Ako by mohla dopadnúť v našich podmienkach a s akými rizikami sa spája?
Aj tejto otázke sa venuje krimi kniha Tomáša Lemešaniho Dôvod.
"Myslel si, že existuje dobrá smrť. Zistil, že sa mýlil..." Motto knihy vystihuje rozpoltenosť názorov na to, či eutanázia má alebo nemá v spoločnosti svoje miesto.
Hlavná postava Félix Silli je mladý, úspešný a slobodný muž. Je jedným z hlavných agentov fiktívnej spoločnosti Choice, ktorá sa ako jedna z mála v strednej Európe zaoberá legálnou eutanáziou.
Práve jeho podpis je posledným v plánovaných rozsudkoch smrti. Svoju prácu vníma ako šľachetný čin, ako spôsob riešenia, keď už iná cesta nie je. Eutanázia umožňuje dospelým osobám pripraviť dokument, v ktorom sa vyjadrí k tomu, ako si želajú byť liečené, alebo usmrtené pre prípad, kedy už takejto voľby nebudú schopné.
Keď pacienti nedokážu písať, môžu svoje priania ohľadom liečby nahrať na kameru. Môžu odmietnuť potraviny, vodu i lekárske ošetrenie. Ak pacient odmietne ošetrenie, lekári sú naďalej povinní zmierňovať jeho utrpenie, a môžu teda nasadiť sedatíva. V krajných prípadoch smie pacient požiadať o usmrtenie.
Autor sa v knihe Dôvod zaoberá fikciou, ako by zákon fungujúci v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Švajčiarsku a Albánsku fungoval v našom regióne. Kam by až mohlo siahať prípadné komerčné využitie tohto inštitútu?
Zhody náhod narušia presvedčenie Félixa Silliho o čistom konaní v prospech spoločnosti. Pocit prenasledovania, zvláštne úmrtia, k tomu milenecké avantúry s nemeckou lekárkou a kolegyňou z neho začnú robiť nedôveryhodného člena Choice.
Vyšetrovanie polície a jeho vlastné, miestami paranoidné, predstavy z neho urobia človeka, ktorý prestane veriť všetkým okolo seba. Sám miestami nevie, či ide o korporátnu manipuláciu, alebo jeho choré preludy.
Ukážka z knihy Dôvod:
“Ide o klasický prípad. Jeden z tisíca. Nechce sa mi to už viac rozoberať,” povedal mohutným neústupčivým hlasom Peter, ktorého v projekte nenazýval nikto inak, ako Skala. Okrem vplyvu biblického námetu jeho mena aj preto, že ako jediný z členov spoločnosti nikdy neprejavil ani najmenšiu pochybnosť o tom, že to, čo sa robí na základe tisícov spisov vo firemnom trezore, je správne. Predsa len, išlo o eutanáziu. Áno, vo svojej podstate bola dobrovoľná, i keď…
Okolo stola, v ktorého prednej časti bravúrne besnil Peter, sedela skupina ľudí. Nie veľká, len kontrolné zložky, stredný a vyšší manažment. Každý z členov rôznorodého zoskupenia sa už najmenej desaťkrát dostal do situácie, kedy si kládol tú najnepríjemnejšiu otázku. Kedy silne pochyboval, či mu to, čo v projekte robí, neprerástlo cez hlavu.
Možno jednoduchá reakcia na názor, že v rozhodovaní o živote či smrti suplujú Boha. Možno oprávnené pochyby o neprehľadnom, mierne zastaranom firemnom hierarchickom systéme.
“Musím vám zase pripomínať princípy, na základe ktorých bola naša spoločnosť založená a ktorými sa riadime? Dočerta! Každý človek má právo rozhodnúť sa, či chce svoju bitku dobojovať do konca. Nie! Nie je to voľnomyšlienkársky zvrátený nápad, ktorý sa pod rúškom spravodlivosti pokúša vytiahnuť zo zúfalých boháčov aj posledné peniaze, ako čítate v médiách a zjavne si aj mnohí myslíte,” čistil partnerom žalúdky pri tom ironickú gestikuláciu na znamenie toho, aké smiešne mu pripadajú obvivenia, ktoré sa firmou Choice v poslednom období rútia z každej strany.
Väčšina kolegov sediacich okolo stola s vyschnutými hrdlami hľadela na Petra. Všetci lapali po dychu a zaujali pozíciu kajúcnikov. Zvraštili čelá, hľadeli na stôl a miestami súhlasne kývali hlavami alebo pohľadom. Ako šteňatá prosili rozčerteného rečníka o odpustenie.
“Niekedy až žasnem, ako môžete stale váhať. Po tom všetkom, čím sme si spolu prešli. Preto vás prosím, spamätajte sa. Nestrácajte chladnú hlavu a nevšímajte si čo sa hovorí na ulici Nepozerajte sa na ľudí, ale na ich dôvody,” uzavrel ďalší zo svojich excelentných príhovorov pred kolegami Peter.
