LA JOLLA - Časopis Biochemical and Biophysical Research Communications publikoval výsledky štúdie vedcov z kalifornského inštitútu Sanford Burnham Prebys Medical Discovery. Skúmali v nej základné mechanizmy podporujúce extrémnu dlhovekosť a odolnosť voči chorobám. Urobili tak obrovský krok k definovaniu faktorov, ktoré spomaľujú proces starnutia.
Vedcom z Kalifornie sa podarilo preprogramovať bunky zo 114-ročnej ženy na indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPS), čiže umelo vytvorené kmeňové bunky. Urobili tak významný krok k pochopeniu základných mechanizmov extrémnej dlhovekosti a odolnosti voči chorobám.
Bunky iPS, ktoré boli geneticky preprogramované do stavu podobného embryonálnym kmeňovým bunkám, sú schopné ovplyvniť akýkoľvek typ bunky v tele, či už ide o neuróny, krvinky alebo srdcové bunky. Až doteraz si genetici neboli istí, či dokážu vytvoriť životaschopné bunky iPS od dlhovekých ľudí a už vôbec nie od supercentenariánov, čiže osôb, ktoré majú viac ako 110 rokov. Štúdia tak dokázala, že je možné efektívne prinútiť staré bunky, aby sa podobali mladým pluripotentným bunkám. Vedci tak majú dôvod domnievať sa, že ide o dôležitý krok na ceste k zvráteniu bunkového starnutia.
"Rozhodli sme sa odpovedať na veľkú otázku: Môžeme preprogramovať také staré bunky? Teraz sme dokázali, že sa to dá a získali sme tak cenný nástroj na objavenie génov a ďalších faktorov, ktoré spomaľujú proces starnutia," uviedol člen výskumného tímu Evan Snyder. V záverečnej správe sa píše, že vedci použili bunky iPS z krviniek 114-ročnej ženy, zdravej 43-ročnej osoby a osemročného dieťaťa so vzácnou genetickou anomáliou charakterizovanou rýchlym starnutím v detstve.
Bunky iPS sa zmenili na mezenchymálne kmeňové bunky, ktoré podporujú regeneráciu poškodených tkanív a sú schopné diferencovať sa na rôzne typy buniek, napríklad na bunky kostí, chrupaviek, svalové alebo tukové bunky. Pozoruhodné bolo najmä to, že bunky produkované supercentenáriom sa transformovali rovnako ľahko ako ostatné a "resetovali" teloméry, čiže koncové časti chromozómov. Práve tie sa totiž s pribúdajúcim vekom skracujú a nakoniec prestanú správne fungovať. Genetici ich preto používajú ako "hodiny starnutia".
Zaujímavé bolo, že kmeňové bunky zo starej ženy nepreukázali starnutie a jej "hodiny" sa vrátili zo 114 rokov na nulu. Zistenia amerických vedcov tak vytvorili odrazový mostík k ďalšiemu bádaniu, ktoré bude založené na porovnávaní buniek zdravých jedincov s bunkami supercentenáriov. Tieto by mohli zároveň slúžiť na odhalenie záhady, prečo si niektorí ľudia užívajú extrémnu dlhovekosť a iní nie. "Na otázku, prečo niektorí ľudia starnú pomalšie, sme teraz pripravení odpovedať spôsobom, ktorý nebol doteraz známy," dodal Snyder.
