KANSAS CITY- Vlani na jeseň navštívil Jason Kander projekt Spoločenstva veteránov v Kansas City, neziskovú organizáciu so sídlom v Missouri, ktorá stavia malé domčeky pre vojnových veteránov. Projekt ho očaril a rozhodol sa preniesť ho na väčšiu plochu.
Jason Kander (38), bývalý štátny tajomník Missouri bol stúpajúcou politickou hviezdou a prezident Barack Obama o ňom dokonca vyhlásil, že je budúcnosťou Demokratickej strany. Kander sa ako bývalý spravodajský dôstojník armády preslávil počas kampane do Senátu v roku 2016, keď pri výklade o ovládaní zbrane zostavil pušku so zaviazanými očami. Predpokladalo sa, že zvíťazí v boji o miesto starostu Kansas City, ale vlani na jeseň pozastavil svoju kampaň, pretože začal ako vojnový veterán hľadať možnosti liečby PTSD (Post-traumatic stress disorder alebo PTSP, posttraumatická stresová porucha). Trpia ňou väčšinou ľudia, ktorí prešli v minulosti strašnými, neľudskými podmienkami, utrpením a mučením, videli smrť v najrôznejších podobách.
Šesť týždňov po prehliadke projektu pre veteránov sa Kander obrátil na neziskovú organizáciu a požiadal o pomoc pri orientácii v záplave papierovačiek pre veteránov, ktorí potrebujú psychiatrickú liečbu. „Tento proces býva ťažký,“ povedal. „Ocitol som sa však v situácii ako 6-tisíc iných veteránov z Kansas City, ktorým toto mesto pomohlo, keď to potrebovali.“ Projekt domčeka pre veterána kopíruje základný typ bývania pre človeka s PTSP, ktorému sa stav pomaly stabilizuje. Je to veľmi dobré prechodné prostredie pred návratom do spoločnosti. Pre veteránov s úzkosťou a PTSP je malý dom lepší ako azylový dom alebo byt. „Vnútro malého domu môžete obsiahnuť pohľadom,“ hovorí Kander. „Vďaka tomu sa jeho obyvatelia cítia bezpečne a pohodlne.“
Projekt Spoločenstva veteránov založili v lete 2016 traja vojnoví veteráni Bryan Meyer, Mark Solomon a Brandon Mixon. Všetci žili v Kansas City a pracovali s veteránmi bez domova. Prvých 13 malých domov bolo dokončených v januári 2018. V novembri tohto roku ich bude celkovo 49, každý s úplne novým nábytkom, hrncami a panvicami, posteľnou bielizňou a plne zásobenou chladničkou. Ak sa veterán presťahuje, môže si všetko vziať so sebou – dokonca aj spotrebiče, ak ich bude potrebovať. „Pomôže im to uspieť v ďalšom živote,“ hovorí Bryan Meyer, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Komunitného projektu veteránov. Meyer, bývalý seržant námorných síl opustil svoju právnickú firmu, aby pracoval v spomínanej neziskovke pre veteránov. „Hovoríme im, že v domčeku môžu byť, koľko potrebujú,“ uvádza Meyer. Ich pobyt býva medzi 10 až 14 mesiacmi, nikto sa však nepotreboval zdržať v malej osade viac ako 24 mesiacov.
Neziskovka na pomoc veteránom je založená na stopercentnom darcovstve, veteránom poskytuje bezplatné služby od zubnej po veterinárnu starostlivosť. “Bezdomovectvo veteránov sa spomína ako federálny problém alebo problém, ktorý nie je v pôsobnosti miestnej komunity, ale v skutočnosti to tak nie je,“ hovorí Meyer. „Veteráni spia v mestských parkoch, na mestských uliciach, sú teda obyvateľmi tejto komunity. Náš projekt je o tom, pomôcť im prečkať obdobie, kým problém vyrieši niekto kompetentný."
Stovky miest v USA teraz chcú napodobniť tento model slúžiaci všetkým veteránom bez ohľadu na to, či si v armáde odkrútili jeden alebo dvadsať rokov. Tento projekt zachraňuje životy a dáva dôstojnosť mnohým ľuďom, ktorí stratili nádej.
