VYSOKÉ TATRY – Počas desaťročného pokalamitného výskumu vo Vysokých Tatrách lesníkov na jednej strane prekvapilo rýchlo sa rozširujúce prirodzené zmladenie, na druhej strane aj rýchlo sa šíriaci podkôrny hmyz.
„Určite nás prekvapila tá sila prírody v revitalizačnom procese a obrovský podiel prirodzeného zmladenia na plochách poškodených vetrovou kalamitou. Tu sa naplnil ten najlepší scenár, ktorý bol predstavený pred tými desiatimi rokmi,“ konštatoval riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) Peter Liška.
Čo sa týka podkôrneho hmyzu, tu sa podľa neho potvrdili tie najhoršie scenáre. Na plochách, kde však bola umožnená umelá výsadba, je už podľa lesníkov miestami aj päťmetrový les. Prirodzeným zmladením sa zároveň obnovilo asi 50% plochy, ktorá bola kalamitou poškodená. „Tieto plochy sú v podstate rovnomerne rozmiestnené vo všetkých postihnutých oblastiach TANAP, teda od Podbanského až po Kežmarské Žľaby,“ dodal Liška.
Kalamita z roku 2004 bola ekologickou i prírodnou katastrofou nevídaného rozsahu, ktorá poznačila Vysoké Tatry. „Myslím si, že v tej dobe lesnícki odborníci, ktorí sa chytili spracovania kalamity, konali v najlepšom vedomí a svedomí. Treba s odstupom času konštatovať, že tá snaha nevyšla navnivoč a vidieť po desiatich rokoch mladé lesné porasty, ktoré plnia všetky celospoločenské funkcie, ktoré les má plniť. Jednou z nich je aj drevoprodukčná funkcia, keďže drevo je jedinou obnoviteľnou surovinou na Slovensku,“ upozornil štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Spevár.
Pokalamitný výskum odštartoval približne rok po kalamite a odborníci sa zamerali jednak na ovzdušie, ale aj na rastliny, živočíchy, pôdu a vodu, ale aj na drevinové zloženie prirodzeného zmladenia. „V tejto súvislosti mňa osobne prekvapil aj dosť veľký rozvoj jarabiny. Jarabinu sme v podstate pestovali a dosádzali ešte pred kalamitou, pretože sme ju tu chceli mať. Teraz jej tu už miestami máme až veľa,“ zhodnotil Pavol Kráľ zo ŠL TANAP. Zároveň ho prekvapilo, že lykožrút smrekový, ktorý je špecialista predovšetkým na smrekové porasty, sa pustil aj do 200 až 300-ročných límb.
„Proces obnovy a rehabilitácie vegetácie ide veľmi dobre, najmä vďaka priaznivým klimatickým podmienkam, ale stále máme pretrvávajúci problém s rozširovaním podkôrneho hmyzu do okolitých porastov,“ dodal vedúci výskumnej stanice ŠL TANAP Peter Fleischer. Podľa neho sa tiež stabilizovalo aj náhle uvoľnenie živín z horných vrstiev pôdy. Lesníci už nezaznamenali eróziu pôdy na plochách poškodených vetrovou kalamitou, ani obohacovanie tečúcich vôd látkami, ktoré sa uvoľňujú pri mineralizácii. „Zrejme ďalšie problémy súvisiace s klimatickými zmenami sú pred nami, pretože napr. aj porasty, ktoré sme považovali za vysoko stabilné, môžu byť za týchto extrémnych podmienok dosť výrazné poškodené. Základ je však postavený veľmi dobre, umelo vysadené porasty sú vysoko diferencované, čo dáva predpoklad, že budú odolné a schopné rýchlo reagovať na narušenie,“ uzavrel Fleischer.
