rozhovoru medzi ministrami obrany USA a Ruska došlo po tom, čo si ruský prezident Vladimir Putin zabezpečil podporu parlamentu na využitie vojenskej sily na území Ukrajiny.

V súvislosti s tvrdeniami, že niektoré jednotky americkej armády sú v pohotovosti v súvislosti s nepokojmi na Krymskom polostrove, agentúra Reuters citovala nemenovaného amerického predstaviteľa, podľa ktorého nedošlo k žiadnej zmene ohľadne pozície armády USA. Spojené štáty sa naďalej sústreďujú na diplomatické možnosti, citovala agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin doposiaľ nerozhodol o vyslaní ruských vojakov na ukrajinské územie. Podľa agentúry Interfax o tom dnes informoval hovorca Kremľa. Moskva podľa neho dúfa, že už nedôjde k ďalšej eskalácii situácie na Ukrajine.

Putin podľa agentúry DPA uviedol, že ruský vojenský zásah bude závisieť od vývoja situácie na Kryme. "Dúfame, že sa situácia nebude vyvíjať tak, ako doteraz, teda smerom k ďalšej eskalácii, ktorá znamená hrozbu pre etnických Rusov na Krymskom polostrove," povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Naryškin varuje Kyjev pred zásahom na Kryme a východe Ukrajiny

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dnes v telefonickom rozhovore s predsedom dolnej komory ruského parlamentu Sergejom Naryškinom obvinil Rusko, že na Krymskom polostrove sa snaží rozvíjať silový scenár s cieľom destabilizovať situáciu na Ukrajine.

Ako s odvolaním sa na tlačovú službu ukrajinskej strany Vlasť informovala agentúra Interfax, telefonát sa uskutočnil z iniciatívy ruskej strany. Naryškin v ňom vyjadril pripravenosť Ruska na vojenskú agresiu voči Ukrajine v prípade, že proti "občanom Ukrajiny žijúcim na území Krymu a východu" bude použitá sila.

Ukrajinská strana v reakcii na to deklarovala, že tam žijúci občania "už de facto" sú objektom agresie ruských ozbrojencov a provokatérov podporovaných ruskou stranou.

Turčynov ubezpečil, že ukrajinské vedenie neplánovalo, ani neplánuje použiť silu proti občanom, "aj keď ruská strana sa všemožne snaží rozvíjať silový scenár v záujme úplnej destabilizácie situácie na Ukrajine".

Turčynov dodal, že použitie zbraní a sily proti občanom Kyjev považuje za špeciálne pripravené provokácie s cieľom zdôvodniť tak vojenskú intervenciu Ruska na Ukrajine.

Dočasný ukrajinský prezident upozornil, že Ukrajina je pripravená brániť svoju územnú celistvosť a tomu budú zodpovedať aj rozhodnutia, ktoré prijíma takmer permanentne zasadajúca Rada národnej bezpečnosti a obrany.

K najnovšiemu vývoju sa vyjadrila aj predsedníčka hornej komory ruského parlamentu - Rady federácie - Valentina Matvijenková, ktorá v rozhovore pre agentúru UNIAN vyhlásila, že vo vzniknutej situácii "NATO nemá dôvod vyslať svoje jednotky na Ukrajinu".

V odpovedi na otázku, či sa Rusko neobáva, že NATO a USA vyšlú svoje jednotky na Ukrajinu, Matvijenková uviedla, že na to "nie je dôvod, pretože my sme NATO a USA súhlas (na takýto krok) nedali". Dodala, že Rusko koná prísne v súlade so zákonmi a ústavou. Vysvetlila, že Rada federácie, ktorá dnes schválila žiadosť prezidenta Vladimira Putina na použitie ruskej vojenskej sily na území Ukrajiny, vychádzala zo situácie, keď sú ohrození "ruskí občania, po rusky hovoriaci", ako aj v súvislosti so žiadosťou autonómnej krymskej vlády, ktorá Rusko požiadala "o ochranu pred neporiadkom a chaosom na Ukrajine".  

Ruský prezident Vladimir Putin dnes síce získal súhlas Rady federácie na nasadenie ruskej armády na Ukrajine, ale doposiaľ nerozhodol o vyslaní ruských vojakov na ukrajinské územie. Podľa agentúry Interfax o tom dnes informoval hovorca Kremľa. Moskva podľa neho dúfa, že už nedôjde k ďalšej eskalácii situácie na Ukrajine.

Putin podľa agentúry DPA uviedol, že ruský vojenský zásah bude závisieť od vývoja situácie na Kryme. "Dúfame, že sa situácia nebude vyvíjať tak, ako doteraz, teda smerom k ďalšej eskalácii, ktorá znamená hrozbu pre etnických Rusov na Krymskom polostrove," povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Podľa poslanca Rady federácie Viktora Ozerova Putin sám rozhodne o počte ruských vojakov, ktorí budú vyslaní na Ukrajinu. Rovnako prijme aj rozhodnutie ohľadom objemu a charakteru vojenskej techniky, ktorá sa prípadne zúčastní na operácii na Ukrajine, informovala agentúra RIA Novosti.

