Poviedky o nevere
Posledným tohtoročným titulom, ktorý vyšiel v Evitarpesse, je zbierka Poviedok o nevere. Do ich písania sa mohol počas leta zapojiť ktokoľvek, kto mal dobrý námet, či nápad, skutočný alebo vymyslený.
Spomedzi viac ako 600 poviedok vybrala napokon odborná porota na čele s Evitou Urbaníkovou 15 najzaujímavejších, ďalších päť pridali známi autori. Medzi Poviedkami o nevere tak nájdete aj krátke prózy od Petry Nagyovej- Džerengovej, Tamary Tainovej, Evy Bacigalovej, Evity Urbaníkovej a Pavla Hiraxa Baričáka.
„Moja poviedka je úplná fantázia, jediný skutočný fakt v nej je príhoda zo zabíjačky, keď sviňa s nožom v krku vyrazila a zanechávala za sebou na snehu krvavé stopy,“ povedala spisovateľka Petra Nagyová-Džerengová. „Chcela som ju napísať tak, aby ukázala dvojaký uhol pohľadu. Že vlastne ten, komu sa ubližuje, môže byť zároveň tým, ktorý ubližuje, a že vlastne všetko je relatívne a nič nie je čierne ani biele.“ Podrobnosti sa dozviete v Petrinej poviedke Prasa. Tamara Tainová použila vo svojej poviedke Sauna námet od kamaráta. Z vlastných skúseností vraj pri najlepšej vôli čerpať nemohla. „Stretla som sa s mnohými názormi na neveru, nemyslím si však, že sa líšili podľa toho, či o nej hovoril muž, alebo žena. Skôr podľa toho, či o nej hovoril podvedený, alebo neverník :). A čo sa týka mojej skúsenosti s ňou? Nie, nevyskúšala som to. Keď niekoho ľúbim, nepotrebujem skúšať nič iné.“
Eva Bacigalová napísala poviedku síce o nevere, ale skôr do smiechu ako do plaču.„Aj napriek tomu má tiež reálny základ. Hoci vyzerá ako vystrihnutá zo sitkomu, poznám človeka, ktorému sa príhody opísané v poviedke udiali, a dokonca poznám aj človeka, ktorý chce byť neverný za každú cenu a nie celkom sa mu to darí. Vie byť dokonca ešte vytrvalejší ako tragikomický hrdina mojej poviedky Alfa samec.“
O Evite Urbaníkovej je tiež známe, že inšpiráciu na čokoľvek, čo píše, nachádza vo svojom okolí a často priamo vo svojom živote. Platí to aj o jej poviedke Čo som nemala povedať. „To, čo sa v nej deje, sa naozaj stalo mojej kamarátke, ktorá sa dlho motala v nezmyselnej bokovke, a keď sa z nej vymotala, bonzlo ju vlastné dieťa .“ Aj Evita samotná má k nevere vzťah veľmi rezervovaný.
„Ja som taký strachopud :-). Keby som aj chcela, tak do toho nejdem, lebo ja neviem klamať a okamžite by mi na to prišli. Alebo by som poslala esemesku tam, kam nepatrí, alebo by som používala zlé krstné mená. Takže som vernica verná preverná.“ Jediný muž v čisto ženskej zostave poviedkárov Pavel Hirax Baričák má aj na neveru „mužský“ názor.
„Ženy nie sú nevinné! Tiež si chcú užívať ako muži.,“ hovorí s úsmevom. „Teraz ale vážne. Ženy sú v tomto „čistejšie“ než chlapi, ktorí v sebe majú lovecký syndróm. Ženám väčšinou skutočne ide o rodinu, chcú istotu, harmóniu, pokoj v dome. Tomuto pravidlu podvolia aj svoj prípadný hlad po inom samčekovi. To už musí byť iné očarenie, neporiadok v rodinnom zázemí alebo nepekné ovplyvnenie podobne promiskuitne správajúcich sa kamarátok, aby dala novej identite povolenie vstúpiť v celej paráde do seba. Rozdiel však je, že žena sa väčšinou zamiluje, a to je potom prúser, to už vzniká trojuholník, prípadne štvoruholník.“
Hiraxovu poviedku Keby som sa mohol skryť za vlastné hriechy, Boh by ma nikdy nenašiel ,nájdete v knižke Poviedky o nevere spolu s 19-timi ďalšími.
