Ak ste si zamilovali napríklad Matildu od Roalda Dahla, bude sa vám páčiť aj tento príbeh. Divoký, fantastický a nesmierne chutný.
Úžasná mágia slečny Mabel vás zavedie do rodiny, ktorá sa ujme bábätka...a z ktorého vyrastie prvotriedna čarodejníčka.
V jedno ráno, keď Nora Ratcliffová nájde v kvetináči pred svojimi dverami bábätko, sa jej život navždy zmení. Celý život veľmi túžila po dieťatku, preto objíme bábätko, rozhodne sa dať mu meno Mabel a vytvoriť mu domov a rodinu.
Ako však Mabel rastie, začne sa u nej prejavovať nevšedný talent na mágiu, ktorý nikto v ich rodine nemá. Keď ju prijmú do prestížnej čarodejníckej školy, exceluje vo všetkých čarodejníckych predmetoch.
Jedného dňa dostane úlohu napísať referát o svojich čarodejníckych koreňoch a zistí pravdu o svojom pôvode nepríjemným spôsobom, keď to jedna zlomyseľná spolužiačka vykričí pred celou triedou. Zdá sa, že to vie každý okrem Mabel.
Je šokovaná, ale mnohé záhady jej to objasní. Mabel napokon príde na to, že nezáleží na tom, odkiaľ pochádza, ale že má niekoho, kto ju má rád a stará sa o ňu.
Prečítajte si úryvok z knižky Úžasná mágia slečny Mabel:
Keď raz pršalo a Mabel mala takmer päť rokov, sedela na pohovke a učila sa vyšívať. Hoci sa snažila poslúchať príkazy pani Grimshawovej, prsty mala neohybné ako lepkavé párky. Stále sa pichala a niť sa je zamotávala, ale pestúnka ju nútila sedieť celé dve hodiny a vyšívať písmeno M.
Keď napokon Mabel stratila na pohovke niť, pestúnka vyčerpane vzdychla a vyhlásila, že ju bolí hlava.
„Idem si ľahnúť do svojej izby, Mabel, a to isté urob aj ty.“ No Mabel už niekoľko hodín sedela a nechcelo sa jej ležať v posteli. Túžila rozbehnúť sa na pláž a stavať pieskové hrady, vysoké a široké.
A sledovať, ktorý ako prvý zničí vlna. Za oknom však klopkal dážď a Mabel premýšľala, či by sa dal hrad postaviť aj na podlahe. Môže to skúsiť, kým bude pestúnka driemať. Mama bola v skleníku ako zvyčajne a Daisy šla do mesta kúpiť jahňacie kotlety. Ak potom Mabel uprace v kuchyni, Daisy to určite nebude prekážať.
Mabel opatrne nasypala na kuchynský stôl múku, aby ju nerozsypala. Naliala do nej vodu, ale zmes sa nelepila. Možno mala radšej zmiešať s vodou cukor, pomyslela si. Ktovie, čo by sa stalo. Cukor bol zrnkový ako piesok, ale aj z toho vznikla len kaša. Keď sa Daisy vrátila od mäsiara, celá kuchyňa bola biela.
A rovnako aj Mabel. „Ak ťa tak uvidí pestúnka, budeš v kaši, Mabel!“
„Naozaj je v kaši,“ ozvala sa z dverí pani Grimshawová. Oči mala prižmúrené a pery stisnuté. Prinútila Mabel vydrhnúť stôl aj podlahu, potom ju posadila do veľkej vane a tak jej drhla kožu, až to bolelo. „Večera nebude,“ oznámila pestúnka a poslala Mabel rovno hore do postele. „Tak sa mladé dámy nesprávajú.“
Aby Mabel potlačila slzy, myslela na to, ako do piesku na pláži vykope veľkú jamu a zahrabe do nej pestúnku. Keď jej Daisy potajme doniesla chlieb s džemom, v hrdle jej narástla veľká hrča. „Daisy, si taká milá,“ zadúšala sa Mabel. No hrča rástla ďalej, aj keď prišla jej mama, voňala ružami a usmievala sa na ňu. Dlho ju objímala na dobrú noc.
„Mama, opatrovateľka je zlá,“ šepla Mabel a zaborila si hlavu do Norinho pleca. „Príliš silno ma drží za ruku a vo vani ma drhne.“
„Ach, Mabel.“ Nora pobozkala dcéru na čelo.
„Drží ťa tak, lebo ťa nechce stratiť, a dnes si aj tak potrebovala poriadne vydrhnúť.“
„Nepáči sa mi jej úsmev. Nie je srdečný,“ dodala Mabel a Nora sa rozosmiala.
„Ani moja pestúnka sa na mňa príliš neusmievala, keď som bola malá. Väčšina z nich sa neusmieva.
- reklamný článok -