Katastrofe na Kryme môžu zabrániť jedine radoví Rusi, ak začnú protestovať proti vojne, ako aj medzinárodné spoločenstvo, "ak v najbližších hodinách príde s adekvátnymi opatreniami", uviedol dnes podľa agentúry UNIAN líder parlamentu krymských Tatárov Refat Čubarov.

Nevyhnutnosť rýchleho riešenia napätej situácie na Krymskom polostrove zdôraznil dnes počas rokovaní s ukrajinským vedením aj turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu. Počas návštevy v Kyjeve Davutoglu zdôraznil, že stabilita na Ukrajine je dôležitá nielen pre oblasť Čierneho mora, ale aj pre celú Euráziu.

Estónsko volá po sankciách voči ruským politikom

Estónsky minister obrany Urmas Reinsalu sa domnieva, že Západ by mal uvaliť sankcie na predstaviteľov Ruskej federácie,, zodpovedných za možnú vojenskú intervenciu na Ukrajine. Člen vlády pobaltskej republiky to uviedol dnes pre internetový portál Delfi.ee v reakcii na správy z Moskvy o súhlase na vyslanie príslušníkov ruských ozbrojených síl na Ukrajinu.

Minister, ktorý upozornil, že dianie uplynulých hodín výrazne zmenilo bezpečnostnú situáciu v regióne a pripomenul, že jeho rezort vývoj permanentne monitoruje a analyzuje, zdôraznil: Európska únia a Severoatlantická aliancia by mali vyvodiť jasné závery a uvaliť osobné sankcie na zodpovedných.

Šéf diplomacie ďalšej pobaltskej republiky Litvy - Linas Linkevičius sa dnes prostredníctvom Twitteru vyjadril, že vyslanie ruských vojsk na Ukrajine by malo byť predmetom rokovaní na úrovni Severoatlantickej rady, ako aj Rady NATO-Rusko.

Pripomenul v tejto súvislosti obsah článku č.4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý predpokladá konzultácie medzi členskými štátmi v prípade, že podľa jedného z nich došlo k ohrozeniu územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti, píše tlačová agentúra DPA.

O prebiehajúcich konzultáciách medzi spojencami zo Severoatlantickej aliancie (NATO) informoval takisto prostredníctvom Twitteru generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Podľa jeho slov je naliehavo potrebná deeeskalácia situácie na Kryme. Rusko by malo rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a súčasné hranice Ukrajiny.

Británia považuje kroky Ruska za vážne ohrozenie územnej celistvosti Ukrajiny

Britský minister zahraničných vecí William Hague dnes vyhlásil, že kroky, ktoré uskutočňuje Rusko v súvislosti s Ukrajinou predstavujú "vážne ohrozenie jej územnej celistvosti".

Hague sa podľa agentúry Reuters telefonicky spojil so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, ktorého vyzval na upokojenie situácie. Zároveň si predvolal ruského veľvyslanca v Londýne, aby mu tlmočil znepokojenie Londýna z postupu Ruska voči Ukrajine.

"Hlboko som znepokojený eskaláciou napätia na Ukrajine, ako aj rozhodnutím ruského parlamentu schváliť vojenskú akciu na ukrajinskom území proti vôli vlády Ukrajiny. Odsudzujeme akúkoľvek agresiu voči Ukrajine," uvádza sa v komuniké šéfa britskej diplomacie, ktoré citovala agentúra Reuters.

 Hague zároveň vyzval všetkých občanov Británie, aby čo najrýchlejšie a akýmikoľvek dostupnými prostriedkami opustili nepokojný ukrajinský polostrov Krym.

Pri útoku na sídlo administratívy v Charkove utrpelo zranenia 97 ľudí

 

Pri zrážkach medzi proruskými aktivistami a stúpencami novej ukrajinskej vlády, ku ktorým došlo dnes pri útoku na sídlo regionálneho oblastnej samosprávy v Charkove, utrpelo zranenia 97 ľudí, vrátane bližšie nešpecifikovaného počtu neplnoletých.

Žiadna z týchto osôb, ktoré sú hospitalizované v dvoch miestnych nemocničných zariadeniach, sa nenachádza v ohrození života. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnil internetový server segodnya.ua.

Na proruskej demonštrácii v Charkove sa dnes zúčastnili rádovo tisícky občanov. Viacerí z nich sa napokon úspešne pokúsili preniknúť do administratívnej budovy a vztýčiť na nej namiesto ukrajinskej ruskú vlajku.

Putin ešte nerozhodol o vyslaní vojakov na Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin doposiaľ nerozhodol o vyslaní ruských vojakov na ukrajinské územie. Podľa agentúry Interfax o tom dnes informoval hovorca Kremľa. Moskva podľa neho dúfa, že už nedôjde k ďalšej eskalácii situácie na Ukrajine.

