"Najlepší rok môjho života je tento,“ tvrdí známa herečka a moderátorka Kristína Farkašová.
„Je to vždy ten, ktorý prežívam. Takže momentálne rok 2017. Ja som tvor zvedavý a vždy sa teším na to, čo ma čaká, čo sa naučím a skutočne sa od svojich dcér učím žiť pre "teraz", a podľa možnosti sa neobzerať dozadu. Nie vždy mi to ide, ale vždy ma v správnu chvíľu na túto múdrosť upozornia."
Podobne pozitívna je aj hlavná hrdinka novej knihy Najlepší rok tvojho života. Príbeh, ktorý vás rozplače, rozosmeje a naučí, že život je vzácny...
Čo je zmyslom tvojho života?
Ak aj Jonathan Grief niekedy poznal odpoveď na túto otázku, už ju dávno zabudol.
Čo je zmyslom tvojho života?
Pre Hannah Marxovú je to však jasné. Chce okolo seba vidieť iba dobro. Chce naplno prežívať život. Vychutnávať ho tu a teraz. A občas možno robiť celkom spontánne veci, napríklad behať naboso po lúke plnej kvetov.
Lenže osud niekedy všetko, v čo veríš, spochybní...
Najlepší rok tvojho života je krásny román o dvoch mužoch, jednej žene a najdôležitejších otázkach života. Dojímavý a silný. Svieži štýl písania, na mnohých miestach vtipný a predovšetkým citlivý, takže sa neubránite slzám.
Autorka Charlotte Lucasová je skúsená spisovateľka. Jej psychologické trilery Najdrahšia sestra, Všetko musí ostať skryté alebo Onedlho zomrieš aj ty zaznamenali veľký čitateľský úspech. Zatiaľ posledný román Najlepší rok tvojho života vážne i nevážne hľadá odpovede na otázky o zmysle života.
Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:
Začítajte sa do novinky Najlepší rok tvojho života:
1
Jonathan
1. januára, pondelok, 7.12 hod.
Jonathan N. Grief je rozladený. Ako každé ráno presne o šesť tridsať si obul tenisky, napriek mrazivému počasiu sadol na bicykel a vydal sa na každodenný ranný beh popri rieke Alster.
A ako vždy 1. januára ho rozčuľujú zvyšky prskaviek, rakiet a petárd, ktoré s mokrým sivým snehom vytvorili odpornú šmykľavú brečku, ležia na chodníkoch, cyklistických cestách i bežeckých tratiach; rozčuľujú ho porozbíjané fľaše od sektu a piva, čierne od sadzí, lebo v noci poslúžili ako odpaľovacie rampy, no nikomu ani na um nezišlo, aby ich neskôr odpratal do kontajnera s triedeným odpadom; rozčuľuje ho ťažký a sychravý vzduch, ktorý rozjarení Hamburčania debilnými ohňostrojmi premenili na nepreniknuteľný vlhký mrak popolčeka vznášajúci sa nad hanzovým mestom, že sa v ňom sotva dá dýchať.
(Samozrejme, silvestrovskí výtržníci sa teraz polomŕtvi vyvaľujú v posteliach, vyspávajú opicu, lebo novoročné predsavzatie, že prestanú chľastať a fajčiť, im vyletelo z hlavy presne minútu po polnoci s rachotom prvej odpálenej rakety, a potom do skorých ranných hodín robili cirkus a randál, akoby si neuvedomovali, že suma, ktorú vyhadzujú do luftu, sa nebezpečne blíži k výške štátneho rozpočtu celej krajiny.)
Ale Jonathana Griefa zlostia aj iné veci.
Najväčšmi ho podráždilo, že exmanželka Tina sa zasa neovládla a položila mu v noci pred dvere čokoládového kominára, na ktorom bolo ako každý rok napísané Veľa úspechov a šťastia v novom roku!
Pche, vraj úspechy a šťastie v novom roku! Jonathan prebehol cez most, za ktorým sa bežecká trať popri výletnej reštaurácii Red Dog vnárala do parku pri rieke, a zrýchlil na 14 kilometrov za hodinu, takže kroky sa na piesku ozývali ako hlasné tľapkanie.
