BRATISLAVA - Neviete si vybrať spomedzi kandidátov na prezidenta? Stále váhate komu dať svoj hlas alebo ísť vôbec voliť? Prinášame vám pomoc v podobe volebnej analýzy kandidátov známymi politológmi. Dnes hodnotí Ján Baránek.
Ide o bezprecedentný prípad, kedy kandidátom na post prezidenta, je úradujúci premiér. V rámci politickej kultúry možno niekto očakával, že R. Fico aspoň formálne - do volieb, poverí niektorého z podpredsedov vlády zastupovaním. To sa nestalo, naopak, R. Fico v hojnej miere využíva výhody svojho postavenia, čím – taktiež bezprecedentne, znevýhodňuje svojich súperov. V jeho prípade sa viac, ako v iných, mieša formalizmus s realitou, lepšie povedané, reálne využívanie premiérskeho postu pre kandidatúru, je v jeho prípade - ako premiéra, formálne v poriadku – napríklad, rezerva vlády a nakladanie s ňou. R. Ficovi sa však podarilo prekročiť aj formálne hranice dovoleného, keď „poobedoval“ s „osobnosťami“, ktoré ho v kandidatúre podporili. Sú tu mená, s ktorými by ho inak normálny človek nespájal. Dôvodom sú – samozrejme, peniaze. Podotýkam štátne, teda peniaze z našich daní. Či už je to pre potreby futbalového zväzu, paraolympionikov, peniaze do kultúry a pod. Bezprecedentnosť takéhoto počínania tkvie najmä v tom, že existuje reálne podozrenie, že R. Fico si takto zabezpečuje predvolebnú podporu za peniaze aj tých daňových poplatníkov, ktorí ho voliť nechcú. Takto definitívne zlikvidoval aj formálne zdanie spravodlivej súťaže o post prezidenta SR.
R, Fico oslovuje a chce osloviť, širokú škálu voličov. Dokazuje to aj jeho priznanie sa – ako bývalého komunistu a podľa vlastného vyjadrenia, aj presvedčeného ateistu, ku katolíckej minulosti. Je to teda spektrum, z ktorého si vyberie naozaj každý, aj lenivšie uvažujúci volič. Pokiaľ nezasiahne „vyššia moc“ (pád asteroidu a pod.), je jeho účasť v druhom kole istá.
To že SMK nominuje svojho kandidáta, bolo prekvapením. Až pokiaľ nespoznáme dôvod - kandidatúra Gyulu Bárdosa totiž prišla po voľbách do VÚC a môže byť vnímaná ako snaha SMK o definitívnu porážku, resp. marginalizáciu MOST-u. SMK totiž vo voľbách do VÚC porazila MOST-HÍD - ak sa teda bavíme o súperení týchto dvoch strán. Samotný kandidát je asi to najlepšie, čo SMK vie ponúknuť a objektívne treba povedať, že to zo strany SMK je to dobrá voľba. Samotný Gyula Bárdos má politické skúsenosti, je politikom bez škandálov a podľa vlastných slov chce byť kandidátom všetkých menšín. Jeho šance na postup do druhého kola sú viac menej iba teoretické. Podmienkou by bola podpora a disciplinovaná účasť maďarských voličov v 1. kole a ďalšou podmienkou by bol výsledok ostatných „slovenských“ kandidátov - s výnimkou R. Fica. Tí by museli samozrejme dostať o niečo menej % ako Gyula Bárdos. To by sa mohlo stať len pri viac-menej vyrovnanej podpore najsilnejších kandidátov, teda A. Kisku, R. Procházku, P. Hrušovského, M. Kňažka... Tu vychádzame z predpokladu, že „slovenskí“ kandidáti – vzhľadom na ich vysoký počet, si v takom pomere medzi sebou rozoberú voličov, že podpora pre každého z nich môže byť nakoniec nižšia, ako podpora ktorú získa G. Bárdos od svojich disciplinovaných voličov. Ide o predpoklad, ktorý nezohľadňuje kampaň ani turbulentné dianie v nej, ale vychádza výlučne z aritmetických a štatistických predpokladov.
Jozef Behýl
Je majiteľom realitnej kancelárie, predseda dozornej rady občianskeho združenia Občiansky parlament a je predsedom Stálej konferencie organizácií tretieho sektora. Z jeho známeho programu sú najzaujímavejšie dva body – iniciovať obmedzenie počtu poslancov NR SR na 87 a zmenu pomerného volebného systému na väčšinový. Jeho šance na postup do 2. kola sú podľa súčasných preferencií malé.