Horná komora ruského parlamentu - Rada federácie - veľkou väčšinou dnes dala súhlas Putinovmu návrhu na použitie vojenskej sily na území Ukrajiny, pripomína agentúra Reuters.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Grigorij Karasin dnes zároveň uviedol, že súhlas hornej komory parlamentu s použitím ruskej vojenskej sily na území Ukrajiny neznamená, že sa tak stane skoro.

"Povolenie, ktoré prezident dostal, neznamená doslovne, že bude toto právo využité hneď," spresnil.

Poslanci žiadajú o odvolanie veľvyslanca z USA kvôli Obamovým vyjadreniam

Žiadosť ruských poslancov, adresovaná prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby odvolal ruského veľvyslanca z USA, prichádza po "agresívnych" vyjadreniach amerického prezidenta Baracka Obamu v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Podľa agentúry DPA to dnes uviedla hovorkyňa hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková.

"Prezident zváži výzvu a rozhodne," citovala ju ruská spravodajská stanica Russia Today. Návrh na odvolanie ruského veľvyslanca z Washingtonu inicioval podpredseda Rady federácie Jurij Vorobiev, ktorý uviedol, že Obama svojimi vyjadreniami "prekročil červenú líniu a urazil ruský národ". Zároveň slová amerického prezidenta označil za "priamu hrozbu", citovala DPA.

Ruská Rada federácie dnes schválila Putinov návrh na použitie ruskej vojenskej sily na území Ukrajiny.

Turčynov hovorí o priamej agresii voči Ukrajine, Kličko by vyhlásil mobilizáciu

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov označil dnes postup ruskej strany za priamu agresiu voči suverenite jeho krajiny.

Stalo sa tak v telefonáte s ministrom zahraničných vecí USA Johnom Kerrym, ktorý tlmočil ukrajinskému predstaviteľovi, že Spojené štáty boli a sú za ochranu záujmov suverénnych štátov a vždy stáli a stoja na strane suverénnych štátov, podporujúc demokraciu a slobodu na Ukrajine. Informáciu prinieslo internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.

Svetový šampión v boxe, líder ukrajinskej strany UDAR a prezidentský kandidát Vitalij Kličko vyzval údajne v reakcii na správy z Moskvy na vyhlásenie všeobecnej mobilizácie na Ukrajine, informovali tlačové agentúry Reuters i DPA.

Politik sa súčasne obrátil s viacerými apelmi na dočasného prezidenta Oleksandra Turčynova, ktorému navrhuje podnet na zvolanie mimoriadneho rokovania Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), urýchlené zvolanie ukrajinského parlamentu a prerokovanie krokov súvisiacich s ukrajinsko-ruskou dohodou o umiestnení Čiernomorskej flotily v Sevastopole.

Zároveň navrhol obrátiť sa aj na signatárske štáty memoradna z Budapešti z roku 1994, ktoré garantovali okrem iného suverenitu a bezpečnosť nezávislej Ukrajiny, píše spomínané internetové vydanie.

Bezpečnostná rada OSN sa ešte dnes v New Yorku zíde na mimoriadnej schôdzke, aby prerokovala situáciu na Ukrajine, informovali tlačové agentúry s odvolaním sa na diplomatické zdroje z prostredia OSN.

Rada federácie povolila použitie vojenskej sily na území Ukrajiny

Horná komora ruského parlamentu veľkou väčšinou schválila dnes žiadosť prezidenta Vladimira Putina o použitie vojenskej sily na území Ukrajiny. Informovali o tom svetové tlačové agentúry s odvolaním sa na ruské médiá.

O Putinovej žiadosti, adresovanej Rade federácie, predtým vo vyhlásení informoval Kremeľ. "V súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, s hrozbou pre životy občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie na ukrajinskom území (Autonómnej republiky Krym)... odovzdávam návrh na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie na území Ukrajiny do normalizácie socio-politickej situácie v tejto krajine," uvádzalo sa vo vyhlásení.

Rada federácie zároveň oznámila, že rozhodnutie prijala s okamžitou platnosťou, pripomína agentúra Reuters.

Prezident Turčynov zvolal mimoriadne zasadanie bezpečnostnej rady

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov zvolal dnes mimoriadne zasadanie Rady národnej bezpečnosti. Informovala o tom agentúra Reuters.

Rozhodnutie o mimoriadnom zasadnutí šéfov bezpečnostného kabinetu prišlo po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin požiadal hornú komoru parlamentu - Radu federácie - o súhlas s použitím sily na ukrajinskom polostrove Krym.

Turčynov podpísal dnes aj dekrét, ktorým označil menovanie nového proruského premiéra autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergeja Aksenova za ilegálne.

Aksenov, šéf hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove, bol za premiéra vymenovaný krymským parlamentom vo štvrtok 27. februára - v období, keď na Ukrajine prudko stúplo napätie, pretože Krym odporuje novým predstaviteľom v Kyjeve, ktorí prevzali moc minulý týždeň.