Úspechy a šťastie v novom roku! Športové hodinky na zápästí ukazujú rýchlosť 16 km/h a pulz 156 úderov za minútu, takže dnes zrejme na povinnom okruhu 7,4 kilometra zlomí rekord. Doterajší urobil za 33,29 minúty, ale ak to takto pôjde ďalej, dnes ho prekoná.
Pri budove anglicko-nemeckého klubu však predsa len spomalil. Veď je to absurdné! Hádam len pre Tininu hlúpu „pozornosť“ neohrozí vlastné zdravie. Čo keby si natiahol sval? Od rozvodu predsa uplynulo už päť rokov, čokoládový kominár ho azda nemal až tak rozhodiť.
Fakt je, že ju miloval. Veľmi. Ale fakt je aj to, že Tina po siedmich rokoch šťastného manželstva ušla s jeho (bývalým) najlepším kamarátom Thomasom Burgom a podala žiadosť o rozvod. Teda aspoň Jonathan bol presvedčený, že sú spolu šťastní. Tina mala očividne iný názor, veď inak by sa to s Thomasom asi nestalo.
Hoci ho ubezpečovala, že to s ním, s Jonathanom, nemá nič spoločné, každý, kto nemá v hlave otruby, predsa vie, že v takýchto prípadoch to má vždy akurát s ním spoločné všetko.
Škoda, že dodnes nevie prísť na to, v čom mohol byť problém. Tinu si pestoval doslova ako vo vatičke. Kúpil jej krásnu vilu pri parku vo vychýrenej štvrti Harvestehude, prestaval ju podľa jej vkusu (mala celý vlastný trakt s kúpeľňou a so šatníkom!), vďaka nemu sa mohla vykašľať na nenávidený flek grafičky v reklamke a viesť slobodný život podľa vlastných predstáv.
Každé želanie jej splnil, ešte ho ani nestihla vysloviť. Pekné handry, drahé kabelky, šperky, nové auto – stačilo spomenúť, že sa jej niečo páči, a už jej to kúpil.
Viedli bezstarostný život bez akýchkoľvek povinností. Jonathan prevzal po otcovi Wolfgangovi vydavateľstvo Griefson & Books, ktoré skvele riadil konateľ, takže on sám sa tam objavoval sporadicky – ako pán vydavateľ plnil skôr reprezentatívne úlohy. Chodili na najdrahšie dovolenky do najexkluzívnejších destinácií, na každom významnom spoločenskom podujatí v Hamburgu boli vítanými hosťami, a pritom sa nemuseli strachovať, že sa ich súkromný život ocitne na titulných stránkach bulvárnej tlače.
Tina si taký život užívala plnými dúškami, plánovala cesty do čoraz exotickejších destinácií, nosila čoraz rafinovanejšie modely, pravidelne menila kompletné zariadenie vo vile.
Jasné, že občas mu prebleslo hlavou, či sa jeho žena nenudí, najmä keď opakovala jedno a to isté.
Vraj chce od života „niečo viac“, len škoda, že dlho nevedela, čo vlastne chce – aspoň jemu to nepovedala. Najprv to hľadala v jazykových kurzoch, behávala (to jej odporúčal Jonathan), neskôr chodila na hodiny hry na gitaru, cvičila čikung, chodila na tenis, skúšala aj ďalšie aktivity, no pri ničom dlho nevydržala. Jonathan už bol taký nalomený, že sa s ňou chystal zásadnejšie pozhovárať na tému deti (a nielen to, dokonca bol ochotný prikročiť aj k činu), no Tina ho ustavične ubezpečovala, že vo dvojici im je predsa najlepšie.
Napokon skončila u psychoterapeutky.
Jonathan dodnes netuší, čo na tých sedeniach každý týždeň preberali. Tina ho o tom neinformovala. Načo. Nech je ako chce, to nedefinovateľné „niečo viac“ napokon očividne našla akurát u Thomasa, Jonathanovho priateľa z detstva, šéfa marketingového oddelenia vo vydavateľstve Griefson & Books.
