BRATISLAVA - Väčšina uchádzačov o prezidentský post, ktorí dnes debatovali v predvolebnej diskusii televízie Markíza, by využívala kompetenciu zvažovať menovanie navrhnutých kandidátov. Traja zo štyroch účastníkov relácie by skúmali, akého človeka majú menovať.
Využiť verdikt Ústavného súdu SR, ktorý prezidentovi povedal, že kandidáta vymenovať nemusí, ak na to vidí objektívne, nie subjektívne dôvody, je pripravený Ján Čarnogurský, Helena Mezenská a aj Viliam Fischer, ak by mu to poradili jeho radcovia. Kandidáta riadne zvoleného poslancami NR SR by vždy akceptoval Gyula Bárdos (SMK). Na druhej strane právo nevymenovať by využil pri ostatných funkciách, ako sú sudcovia či profesori.
Všetci kandidáti okrem Mezenskej odmietli posilnenie prezidentského veta tak, aby hlavou štátu vrátený zákon mohol byť v parlamente opätovne schválený len ústavnou väčšinou. Kým Mezenská považuje za potrebné nad takouto zmenou uvažovať, Bárdos, Fischer aj Čarnogurský považujú prezidentské kompetencie v tomto smere za dostatočné. Posledný z menovaných by však hlavu štátu posilnil v inom smere, a to tak, aby mohla predkladať zákony.
Čarnogurský by ako prvú predložil novelu zákona o exekúciách, aby domy a byty nepodliehali exekúcii a z ľudí sa tak nestávali bezdomovci. Mezenskej prvý zákon by mal z výsledku referenda urobiť záväzok pre politikov, Bárdos by zastavil strácanie občianstva proti vôli ľudí. Fischer by svojim prvým zákonom presadzoval jednu zdravotnú poisťovňu.
Na výzvu, aby kandidáti pomenovali situáciu na Ukrajine, Bárdos zareagoval tak, že vidí jasnú agresiu Ruska a Vladimíra Putina a okupáciu časti územia Ukrajiny. Čarnogurský by ako prezident SR vychádzal pri pomenovaní situácie zo stanoviska EÚ. "Zohľadňoval by som ale naše záujmy, podľa ktorých je Rusko našim veľmi významným partnerom," zdôraznil. Podľa jeho slov to, čo urobil krymský parlament, keď vyhlásil zvrchovanosť, je rovnaký krok, aký urobil slovenský parlament v roku 1992. "Takže by sme mali byť ticho," odporučil.
Fischer a Mezenská nemajú podľa svojich slov o ukrajinskej kríze dostatok informácií. "Tam je toľko neznámych, o ktorých nevieme, že prikloniť sa na jednu či druhú stranu, to si neviem celkom dobre predstaviť. Mal by som poradný zbor, ktorý by mapoval situáciu. Nemyslím si, že je to ruská agresia, ale ani bratská pomoc. V každom prípade by som nerád videl vojnu. Či tam je ruská armáda alebo domobrana, to neviem," povedal Fischer.
Deficit objektívnych informácií o Ukrajine má aj Mezenská. "Treba získať objektívny prehľad o skutočnom dianí. Sme povinní rešpektovať zvrchovanosť každého štátu, nemáme právo zasahovať do ich vnútorného diania," konštatovala.