Neoznačené ruské plavidlo dorazilo na juh Krymu

Do čiernomorského prístavu Feodosija na juhu ukrajinského polostrova Krym dorazila dnes ruská loď Zubr, vhodná na prepravu námornej pechoty, ako aj obrnených transportérov. Plavidlo, ktoré nie je označené výsostnými znakmi, nie je súčasťou ruskej Čiernomorskej flotily.

Informovali o tom viaceré ukrajinské internetové portály s odvolaním sa na miestne zdroje. Novinári z Feodosije tvrdia, že hackeri paralyzovali všetky miestne spravodajské portály a vyradili z prevádzky i všetky webové kamery, ktoré monitorovali rôzne lokality mesta i miestneho prístavu.

Ruskí vojaci sú od rána aj na ukrajinskej strane Kerčského prielivu, neďaleko štátnej hranice s Ruskou federáciou. Sú ozbrojení automatickými zbraňami, ľahkými puškami a odmietajú komunikáciu. Ide vraj nepochybne o príslušníkov ruských ozbrojených síl, ktorí však nemajú na uniformách obvyklé označenia.

Príslušníci ruskej námornej pechoty podľa správy agentúry Ukrinform dorazili na armádnych vozidlách v skorých ranných hodinách do okolia trajektového priechodu, ktorý spája Krym s ruskou Krasnodarskou oblasťou.

Východ Ukrajiny zachvátili masové proruské demonštrácie

Proruské demonštrácie vypukli dnes vo väčších mestách na východe a juhu Ukrajiny po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin požiadal hornú komoru parlamentu o povolenie použiť vojenskú silu v záujme ochrany Rusov na ukrajinskom polostrove Krym. Informovala o tom agentúra AP.

Demonštranti vztýčili dnes ruskú vlajku na budove mestskej radnice v Charkove po vyostrení potýčok medzi proruskými aktivistami a stúpencami novej ukrajinskej vlády, ktorí sa snažili budovu strážiť. Demonštrantom sa podarilo do budovy vniknúť a ruskú vlajku vyvesili cez jedno z rozbitých okien na jej hornom poschodí.

Okrem Charkova hlásili vypuknutie proruských demonštrácií aj v mestách Doneck a Odesa. Vo všetkých troch mestách je rozsiahla ruská komunita, pripomína AP.

Rusko odmieta rokovať s Kyjevom, tvrdí šéf ukrajinskej diplomacie

Rusko odmieta rokovať s Ukrajinou v rámci dohody o zaručený územnej celistvosti krajiny. Podľa agentúry Interfax to dnes uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščyca. Ukrajina požiadala Moskvu o konzultácie po tom, čo Kyjev obvinil Moskvu z rozmiestnenia svojej armády na Kryme, pripomenula agentúra Reuters.

"Sme veľmi znepokojení dnešnou informáciou, podľa ktorej sa Rusko odmietlo zúčastniť (na rokovaniach)," povedal šéf ukrajinskej diplomacie.

Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk dnes vyzval Rusko, aby stiahlo svoje vojenské sily z Krymu a ich prítomnosť označil za "nezákonnú". Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Jaceňuk vyzval na použitie "mierových prostriedkov" na vyriešenie krízy na Kryme, ktorú podľa neho spôsobila "neprimeraná ruská prítomnosť na území autonómnej republiky".

Plavidlá pohraničnej stráže sú v stave pohotovosti, opúšťajú prístav

Plavidlá ukrajinskej pohraničnej stráže na polostrove Krym boli dnes takisto uvedené do stavu bojovej pohotovosti a začali opúšťať základňu, aby zabránili ovládnutiu vojenských základní a lodí. Informovala o tom ruská tlačová agentúra Interfax, ktorá citovala pohraničnú stráž.

Jej predstaviteľ Serhij Astachov uviedol, že na splnenie cieľa sa uplatnia "všetky zákonné opatrenia". Správu priniesla tlačová agentúra Reuters. Ukrajina dnes obvinila Rusko z vyslania 6000 ďalších vojakov na Krym a uviedla svoju armádu v oblasti do stavu vysokej pohotovosti, pretože polostrov sa zrejme vymaňuje spod kontroly Kyjeva.

Tlačová agentúra RIA Novosti uviedla, že proruskí predstavitelia na Kryme, kde žije prevažne ruské obyvateľstvo, a tamojšia ruská Čiernomorská flotila sa dohodli na strážení dôležitých budov. Krymský regionálny premiér Sergej Aksionov oznámil, že posádky flotily už boli rozmiestnené.

Hlavné civilné letisko polostrova v Simferopole oznámilo, že uzatvorilo svoj vzdušný priestor. Rusko obvinilo ozbrojených mužov podporovaných Kyjevom z útokov na budovu ministerstva vnútra v Simferopole a z toho, že počas "zákernej provokácie" zranili pracovníkov.

