Ešte nikdy sme neboli vystavení takému množstvu umelo vytvorených látok ako na začiatku 3. tisícročia. Za posledné storočia ľudia vyrobili 25 miliónov nových látok. Či ide o jedy, alebo nie, to väčšinou závisí od toho, aké množstvo sa dostane do nášho tela a ako dlho v ňom pôsobí.
Pri prvom kontakte nás taká látka spravidla nezabije. Napokon, ľudské telo disponuje množstvom obranných mechanizmov a má aj schopnosť jedy vylučovať. A ak máme zdravé obličky, pečeň a nenachádzame sa v kritickom životnom štádiu alebo situácii, prežijeme a možno si ani nič zvláštne nevšimneme. Zatiaľ.
Kniha Ako prežiť dobu jedovú je užitočným sprievodcom pre každého, kto nečaká na čarovnú pilulku, ale berie zodpovednosť za svoje zdravie predovšetkým do vlastných rúk.
Autorka bestsellerov o dobe jedovej Anna Strunecká považuje za dôležité informovať o možnostiach prevencie civilizačných ochorení a upozorňuje na riziká modernej doby, ktoré sú spojené napríklad s očkovaním, konzumáciou liekov či prídavných látok do potravín. Venuje sa ale aj úskaliam niektorých alternatívnych metód.
V najnovšej knihe Ako prežiť dobu jedovú sa venuje rizikám konzumácia sóje, Coca - Coly či populárneho MMS.
„Za najväčších škodcov ľudského zdravia a najhorších zabijakov ja osobne považujem napríklad aspartám, glutamát, formaldehyd, fluoridy a hliníkové ióny, hormonálne disruptory, lieky statíny a niektoré vakcíny, pretože pôsobia celkom nepozorovane. Sú to látky, ktoré patria medzi povolené, schválené a dokonca sa bežne používajú v súčasnej medicíne.
Ľudia, pochopiteľne, neumierajú ako muchy hneď po ich užití. Mnohé z nich sa v organizme hromadia a ich účinky sa môžu prejaviť hoci aj po desiatkach rokov. Kadejakí odborníci sú však ochotní zo všetkých síl obhajovať ich zdravotnú bezchybnosť.“
Glutamát a aspartám sú najčastejšie používané ochucovadlá, zvýrazňovače chuti, bez ktorých sa v súčasnosti výroba potravín a nápojov, ako sa zdá, nezaobíde. Sú o to nebezpečnejšie, že nás zdravotnícke a bezpečnostné inštitúcie neustále presviedčajú o ich neškodnosti. Tieto jedy obsahuje veľké množstvo potravinárskych výrobkov a nachádzajú sa aj v liekoch a v niektorých vakcínach.
Aspartám je prítomný vo vyše 6000 druhoch potravín, nápojov a cukroviniek a obsahuje ho okolo 500 farmaceutických výrobkov. Ponúkajú nám ho najmä v tzv. produktoch bez cukru, odporúčaných na redukciu váhy a pre diabetikov. Ročne sa ho vo svete vyrobí 15 422 140 kilogramov...
Kniha Ako prežiť dobu jedovú ponúka vyše 360 strán rád a odporúčaní, ako si zlepšiť život a nenechať sa nachytať reklamou, či neoverenými informáciami. Poradí ako si chrániť zdravie, aká je pravda o fluoridoch a IQ, ktoré ovocie je zakázané, ale dozviete sa aj o škodlivosti a prospešnosti mäsa pre človeka.
V samostatnej kapitole si prečítate o najhorších utajených jedoch vo vitamínoch, suplementoch a zdravej potrave. Dostanete aj rady k blížiacej sa chrípkovej sezóne a autorka poukáže na riziká a prínosy hormonálnej antikoncepcie.
"Píšem iba o tom, čomu rozumiem a pre čo nachádzam podklady v odbornej literatúre,“ tvrdí autorka profesorka Anna Strunecká. „Nikoho nenútim, aby mi veril a svoje názory šírim iba tam, kde ich ľudia chcú počúvať."
Prečítajte si úryvok z novinky Ako prežiť dobu jedovú.
Vieme presne, ako glutamát škodí
Mechanizmom pôsobenia glutamátu pri vzniku Alzheimerovej choroby a autizmu sme sa s prof. Russellom Blaylockom zaoberali dlhé roky a píšeme o tom v našich publikáciách aj v našej elektronickej knihe o autizme.
Biochémia, fyziológia a neurofarmakológia glutamátu a jeho receptorov je dôkladne preskúmaná a výklady o ňom sú pravidelnou súčasťou učebníc aj monografií. Glutamát, jeho funkcie a pôsobenie v ľudskom tele teda nie sú neznáme.
Mnohých čitateľov možno prekvapí zistenie, že glutamát sa nachádza vo veľkom množstve v mozgu cicavcov – teda aj človeka, kde funguje ako hlavný excitačný prenášač nervových vzruchov. Vyvoláva aktiváciu, stimuláciu, podráždenie nervových buniek a ovplyvňuje mnoho fyziologických procesov v mozgu. Popri sprostredkovaní rýchleho prenosu nervových vzruchov reguluje napríklad procesy učenia a pamäti, prenos bolestivých podnetov aj pohybovú koordináciu.
Jeho pôsobenie v nesprávny čas a na nesprávnom mieste však môže viesť k vzniku patologických stavov, ako sú neurodegenerácia, epileptické záchvaty, chronická bolesť, autizmus, ischémia mozgu a depresia. Ak sa však koncentrácia glutamátu v mozgu dlhší čas zvyšuje, jeho pôsobenie je neurotoxické.
V súčasnosti je už veľmi spoľahlivo preukázané, že mimo mozgu sa nachádza veľké množstvo glutamátových receptorov vo všetkých orgánoch a tkanivách. V celej tráviacej sústave od pažeráka po hrubé črevo sa to nimi len tak hemží. Rovnako celý prevodový systém srdca je presýtený všetkými možnými druhmi glutamátových receptorov. Pľúca, vaječníky, celá reprodukčná sústava aj samotné spermie, nadobličky, kosti a dokonca aj ukladanie vápnika – to všetko je pod kontrolou glutamátových receptorov.
- reklamná správa -