„Moja poviedka je úplná fantázia, jediný skutočný fakt v nej je príhoda zo zabíjačky, keď sviňa s nožom v krku vyrazila a zanechávala za sebou na snehu krvavé stopy,“ povedala spisovateľka Petra Nagyová-Džerengová. „Chcela som ju napísať tak, aby ukázala dvojaký uhol pohľadu. Že vlastne ten, komu sa ubližuje, môže byť zároveň tým, ktorý ubližuje, a že vlastne všetko je relatívne a nič nie je čierne ani biele.“ Podrobnosti sa dozviete v Petrinej poviedke Prasa. Tamara Tainová použila vo svojej poviedke Sauna námet od kamaráta. Z vlastných skúseností vraj pri najlepšej vôli čerpať nemohla. „Stretla som sa s mnohými názormi na neveru, nemyslím si však, že sa líšili podľa toho, či o nej hovoril muž, alebo žena. Skôr podľa toho, či o nej hovoril podvedený, alebo neverník :). A čo sa týka mojej skúsenosti s ňou? Nie, nevyskúšala som to. Keď niekoho ľúbim, nepotrebujem skúšať nič iné.“
Eva Bacigalová napísala poviedku síce o nevere, ale skôr do smiechu ako do plaču.„Aj napriek tomu má tiež reálny základ. Hoci vyzerá ako vystrihnutá zo sitkomu, poznám človeka, ktorému sa príhody opísané v poviedke udiali, a dokonca poznám aj človeka, ktorý chce byť neverný za každú cenu a nie celkom sa mu to darí. Vie byť dokonca ešte vytrvalejší ako tragikomický hrdina mojej poviedky Alfa samec.“
O Evite Urbaníkovej je tiež známe, že inšpiráciu na čokoľvek, čo píše, nachádza vo svojom okolí a často priamo vo svojom živote. Platí to aj o jej poviedke Čo som nemala povedať. „To, čo sa v nej deje, sa naozaj stalo mojej kamarátke, ktorá sa dlho motala v nezmyselnej bokovke, a keď sa z nej vymotala, bonzlo ju vlastné dieťa .“ Aj Evita samotná má k nevere vzťah veľmi rezervovaný.
„Ja som taký strachopud :-). Keby som aj chcela, tak do toho nejdem, lebo ja neviem klamať a okamžite by mi na to prišli. Alebo by som poslala esemesku tam, kam nepatrí, alebo by som používala zlé krstné mená. Takže som vernica verná preverná.“ Jediný muž v čisto ženskej zostave poviedkárov Pavel Hirax Baričák má aj na neveru „mužský“ názor.
„Ženy nie sú nevinné! Tiež si chcú užívať ako muži.,“ hovorí s úsmevom. „Teraz ale vážne. Ženy sú v tomto „čistejšie“ než chlapi, ktorí v sebe majú lovecký syndróm. Ženám väčšinou skutočne ide o rodinu, chcú istotu, harmóniu, pokoj v dome. Tomuto pravidlu podvolia aj svoj prípadný hlad po inom samčekovi. To už musí byť iné očarenie, neporiadok v rodinnom zázemí alebo nepekné ovplyvnenie podobne promiskuitne správajúcich sa kamarátok, aby dala novej identite povolenie vstúpiť v celej paráde do seba. Rozdiel však je, že žena sa väčšinou zamiluje, a to je potom prúser, to už vzniká trojuholník, prípadne štvoruholník.“
Hiraxovu poviedku Keby som sa mohol skryť za vlastné hriechy, Boh by ma nikdy nenašiel ,nájdete v knižke Poviedky o nevere spolu s 19-timi ďalšími.