Po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča minulý víkend sa Krym rýchlo stal jadrom krízy, pričom z nej môže vyplynúť pre celý región celá škála rizík. Pre mnohých Rusov má Krym a jeho "hrdinské mesto" zo sovietskych čias Sevastopol, ktoré bolo v druhej svetovej vojne obliehané nacistami, veľkú citovú hodnotu.

Pre Ukrajinu, nezávislú od Ruska po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, by bola strata Krymu obrovským úderom - navyše v období ekonomickej krízy. "Krym je v podstate takmer odrezaný od Ukrajiny," uviedol pre Reuters Volodymyr Fesenko, politický analytik z Kyjeva.

"Scenár odchodu Krymu (z Ukrajiny) sa zrýchľuje," dodal. Na mysli mal rozhodnutie presunúť referendum o štatúte Krymu na skorší termín - z mája na marec. "Po referende môže zostať Krym formálne súčasťou Ukrajiny, ale de facto je už jasné, že tam bude ruský protektorát," povedal Fesenko.

Vlaky dnes medzi Krymom a zvyškom Ukrajiny premávali ako zvyčajne a otvorené boli aj cesty, ale veľké pohyby, zrejme pod ruskou kontrolou, sa konali na mori a vo vzdušnom priestore.

Proruskí aktivisti a stúpenci vlády sa v Charkove dostali do potýčok

Proruskí aktivisti sa dostali dnes do potýčok so stúpencami novej ukrajinskej vlády v meste Charkov na východe Ukrajiny. Informovala o tom ruská agentúra Interfax, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters.

Aktivisti sa tiež pokúsili obsadiť sídlo regionálneho guvernéra. Pred budovou sa podľa agentúry Interfax zhromaždili tisícky ľudí. Niektorým sa podarilo do nej i vtrhnúť a vztýčiť na nej ruskú vlajku. Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov podpísal dnes medzitým dekrét, ktorým označil menovanie nového proruského premiéra autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergeja Aksenova za ilegálne.

Aksenov, šéf hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove, bol za premiéra vymenovaný krymským parlamentom vo štvrtok 27. februára - v období, keď na Ukrajine prudko stúplo napätie, pretože Krym odporuje novým predstaviteľom v Kyjeve, ktorí prevzali moc minulý týždeň.

Aksenov požiadal o asistenciu Ruska pri opätovnom nastolení pokoja na Krymskom polostrove - jedinom regióne s ruskou väčšinou na Ukrajine, pripomenula agentúra Reuters.

Rusi nevylučujú vyslanie jednotiek na Krym

Predsedníčka Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Valentina Matvijenková nevylúčila dnes v Moskve vyslanie limitovaného kontingentu príslušníkov ruských ozbrojených síl na polostrov Krym s cieľom pomôcť pri ochrane tamojšej bázy Čiernomorskej flotily, ako aj tam žijúcich ruských občanov.

Informovala o tom tlačová agentúra Interfax. "Musíme chrániť ľudí," vyhlásila Matvijenková s tým, že ani spomínaný variant nemožno vzhľadom na súčasnú situáciu vylúčiť. Zároveň zdôraznila, že konečné rozhodnutie je, prirodzene, na prezidentovi a vrchnom veliteľovi ozbrojených síl.

Merkelová je znepokojená, Steinmeier hovoril o nebezpečnom vývoji na Kryme

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová vyjadrila dnes znepokojenie v súvislosti s vývojom na ukrajinskom polostrove Krym a zopakovala, že územná celistvosť Ukrajiny by mala byť zachovaná. Stalo sa tak na podujatí Európskej komisie v Berlíne, informovala tlačová agentúra DPA.

Merkelová je podľa vlastných slov v telefonickom kontakte so zodpovednými v Kyjeve, v Ruskej federácii i americkým prezidentom Barackom Obamom.

Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier vyzval medzičasom Moskvu, aby neodkladne objasnila svoje ciele na Kryme. Aj on hovoril o nebezpečnom vývoji. "Ten, kto v súčasnosti prilieva olej do ohňa, slovami alebo činmi, stavia vedome na eskaláciu," cituje nemecká agentúra jeho slová.

"Všetko, čo Rusko robí na Kryme, musí byť v plnom súlade so suverenitou a územnou celistvosťou Ukrajiny a dohodami o prítomnosti ruskej Čiernomorskej flotily," vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí. K očakávaniam patrí podľa jeho slov, že "Rusko teraz neodkladne obnoví plnú transparentnosť o pohybe svojich jednotiek na Kryme, ale aj o cieľoch a zámeroch stojacich za ním," konštatoval šéf nemeckej diplomacie.

"Z môjho pohľadu je potrebné, aby sme sa my Európania teraz rýchlo stretli a koordinovali spoločný postoj Európskej únie," podčiarkol Frank-Walter Steinmeier.
 

