BRATISLAVA - Milujeme leto a najmä príjemné teplé večery, keď môžeme vysedávať na terasách či balkónoch a sledovať oblohu. Cez prázdniny je na nej možné vidieť omnoho viac padajúcich hviezd než inokedy. Už o pár dní sa môžeme tešiť na prekrásne hviezdne divadlo.
"Je to kvôli aktivite niekoľkých meteorických rojov, z ktorých najhojnejším je roj Perzeíd. Maximum činnosti roja nastáva každoročne okolo sviatku svätého Vavrinca, mučeníka upáleného v Ríme 10. augusta v roku 258. Preto sa Perzeidám v minulosti hovorilo slzy svätého Vavrinca," vysvetlila Zuzana Kaňuchová z Astronomického ústav Slovenskej akadémie vied.
V týchtro dňoch môžeme na oblohe pozorovať Meteorický roj. "Hovoríme o ňom vtedy, ak sa Zem na svojej dráhe okolo Slnka stretáva s prúdom častíc, ktoré majú rovnaký pôvod a veľmi podobné dráhy. Vtedy sa vďaka perspektíve zdá, že meteory vylietavajú z jedného bodu na oblohe, ktorý nazývame radiant," povedala Kaňuchová a doplnila, že roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy a je jedným z najaktívnejších meteorických rojov už dlhé stáročia. "Kométa bola naposledy v perihéliu svojej dráhy v roku 1992, okolo Slnka obehne približne za 130 rokov, s čím súvisela zvýšená aktivita Perzeíd v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia. Zem prechádza prúdom Perzeíd v období zhruba od polovice júla do 24. augusta. Do atmosféry Zeme vlietajú rýchlosťou až 59 km za sekundu," ozrejmila astronomička.
Radiant roja
Ide o miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú. Nachádza sa v súhvezdí Perzeus, podľa ktorého dostal roj svoje meno. "Súhvezdie Perzeus je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci na severovýchodnom obzore. S postupom noci vystupuje stále vyššie a vyššie nad východný obzor. Pre sledovanie Perzeíd však nie je nutné pozerať sa do radiantu roja, meteory prelietavajú po celej oblohe, vždy však v smere od radiantu," vysvetlila Kaňuchová.
Maximum roja už čoskoro
Výrazné maximum roja Perzeíd sa očakáva 12. augusta v intervale od druhej do šiestej hodiny ráno letného stredoeurópskeho času. Za týmto maximom je očakávané dlhé maximum, počas ktorého bude frekvencia až 150-160 meteorov za hodinu.
Podmienky pre pozorovanie prvého výrazného maxima budú veľmi priaznivé najmä v druhej polovici noci z 11. na 12. augusta, nastanú po západe Mesiaca, ktorý bude tesne po prvej štvrti. Po polnoci bude aj radiant roja už dostatočne vysoko nad severovýchodným obzorom. "Meteory však s vyššou pravdepodobnosťou uvidíme, ak budeme sledovať oblohu v smere zhruba 20 —30° od radiantu," radí Kaňuchová.
Prečítajte si aj:
NASA potvrdila, že na ceste k Zemi je obrovský asteroid: Dostane sa k nám už o pár hodín
Podľa odborníčky, je roj činný zhruba od 17. júla až do 24. augusta. Jeho aktivita postupne do maxima narastá. Vhodné podmienky na jeho pozorovanie vzhľadom na svit Mesiaca budú počas prvých desiatich augustových nocí.
Stačí zájsť niekam za mesto, kde svetlá civilizácie nebudú rušiť a zadívať sa na oblohu. Za dobrých pozorovacích podmienok, pod bezoblačným nebom a mimo pouličného osvetlenia, je možné spozorovať v priemere jeden meteor každú jednu až dve minúty. Pre zaujímavosť tiež uveďme, že po západe Slnka sú na juhozápadnom obzore až do septembra pozorovateľné dve planéty Mars a Saturn. A keď uvidíte padať hviezdu, želajte si niečo.
Vysvetlenie termínov
Slovo meteor pochádza z gréčtiny (meteoros) a vo všeobecnosti znamená úkaz v ovzduší alebo tiež vznášajúci sa vo vzduchu. Tu má takisto pôvod pomenovanie vedy o počasí meteorológia, ktorá ale s meteormi nemá nič spoločné. Ak malé teliesko Slnečnej sústavy - meteoroid vstupuje do vyšších vrstiev zemskej atmosféry, vďaka vysokej kinetickej energii sa trením o vzduch jeho povrch silne zahrieva, taví a vyparuje. Začína žiariť. Teleso naráža na molekuly a atómy atmosféry, a tým ich ionizuje a excituje. Vo výškach 120 – 80 km nad povrchom Zeme, kde je už počet nárazov dostatočne veľký, nežiari teda samotné teleso, ale rekombinačným procesom žiari oblasť atmosféry s prímesami pár telesa, ktoré ho obklopujú. Centimetrové teliesko takto môže na krátky okamih svojim jasom prežiariť aj všetky hviezdy na oblohe. Meteory prestavajú žiariť vo výškach okolo 70 km.
Meteoroidy, ktoré sa pri páde celkom nevyparia, ale dopadnú až na zemský povrch, nazývame meteority. Meteorit s veľkou hmotnosťou až niekoľko ton zanechá na povrchu Zeme impaktný kráter, takým je napríklad meteorický kráter v Arizone, široký 1,2 km. Bežným meteorom s priemernou jasnosťou dávajú vznik miligramové zrnká, a ich zrážka so Zemou nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo.
