BRATISLAVA - Napriek tomu, že v mnohých ľudoch vzbudzuje prostredie nemocničných čakární neisté pocity, projekt revitalizácie vestibulu Kliniky klinickej onkológie Národného onkologického ústavu s názvom Drevo v nemocničnom prostredí sa snaží spríjemniť pacientom dobu čakania na vyšetrenia.
Projekt realizovali dizajnéri a architekti z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„Teší nás, že práve Národný onkologický ústav bol prvou nemocnicou v stredoeurópskom regióne, kde bolo možné testovať vplyv dreva na kvalitu vnútorného prostredia a zároveň tým čiastočne spríjemniť spoločné priestory pre našich pacientov,“ povedal prednosta Kliniky onkohematológie LFUK a NOÚ Ľuboš Drgoňa.
Čakáreň pred rekonštrukciou.
S pôvodnou myšlienkou sa spoluautor projektu Martin Boleš, doktorand z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity, zahrával už dlhšie. Ako pacient mal príležitosť pomerne intenzívne vnímať nemocničné prostredie v zahraničí. Svoje poznatky a skúsenosti sa následne rozhodol preniesť do praxe práve po návrate na Slovensko. „Tamojšia nemocnica bola síce staršia, avšak prostredie bolo príjemné, čo malo výrazný vplyv na moje zotavenie. Po návrate zo zahraničia som sa stal pacientom Národného onkologického ústavu, kde v tom období začínali rekonštrukčné práce na iných oddeleniach," povedal Boleš.
Bol to práve Martin Boleš, ktorý spoločne so svojou školiteľkou Veronikou Kotradyovou z Fakulty architektúry STU oslovil vedenie NOÚ s možnosťou aplikácie výskumu vplyvu dreva na prostredie do praxe. Zámerom bolo použiť drevo vo svojej autentickej a najprirodzenejšej podobe v nemocničnom prostredí pre vytvorenie regeneratívneho prostredia a príjemnejšej atmosféry. „Drevo, ako aj iné prírodné materiály majú v sebe potenciál vytvárať prostredie podporné pre regeneráciu a liečbu. Je preto namieste aplikovať ho práve v zdravotníckom prostredí,“ dodala Kotradyová.
Projekt sa skladá z troch častí. Prvou bolo osadenie lavičiek a sedenia pre pacientov vo vestibule pavilónu M, druhou časťou boli monitorovacie testovanie vplyvu použitia dreva na mikroklímu a treťou je inštalácia samotného umeleckého objektu na stene, ktorý je vyrobený zo zvyškov hranolov z lavičiek v tejto časti vestibulu.
Na sedenie je použitý smrekovec a na obklady stien borovica. Obe tieto ihličnaté dreviny sa vyznačujú príjemnou farbou a textúrou, dobrými haptickými vlastnosťami, schopnosťou regulovať vlhkosť a množstvo emisií v priestore, príjemnou vôňou a antibakteriálnymi účinkami na povrchu bez chemickej úpravy. Od inštalácie sedenia a obkladov prebiehajú na povrchoch mikrobiologické testy a meranie VOC – emisií z ovzdušia s cieľom zistiť, aký vplyv má použitie dreva na celkovú mikroklímu v tomto nemocničnom priestore. Táto štúdia je súčasťou väčšieho výskumného projektu Fakulty architektúry STU - Interakcia človeka a dreva.
„Vzdelávanie na STU nie je odtrhnuté od života. Je spojené s praxou, kreativitou a technickými riešeniami pre reálneho človeka. Osobne mám drevo veľmi rád, je príjemné a sprostredkuje kontakt s prírodou. Dýcha. Škoda, že ho je v bežnom interiéri už tak málo. Hreje ma najmä to, keď kolegovia napomáhajú ľuďom. Onkologickí pacienti prežívajú ťažké obdobie vo svojom živote, preto akékoľvek aj malé spríjemnenie je dôležité. A zdá sa, že toto je aj pekné, aj zdravé,“ uviedol rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer.
Mikrobiologické testy vykonané v spolupráci s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie – s Barborou Kaliňákovou z Ústavu biochémie a mikrobiológie ukázali, že nielen povrch dreva, ale aj ovzdušie v tejto časti vestibulu má vďaka použitiu ihličnatého dreva minimálny obsah mikroorganizmov. Prvé testy uskutočnené v spolupráci s odborníkmi na VOC - emisie (emisie prchavých organických látok) z výskumného centra Wood K plus, BOKU Viedeň rovnako nasvedčujú tomu, že rovnako dokáže vďaka sink-efektu absorbovať a už ďalej neuvoľňovať ostatné škodlivé VOC-emisie v ovzduší.
Pripravuje sa aj testovanie fyziologických reakcií (dýchanie, mozgová aktivita, pulz..) respondentov (nie pacientov NOU) počas pobytu v revitalizovanej časti vestibulu, tento raz v spolupráci s vedcami z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Aj tu prebehli prvé testy v laboratóriu, ktoré naznačujú, že vizuálny a dotykový a čuchový kontakt s drevom znižuje pulz, prehlbuje dýchanie a aktivuje časti mozgu dávané do súvislosti s well-being.
Cieľom tejto vedeckej štúdie je poukázať na fakt, že drevo je vhodné do nemocničného prostredia a je tak minimálne rovnocenným materiálom k ostatným bežne používaným a normami a stereotypmi akceptovaným materiálom v nemocničnom prostredí.
