WASHINGTON - Nahromadená nespokojnosť, úpadok hodnôt alebo zlá životná úroveň viedli odjakživa k potrebe mýtov o spáse a novom lepšom veku, ktorý ale má údajne nastať až po veľkej katastrofe. Aj preto davy ľudí dnes veria fantazijnému výkladu mayského kalendára, že 21. decembra nastane koniec sveta. Podobné termíny, ktoré sa často zakladali len na "magickosti" dátumu (číslovky), vyhlasoval v minulosti rad prorokov. Niektorí z nich si na tom založili dobrý biznis, niekedy však poblúznenie viedlo aj k hromadným samovraždám.
Apokalyptické vízie má vo svätých knihách viacero náboženstiev. Napríklad poslednú knihu Nového zákona Zjavenie svätého Jána vykladajú futuristi ako ohlásenie apokalypsy, pri ktorej Boh potrestá hriešnikov a zachráni len hŕstku vyvolených. Židia očakávajú 6000 rokov od stvorenia sveta príchod Mesiáša, čo by malo podľa prepočtu židovského na gregoriánsky kalendár byť v roku 2239. Potom má nasledovať tisícročná éra mieru, harmónie a blaženosti, podľa niektorých záverečná etapa svetových dejín.
Viera v lepší život po apokalypse pre poslušných "vyvolených" priviedla niekoľko miliónov veriacich napríklad k Svedkom Jehovovým, ktorí očakávali koniec sveta už niekoľkokrát - napríklad v roku 1914, 1941 či 1975. Teraz už konkrétny termín nevyhlasujú, naďalej ale čakajú armagedon - vojnu, v ktorej boh zahubí bezbožných a nastolí božie kráľovstvo pre 144 000 vyvolených.
O poslednom súde a konci sveta hovorí aj moslimský Korán. Americký biochemik egyptského pôvodu Rašád Chalífa, ktorý bol v roku 1990 zavraždený, v Koráne údajne našiel kód, podľa ktorého vypočítal dátum konca sveta na rok 2280.
Osudový dátum pre ľudstvo vypočítal aj jeden z najslávnejších vedcov Isaac Newton (1643-1727), ktorý veľkú časť svojich textov venoval aj výkladom Biblie. A tak okrem iného tento slovutný fyzik podľa Knihy Danielovej údajne došiel k záveru, že apokalypsa nepríde skôr ako v roku 2060.
Asi najslávnejším "jasnovidcom", ktorý údajne predpovedal rad udalostí, vrátane konca sveta, bol francúzsky lekár a astrológ Michel de Nostredame, zvaný Nostradamus (1503-1566). Jeho proroctvá sú však tak bohaté a plné alegórií, že v nich možno nájsť prakticky čokoľvek. V jednom z jeho listov ale údajne padol konkrétny dátum konca sveta - rok 3797.
Fantáziu pesimistických fatalistov rozvíja často už len magický dátum. A tak sa apokalyptické scenáre začali rojiť napríklad pred rokom 1666 (666 je považované za číslo satana), keď navyše veľa ľudí verilo, že veľký požiar Londýna v septembri 1666 zvestuje posledný deň. Proroctvá sa množili aj pred koncom prvého tisícročia a keď nenastal koniec 1000 rokov po narodení Krista, prišli s rokom 1033 (tisíc rokov po Kristovom ukrižovaní).
Tiež príchod druhého tisícročia hral do noty fantastom. Niektorí ale pre to mali vedecký základ, totiž že koniec spôsobia počítačové systémy, ktoré nezvládnu dve nuly na konci dátumu.
Ako príčina konca ľudstva sa často uvádza zrážka Zeme s iným vesmírnym telesom, čo sa už stalo. Pred 65 miliónmi rokov na Zem dopadol asteroid s priemerom desať km a v mieste, kde je dnes mexický polostrov Yucatán, vytvoril kráter o priemere 180 km (zvaný Chicxulubský). Udalosť spôsobila ekologickú katastrofu, kvôli ktorej zmizlo zo Zeme 70 percent foriem života.
V novodobej histórii je známy len jeden väčší prípad - takzvaný tunguzský meteorit (aj keď nepanuje zhoda, čo to vlastne bolo), ktorý v roku 1908 vybuchol nad Sibírou a zničil 2000 km2 lesa. Pravdepodobnosť vplyvu takého telesa na Zem je niekoľko stoviek rokov, väčších telies potom desaťtisíce rokov.
Teraz vedci evidujú vyše 1300 planétok, ktorých dráhu pozorne monitorujú a dokážu tak ich prípadné priblíženie k Zemi spočítať desaťročia dopredu. Vedci tiež už skúšajú projekty, ako vychýliť planétku z kurzu napríklad vztýčením slnečnej plachty či pripevnením raketových motorov. Napríklad japonská "slnečná plachetnica" Ikaros v roku 2010 úspešne plávala okolo Venuše.