UKRAJINA: Nepotrebujeme vašu ochranu, varujú Putina ukrajinskí Rusi

Petíciu s touto výzvou za 24 hodín podpísalo 40-tisíc signatárov

Etnickí Rusi žijúci na Ukrajine v piatok vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby nezasahoval do vývoja v ich krajine. Urobili tak prostredníctvom online petície, ktorú za posledných 24 hodín podpísalo už viac ako 40-tisíc signatárov. "My, etnickí Rusi a po rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny, nepotrebujeme iné krajiny, aby hájili naše záujmy. Sme vám vďační za podporu, avšak radi by sme vás informovali, že nikto nikdy neporušoval naše práva na ukrajinskom území. Vždy sme žili slobodne a šťastne, hovorili jazykom, na ktorý sme zvyknutí," cituje z krátkeho textu petície spravodajský portál Kyiv Post. Signatári sa pod dokument podpísali ako "etnickí Rusi a po rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny".

Ukrajinské ministerstvo vnútra tvrdí, že ruské ozbrojené sily sa zmocnili dvoch letísk na ukrajinskom Kryme. Podľa ministra vnútra Arsena Avakova ide o ozbrojených mužov "zastupujúcich Rusko". Minister konštatoval, že ide o ozbrojenú inváziu a okupáciu, čo je v rozpore s medzinárodným právom a dohodami. "Presuny" ruskej armády na Kryme neskôr priznala aj samotná Moskva.

Ruský parlament vyzval Putina, aby situáciu na Kryme stabilizoval

Ruská Štátna duma dnes vyzvala prezidenta Vladimira Putina, aby podnikol opatrenia na stabilizáciu situácie na ukrajinskom Kryme. Informovala o tom agentúra Reuters. Putina už skôr o pomoc so zabezpečením mieru a pokoja na tomto autonómnom polostrove požiadal proruský krymský premiér Sergej Aksjonov. 

"Výbor dumy prijal výzvu adresovanú ruskému prezidentovi, v ktorej ho zákonodarcovia žiadajú, aby prijal opatrenia na stabilizáciu situácie na Kryme a aby využil všetky možnosti k ochrane obyvateľov Krymu pred tyraniou a násilím," vyhlásil predseda dolnej snemovne Sergej Naryškin.

Dvadsať ruských vojakov sa pokúsilo ovládnuť základňu protivzdušnej obrany na západe Krymského polostrova, uviedol Interfax. Agentúra sa zatiaľ nezmienila o žiadnom konflikte ani obetiach, na mieste sa vraj rokuje.

Vzdušný priestor nad Krymom je uzavretý, hlási medzinárodné letisko v Simferopole. Letisko je uzavreté. "Kvôli obmedzeniam v používaní vzdušného priestoru, letisko dočasne neprijíma žiadne lety," uviedlo vo svojom vyhlásení.

Krymský premiér Sergej Aksjonov uviedol, že príslušníci ruskej čiernomorskej flotily na Kryme strážia niektoré z kľúčových budov.
    
Ako informuje idnes.cz, ruskí vojaci sa zmocnili ďalšieho letiska na Kryme. Letisko pri meste Kirovskoje slúži hlavne na vojenské účely. Ozbrojenci už skôr obsadili vojenské letisko Belbek v blízkosti Sevastopole a kontrolujú aj medzinárodné letisko v Simferopole, v hlavnom meste regiónu.
 
Moskva tvrdí, že sa v noci "neznámi ozbrojení muži z Kyjeva pokúsili obsadiť krymské ministerstvo vnútra". Na mieste vraj bolo niekoľko ranených.

Ruskí vojaci údajne preberajú stráženie kľúčových objektov na Kryme

Ruskí vojaci údajne obsadili vojenské letisko na východe ukrajinského Krymu a snažia sa ovládnuť aj protilietadlovú raketovú základňu na západe tohto autonómneho polostrova . Podľa agentúry Interfax to tvrdí istý predstaviteľ ukrajinskej armády. Proruský krymský premiér Sergej Aksjonov dnes vyzval Rusko, aby pomohlo s udržaním poriadku v autonómii. Neskôr oznámil, že príslušníci ruskej čiernomorskej flotily strážia na Kryme kľúčové budovy. Flotila stráženie objektov následne potvrdila.

Spomínaný zdroj z ukrajinskej armády tvrdí, že ruskí vojaci ovládli vojenské letisko pri meste Kirovsk, ktoré armáda využíva predovšetkým pre transportné lietadlá. Už v noci na piatok zablokovali ozbrojenci medzinárodné letisko v Simferopole, administratívne stredisko Krymu, a tiež vojenské letisko pri Sevastopole. Simferopolské letisko dnes potvrdilo, že je mimo prevádzky, pretože vzdušný priestor bol uzavretý.

Do areálu spomínanej raketovej základne na západe Krymu údajne vstúpila asi dvadsiatka ruských vojakov s úmyslom prevziať kontrolu.