Je zakladajúcim členom KDH, jeho dlhoročným predsedom, je jedným z posledných väznených disidentov v ČSSR. Je to kandidát, ktorý sa významnou mierou zasadil o zmenu pomerov v. r. 1989. Bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia. V jeho prípade je potrebné povedať, že niektorými svojimi víziami predbehol dobu a viac, ako jeho súčasníci, videl „aj za roh“. Bol prvým popredným slovenským politikom, ktorý hovoril o „slovenskej hviezdičke“ na mape Európy. Jeho názory na zahraničnú politiku sú pre veľkú časť mainstreamu neprijateľné, najmä kvôli proruskej orientácii. Oslovuje euroskeptickejších voličov, konzervatívnych a kresťanov. Tým „berie“ hlasy najmä kandidátovi Ľudovej platformy, P. Hrušovskému. Podľa posledných preferencií, šance J. Čarnogurského na postup do druhého kola sú malé. Objektívne treba povedať, že sa podieľa na štiepení hlasov kresťanskej, konzervatívnej názorovej časti politického spektra.
Ako prvý na Slovensku vykonal úspešnú transplantáciu srdca. Patrí do skupiny „starších“ kandidátov. Jeho najväčšou devízou je jeho profesionálna kariéra, veľa osobností kultúrneho aj politického života mu priamo, alebo nepriamo, vďačí za život. Je jedným z mála z kandidátov, ktorý môže „brať“ hlasy R. Ficovi, keďže v minulosti mal (V. Fischer) blízko ku HZDS. Je totiž všeobecne známe, že bývalí voliči HZDS sú dnes v prevažnej miere voličmi SMER-u. Jeho šance na postup do 2. kola sú malé.
Podobne, ako J. Čarnogurský a R. Procházka, má korene v KDH. V porovnaní s nimi, je však dnes aktívnym členom tohto hnutia. Má – podobne, ako J. Čarnogurský, bohatú politickú minulosť, spojenú len s jednou politickou stranou (KDH), čo je u politika, na slovenské pomery, výnimočné. Viackrát bol predsedom NR SR. Oslovuje – podobne, ako J. Čarnogurský, kresťanskú, konzervatívnu a vidiecku, časť voličov SR, avšak bez proruskej agendy, zároveň aj menej euroskeptickej. Do oznámenia kandidatúry G. Bárdosa ho do veľkej miery chceli voliť aj voliči maďarskej národnosti, čím jeho preferencii dosť utrpeli. P. Hrušovský je – spomedzi „silných“ kandidátov tým, ktorý najviac dopláca na veľký počet pravicových prezidentských kandidátov. Delí sa totiž o voličov s J. Čarnogurským, „maďarské“ hlasy mu zobral G. Bárdos, a časť hlasov aj R. Procházka a možno v malej miere aj M. Mezenská. Napriek tomu je stále v hre o účasť v 2. kole.
Ján Jurišta
Za bývalého režimu, ale aj po r. 1989, bol diplomatom. V súčasnosti externe pôsobí na Fakulte managementu UK. Jeho voličmi môžu byť najmä starší voliči, u ktorých hrá úlohu „spomienkový optimizmus“ z bývalého režimu a presvedčení členovia súčasnej KSS. Z titulu prvej podmienky môže zobrať nejaké hlasy R. Ficovi, ale iba vo veľmi obmedzenom množstve. Jeho účasť v druhom kole je veľmi nepravdepodobná.
Je zakladateľom splátkových spoločností Triangel, Quatro a charitatívnej organizácie Dobrý anjel. V r. 2013 sa pôsobenia v organizácii Dobrý anjel vzdal. Kandidatúru oznámil ako jeden z prvých, ešte v r. 2012. Z jeho strany to bol potrebný ťah, keďže v porovnaní s kandidátmi – politikmi, potreboval viac priestoru na predstavenie sa voličovi. Prieskumy verejnej mienky ho radia medzi tých kandidátov, ktorí majú šancu na 2. kolo. O voličov sa delí najmä s R. Procházkom a M. Kňažkom.
