MADISON - Na Univerzite v Madisone v americkom štáte Wisconsin ukončili vo februári experti z Centra pre zdravú myseľ pozoruhodnú štrnásťročnú štúdiu. V tomto období pravidelne skenovali mozgy 105 účastníkov výskumu, medzi ktorými bol aj budhistický mních. Vedecký tím sa vďaka nemu dopracoval k záveru, že meditácia spomaľuje starnutie mozgu. Svoje pozoruhodné zistenia publikoval v časopise Neurocase.
Americkí výskumníci dlhých štrnásť rokov sledovali mozog budhistického mnícha Yongeya Mingyura Rinpochea spoločne s mozgami ďalších 150 osôb. Tento mních však na rozdiel od nich pravidelne medituje. Robí to už svojich deviatich rokov a zjavne mu to prospieva. Porovnávanie jednotlivých snímok magnetickej rezonancie totiž preukázalo, že 41-ročný Yongey má mozog ako 31-ročný človek. "Mimoriadny počet hodín, ktorý strávil meditáciou, môže byť dôvod, prečo jeho mozog vyzerá o osem rokov mladší," uviedli vedci vo svojej záverečnej správe.
Tieto zistenia sú ďalším dôkazom o tom, že meditácia môže mať súvislosť so spomalením biologického starnutia. Vedci porovnávali výsledky vyšetrení magnetickej rezonancie, ktoré mních absolvoval štyrikrát v priebehu spomínaných štrnástich rokov. S výskumom začali, keď mal 27 rokov. Ostatní účastníci výskumu z oblasti Madison boli približne v rovnakom veku ako on. Po zozbieraní snímok použil tím na vyhodnocovanie výsledkov analýzu odhadu vekovej medzery mozgu (BrainAGE), ktorá odhaduje vek mozgu podľa stavu šedej hmoty. "Práve súpis jej štruktúry je dobrý spôsob, ako zistiť vek mozgu, pretože pracuje ako nervový aparát mozgu. Keď sa mozog zmenšuje, tak dochádza k poklesu šedej hmoty," vysvetlili.
Analýza tak potvrdila, že tempo starnutia a zmenšovania mozgu mnícha bolo odlišné od ostatných účastníkov, ktorí postupne upadali do typického pásma starnutia. "Zistili sme, že mozog tibetského mnícha, ktorý strávil viac ako 60 000 hodín svojho života meditáciou, starne pomalšie," uviedol riaditeľ Centra pre zdravú myseľ Richard Davidson.
Existujú oblasti mozgu, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v samoregulácii alebo pri regulácii pozornosti a sú vyvinuté až po dvadsiatke. Je ale možné, že tieto oblasti a funkcie sa u ľudí, ktorí meditujú, vyvinú skôr. Táto činnosť ich pravdepodobne posilňuje. Stále však zostáva záhadou, koľko meditácie je potrebné, aby sa takéto pozitívne zmeny prejavili na kondícii šedej hmoty. Davidson zároveň poznamenal, že nie jasné, či mladý mozog predĺži niekomu život. Napriek tomu štúdia potvrdila, že meditácia prospieva ľudskému zdraviu. "Po biologickej stránke to má určite svoj význam, pretože meditácia jednoznačne odbúrava stres. A práve stres spôsobuje starnutie, pretože neovplyvňuje iba našu psychiku, ale odohráva sa aj na bunkovej úrovni," okomentoval výsledky štúdie samotný Yongey.
