Vedci už dávno zistili pomocou niekoľkých prieskumov, že priemerný počet sexuálnych partnerov bol vlastne celkom nízky: okolo sedem pre heterosexuálne ženy a okolo 13 pre heterosexuálnych mužov. Ale predtým než začneme oprašovať staromódne teórie o promiskuitných mužoch a cudných ženách, tí bystrejší z vás môžu spochybniť tento nepomer. A mali by ste na to právo...
Počtu sexuálnych partnerov, ale aj láske, randeniu, manželstvu a vzťahom ako takým sa venuje HannahFry vo svojej knihe Matematika lásky.
V knihe nás Hannah pozýva na fascinujúcu cestu po vzorcoch, ktoré definujú náš život, a púšťa sa do súboja s najčastejšími a najzložitejšími otázkami, ktoré s láskou súvisia:
Aká je šanca nájsť si lásku?
Ako presne fungujú online zoznamky?
Kedy by sme sa mali usadiť?
Ako sa vyhnúť rozvodu?
Kedy je správny čas na kompromis?
Môže nám teória hier pomôcť rozhodnúť sa, či sa po prvom rande ozvať?
Knihu nájdete v ponuke internetového obchodu iPark.sk.
HannahFry sa s humorom a zároveň aj s vážnosťou, ktorá téme hľadania životného partnera prináleží, zamýšľa nad tým, ako nám môže matematika pomôcť pri problémoch s láskou.
Pomocou jedinečnej knižky Matematika lásky pochopíte ako funguje hľadanie partnera, chémia príťažlivosti, náhoda a pravdepodobnosť, koľko partnerov musíte spoznať, kým nájdete toho pravého, ako si ho potom udržať a následne aj to, ako pripraviť svadbu snov bez zbytočných vrások.
Ale späť k počtu sexuálnych partnerov.
V skutočnosti je na svete zhruba rovnaký počet heterosexuálnych mužov a žien a sex by mal nastať medzi dvomi ľuďmi, priemerné číslo pre mužov aj ženy by teda malo byť také isté. A namiesto toho sa rozdiel medzi priemerom mužov a žien postupne zvyšuje, ako dokazujú podobné prieskumy.
Na vysvetlenie tohto rozdielu existuje pár možných odpovedí. Možno majú muži tendenciu preháňať (alebo „klamať“ ako sa tomu hovorí v knihách). Možno majú muži a ženy rozdielne definície toho, čo sa musí stať, aby si pridali nového človeka do zoznamu.
Trochu presvedčivejšie vyznieva argument, ktorý súvisí s faktom, že tu môžu byť nejaké ženy s veľmi vysokým počtom sexuálnych partnerov, ktoré sa štúdií nezúčastnili. Predstavte si, že by ďalšia žena, ktorú by oslovili, spala s 3 000 ľuďmi. Len táto jediná informácia by stačila na to, aby zvýšila počet všetkých oslovených žien zo sedem partnerov na osem – znovu zvýrazňujem veľký problém využívania aritmetického priemeru ako reprezentanta priemeru.
Ale možno oveľa dôležitejšie je to, že muži a ženy pristupujú k číslam rozdielne. Ženy rátajú vzostupne, vymenúvajú partnerov: „No, tak Harry, potom Zayn, potom Liam...“ Takto sa dá dostať k presnému zoznamu, ale ak na niekoho pri rátaní zabudnete, ste náchylné znižovať počet svojich partnerov.
Na druhej strane muži bývajú približnejší. „No... Povedzme, že päť ročne za posledné štyri roky.“ Aj toto je prijateľná metóda, ale sem-tam riskujete preháňanie. Túto teóriu posilňuje zistenie, že prekvapivé množstvo mužských odpovedí je deliteľných piatimi.