Jeden z hlavných protagonistov „Nežnej revolúcie“. V novembri 1989 bol s Jánom Budajom na čele bratislavských demonštrácií proti režimu. V tom čase – keďže nikto nevedel, ako sa režim zachová, to bol výrazný verejný prejav osobnej odvahy. Jeho politická minulosť je pestrá – patrí sem aj to, že bol spoluzakladateľom VPN, ale aj HZDS. Po čase sa z blízkeho spolupracovníka V. Mečiara stal jeden z jeho najsilnejších kritikov. Kvôli objektívnosti treba dodať, že bol jedným z prvých, ktorí od V. Mečiara odišli. Pôsobil v Demokratickej únii a následne v Slovenskej demokratickej koalícii (minister kultúry 1998-2002), ktorá vtedy zlučovala DÚ a niektoré ďalšie politické strany, čo bolo v r. 1998 spôsobené zmenou volebného zákona zo strany HZDS. M. Kňažko bol aj riaditeľom TV JOJ. Takto „široký“ profesný a politický životopis determinuje aj podporu širšieho spektra voličov M. Kňažkovi. Napriek tomu treba povedať, že konkuruje najmä A. Kiskovi a R. Procházkovi. Nie teda je kandidátom kresťanských a konzervatívnejších voličov. Patrí medzi kandidátov, ktorí majú šancu na postup do 2. kola.
Patrí medzi kandidátov bez výraznejšej politickej minulosti. Jeho podpora v prieskumoch verejnej mienky je mizivá.
Podobne, ako v prípade V. Fischera, jeho najväčšou devízou je jeho profesionálna kariéra - je svetovo uznávanou vedeckou osobnosťou, je považovaný za zakladateľa bioanorganickej chémie v bývalej ČSSR a v SR . Jeho politické pozadie tvorí kandidatúra z. r. 2009, kedy kandidoval s podporou HZDS-ĽS, vtedy získal 1,05% hlasov. Nepatrí medzi kandidátov, ktorí by mali šancu na 2. kolo.
V NR SR komunikovala témy a názory časti nespokojných občanov v SR. Mohla sa stať výraznou kandidátkou „frustrovanej časti spoločnosti“. Pokiaľ sa tak nestalo – alebo nestane, bude to do veľkej miery aj jej zásluha. Ani politikou frustrovaný volič zrejme nechce prezidentku, ktorá na kampaňovej fotografii omylom drží telefón naopak a následne v tom vidí nejaký vyšší „odkaz“, ktorá v novembri prehlási, že „Od letných prázdnin vôbec nejem a vôbec nemám hlad.“, stúpa do „vyšších dimenzií ako zem“, a má pocit, že, „nasávam a som živená vesmírom“. Napriek tomu nie je dnes jednoznačne možné povedať, či má, alebo nemá šancu na 2. kolo. Špecificky v jej prípade môžeme byť svedkami dynamického vývoja. Otázkou stále ale ostáva – kam? Vzhľadom na vyššie spomínané charakteristiky neviem určiť cieľovú skupinu voličov H. Mezenskej.
Je jedným z novej generácie slovenských politikov. Začínal v KDH, ktoré v r. 2013 opustil. V jeho prípade neúspech v prezidentskom súboji, môže mať iné dimenzie a význam, ako je to u niektorých, vekovo starších, kandidátov. Prípadná „slušná prehra“, mu môže slúžiť, ako dobrý odrazový mostík pre ďalšiu politickú kariéru. Niečo podobné sme sledovali u I. Radičovej, ktorá sa po „dobre prehratých“ prezidentských voľbách, stala nakoniec premiérkou. Aj keď v prípade R. Procházku to samozrejme nemusia byť až tak „dobre prehraté“ voľby, ako v prípade I. Radičovej. Samotná politická atmosféra a výsledok v 1., resp. 2. kole, určia aj politickú budúcnosť niektorých kandidátov, teda aj R. Procházku. V jeho prípade však ide aj o viac menej neskrývaný zámer, treba dodať, že legitímny, ale aj o logickú úvahu, vzhľadom na jeho vek, ambície a krátku politickú minulosť. Patrí do skupiny kandidátov, ktorí majú šancu na postup do 2. kola.
Jozef Šimko
Vzhľadom na fakt, že pre širšiu verejnosť ide menej známe meno, má vcelku bohatú politickú minulosť – bol podpredsedom Hnutia za demokraciu, ktoré založil bývalý člen HZDS, súčasný prezident I. Gašparovič, momentálne je členom strany, ktorú reprezentuje takisto bývalý člen HZDS-ĽS, Milan Urbáni. Logicky sa tak vnucuje úvaha, že by mal oslovovať bývalých voličov HZDS-ĽS, lenže to tak nie je. Tých, ako som už spomínal, prebral a „drží“ SMER-SD. Nakoniec, potvrdzujú to aj preferencie J. Šimka, ktoré ho neoprávňujú nádejať sa, že by mohol postúpiť do 2. kola. Nakoľko mu táto kandidatúra pomôže v prípade, že by chcel obhájiť post primátora, je tak otázne.