Poľsko varuje pred provokáciami na Kryme, chce jednotnú Ukrajinu

Poľské ministerstvo zahraničia dnes vyzvalo k ukončeniu všetkých presunov ozbrojených jednotiek na ukrajinskom Kryme. Tieto provokácie podľa Varšavy zvyšujú napätie na tomto autonómnom polostrove. Na Ukrajinu sa v nedeľu chystá odcestovať britský minister zahraničia William Hague. Zahraničie reaguje na správy o rastúcom napätí na Kryme, kam Rusko údajne presúva vojenské posily na svoju prenajatú vojenskú základňu a kde Kyjev nariadil pohotovosť svojim silám. 

"Žiadame koniec provokačných presunov jednotiek na Krymskom polostrove," uviedlo poľské ministerstvo zahraničia. Poľská diplomacia tiež vyzvala signatárske krajiny takzvaného budapeštianskeho memoranda z roku 1994, aby svoje záväzky splnili. V dokumente sa Británia, Spojené štáty a Rusko zaviazali garantovať politickú a ekonomickú bezpečnosť Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu, teda aj ich územnú celistvosť.

Rusko oznámilo, že je "krajne znepokojené" situáciou na Kryme

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes vyhlásilo, že Moskva je "krajne znepokojená" nedávnym vývojom na ukrajinskom polostrove Krym a že tento vývoj potvrdzuje túžbu kyjevských politikov destabilizovať tamojšiu situáciu. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters. Krymská vláda dnes oznámila, že urýchlila konania referenda o budúcnosti autonómnej oblasti. To sa pôvodne malo konať 25. mája spolu s ukrajinskými prezidentskými voľbami, po novom by ale všeľudové hlasovanie malo byť už 30. marca.

"Sme presvedčení, že je krajne nezodpovedné ďalej stupňovať napätie v už aj tak vypätej situácii na Kryme," uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení. Nový proruský premiér na Kryme Sergej Aksionov dnes už skôr požiadal Moskvu a ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri riešení začínajúceho konfliktu na polostrove. Niekoľko minút po zverejnení premiérovej žiadosti citovali ruské tlačové agentúry zdroj z Putinovej vlády, podľa ktorého Aksionovova žiadosť "neostane nepovšimnutá".

Aksionov tiež verejnosti oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby na Kryme, ktoré budú plniť iba jeho príkazy. Upozornil veliteľov, ktorí s tým nesúhlasia, že by mali zo svojich postov odísť, ako informovali tlačové agentúry DPA a AP.

"Vzhľadom na moju zodpovednosť za životy a bezpečnosť občanov žiadam prezidenta Ruska Vladimira Putina o pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území autonómnej Krymskej republiky," napísal Aksionov vo vyhlásení.

Aksionov dodal, že k rozhodnutiu dospel po tom, čo nová vláda v Kyjeve v piatok porušila štatút autonómie Krymu pri vymenovaní nového policajného šéfa pre Krym. Aksionov, šéf hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove, bol za premiéra vymenovaný krymským parlamentom vo štvrtok 27. februára - v období, keď na Ukrajine prudko stúplo napätie, pretože Krym odporuje novým predstaviteľom v Kyjeve, ktorí prevzali moc v štáte minulý týždeň.

Americký prezident Barack Obama v piatok reagoval na správy o pohyboch ruskej armády po území Ukrajiny varovaním, že akákoľvek ruská vojenská akcia destabilizuje situáciu, čo nie je v záujme Ukrajiny, Ruska ani Európy.

V piatok nastal totiž prudký vývoj udalostí na Kryme, kde žije väčšinové ruské obyvateľstvo. Ozbrojení muži označení ako ruskí vojaci obsadili kľúčové letiská na polostrove, kde má základňu ruská Čiernomorská flotila.

Kyjev vyhlásil pohotovosť ukrajinskej armády na Kryme

Napätie na Kryme sa dnes po piatkových búrlivých udalostiach ešte viac vyhrotilo. Kyjev síce oznámil, že nebude na provokácie Rusov na tomto autonómnom polostrove vojensky reagovať, ministerstvo obrany ale podľa agentúry Reuters uviedlo armádu v oblasti do pohotovosti. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk medzitým opätovne vyzval Moskvu, aby sa zdržala všetkých vojenských presunov na Kryme, kam vraj už Rusko v posledných dňoch premiestnilo 6000 vojakov.

"Je neprijateľné, keď ruské obrnené vozidlá sú v centrách ukrajinských miest," citoval Reuters Jaceňuka pred schôdzkou vlády v Kyjeve.

Rusko má v krymskom Sevastopole prenajatú námornú základňu pre svoju čiernomorskú flotilu a v posledných dňoch tu urobilo niekoľko sporných vojenských presunov, čo Kyjev kritizuje ako ďalšej eskalácii napätia. Krym s prevažne ruskojazyčným obyvateľstvom totiž hrozí, že sa od Ukrajiny odtrhne a pripojí k Rusku .