Bývalého šéfa. Lebo keď to prasklo, Thomas dal výpoveď, Tinu poslal pracovať späť do reklamky a nasťahoval sa s ňou do úbohého trojizbového bytu.
Pri spomienke na tých dvoch Jonathan len nechápavo pokrútil hlavou, ani nezdvihol zrak z neónovo žltých tenisiek značky Nike. Takto si zničiť život v mene lásky! A to mu akurát Tina želá veľa úspechov a šťastia v novom roku! Veď je to na smiech.
Prudko vydýchol, pred ústami sa mu vytvoril obláčik. Doparoma, azda nie je dosť úspešný a šťastný?
Pridal do kroku, no pri výbehu pre psy sa potkol – len-len že nestúpil do pozdravu od niektorej z tých beštií, čo paničky a pánkovia bez vôdzky púšťajú na mierumilovných chodcov.
Zadychčaný zastal. Zo športového puzdra na ramene, v ktorom nosil iPhon a kľúče, vylovil šuchotajúce plastové vrecúško, navliekol si ho na ruku, zdvihol psie hovienko a premiestnil ho do najbližšieho koša na odpadky. Niežeby z toho mal radosť, ale niekto to urobiť musí.
Takzvaní milovníci zvierat! Aj z nich mu je na porazenie. V krásnych bytoch v nedôstojných podmienkach chovajú obrovské dogy alebo populárne weimary, ale že by odpratali kôpku, ktorú nešťastné zviera zanechá na obligátnej päťminútovej vychádzke po vonku, to nie.
V duchu si už premietal ďalší mail, ktorý napíše do redakcie Hamburských zvestí – toto sa v novom roku musí zmeniť! Zákonodarca by mal energicky zakročiť, prijať prísnejšie opatrenia, aby si konečne každý uvedomil, že jeho vlastná sloboda sa končí tam, kde začína zasahovať do života iných. Hovno na podrážke azda nie je zásah do života? Veru je, a poriadne smradľavý.
Kým opäť zrýchlil, letmý pohľad na displej smartfónu mu prezradil ďalšiu mrzutosť – neplánované zdržanie mu nabúra celú štatistiku. Psičkár i štvornohý páchateľ môžu ďakovať osudu, že sa mu nedostali do rúk, roztrhol by ich napoly!
Vzápätí sa v duchu vrátil k Tine a k Thomasovi. Tina a Thomas, určite sa oslovujú Tini a Tommy. Alebo myška a macík, ktovie.
Predstavil si, ako si večer hovejú pri fľaške lacného červeného vína vo vlastnoručne zmontovanej obývačke z Ikey, ich dcérka Tabea – život vo dvojici zjavne nebol pre ňu to pravé, lebo Tina porodila dieťa asi tridsať sekúnd po oznámení, že sa dala dokopy s Thomasom – pokojne odfukuje v izbičke v poschodovej postieľke z moreného biosmrekovca. Tini, Tommy a Tabbi – to už znie ako reklamný slogan na šťastný život.
Šťastná rodinka v mizernom trojizbovom byte. Oni si robia starosti, či sa má Jonathan dobre, ako sa mu vodí! Už ich v duchu vidí – šťastná žienka vyhlási, že ešte musí skočiť dolu do samošky, kúpiť čokoládového kominára, napísať blahoželanie a odniesť ho bývalému, keď mu už zlomila srdce a tak hnusne sa k nemu zachovala.
„Skvelý nápad!“ zvolá šťastný manželík. „A nezabudni vziať fľašku Château Clochard, majú naň zľavu, večer to oslávime.“
Jonathan si skontroluje tep – 172. Ak nechce riskovať, musí spomaliť. Sám nevie, čím to je, no hoci sa tomu bráni, musí si priznať, že spomienka na Tinu a na jej nový život ho ešte vždy poriadne rozhodí.