Nové ukrajinské vedenie sa obáva, že pohyby ruských vojsk sú prípravou vojenského zásahu, hoci Moskva intervenciu odmieta. Podľa ukrajinského ministerstva obrany Rusko dopravuje na prenajatú základňu nové armádne sily, tamojší početný stav vraj teraz rozšírilo 6000 vojakov. Kyjev po Moskve chce, aby presun jednotiek zastavila, Rusko ale oponuje tým, že dohodu o prenájme neporušuje.

Jaceňuk dnes vyhlásil, že Ukrajina sa kvôli ruským provokáciám na Kryme nenechá zatiahnuť do vojenského konfliktu.

V noci na piatok ozbrojenci zablokovali letisko v Sevastopole a tiež v Simferopole, administratívne stredisko Krymu. Dnes muži v uniformách bez označenia a s útočnými puškami kalašnikov zaujali pozície pred krymským parlamentom v Simferopole. Proruské komando ovládlo budovu regionálneho parlamentu už vo štvrtok, pred sídlom zákonodarného zboru ho vidieť nebolo.

OBAMA: Rusko by za vojenskú intervenciu na Ukrajine zaplatilo

Ukrajinský dočasný prezident Olexandr Turčynov ešte predtým ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval, aby na Kryme "zastavil provokácie a začal rokovania"

Americký prezident Barack Obama v piatok varoval Rusko pred "cenou", ktorú by zaplatilo v prípade akejkoľvek vojenskej intervencie na Ukrajine. Zároveň vyjadril obavy nad presúvaním ruských ozbrojených síl na Krymskom polostrove. "Sme hlboko znepokojení správami o vojenských presunoch zo strany Ruskej federácie vnútri Ukrajiny," vyhlásil šéf Bieleho domu v prejave, ktorý naživo odvysielali svetové televízne stanice. "Zo strany Ruska by išlo o jasné porušenie záväzkov o rešpektovaní nezávislosti, suverenity a hraníc Ukrajiny, ako aj medzinárodného práva," dodal.

Dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov ešte predtým ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval, aby "zastavil provokácie a začal rokovania". Moskva sa podľa neho správa podobne, ako tomu bolo v roku 2008 v Gruzínsku v súvislosti so separatistickými oblasťami Abcházska a Južného Osetska, ktoré majú podobne ako Krym väčšinovú ruskú populáciu. "Zavádzajú podobné scenáre, aké sa udiali v Abcházsku, keď po vyprovokovaní konfliktu začali s anexiou ich územia," vyhlásil Turčynov.

Ukrajinské ministerstvo vnútra tvrdí, že ruské ozbrojené sily sa zmocnili dvoch letísk na ukrajinskom Kryme. Ruská armáda údajne obsadila aj vojenské letisko v prístave Sevastopoľ, ktorý je domovom ruskej čiernomorskej flotily. Ozbrojení muži, ktorí podľa ministra vnútra Arsena Avakova "zastupujú Rusko", obsadili aj medzinárodné letisko v hlavnom meste polostrova Simferepoľ. Minister konštatoval, že ide o ozbrojenú inváziu a okupáciu, čo je v rozpore s medzinárodným právom a dohodami. "Presuny" ruskej armády na Kryme neskôr priznala aj samotná Moskva.

Krymský premiér požiadal Putina o pomoc

Serhij Aksjonov zároveň vyhlásil, že sa "zmocňuje kontroly" nad krymskými ozbrojenými zložkami

Premiér ukrajinskej Krymskej autonómnej republiky v piatok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby mu pomohol nastoliť v oblasti "mier". Serhij Aksjonov tak urobil prostredníctvom oficiálneho stanoviska, z ktorého citujú tamojšie médiá. "Vyzývam prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina, aby zabezpečil pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území Krymskej autonómnej republiky," vyhlásil promoskovský ukrajinský politik, ktorého do funkcie vymenoval miestny parlament len vo štvrtok. Aksjonov zároveň dodal, že sa "dočasne zmocňuje kontroly" nad krymskými ozbrojenými zložkami, flotilou aj pohraničnou strážou. "Všetci velitelia musia plniť jedine moje rozkazy," vyhlásil.

Ukrajinské ministerstvo vnútra tvrdí, že ruské ozbrojené sily sa zmocnili dvoch letísk na ukrajinskom Kryme. Ruská armáda údajne obsadila aj vojenské letisko v prístave Sevastopoľ, ktorý je domovom ruskej čiernomorskej flotily. Ozbrojení muži, ktorí podľa ministra vnútra Arsena Avakova "zastupujú Rusko", obsadili aj medzinárodné letisko v hlavnom meste polostrova Simferopoľ. Minister konštatoval, že ide o ozbrojenú inváziu a okupáciu, čo je v rozpore s medzinárodným právom a dohodami. "Presuny" ruskej armády na Kryme neskôr priznala aj samotná Moskva.