Ak sa v letných dňoch potrebujete trochu schladiť, máme tu ozajstnú lahôdku pre všetkých milovníkov trilerov. Záhadné a násilné vraždy, zdanlivo nesúvisiace okolnosti, tiene minulosti... ale aj poučenie, že ani najtemnejšie tajomstvá nemožno navždy pochovať. Sériu vrážd v Black Country neďaleko Birminghamu vyšetruje policajtka Kim Stonová, ktorá nikdy neberie „nie“ ako odpoveď. Sama bojuje so svojimi démonmi a príbeh naberá na gradácii, lebo s vraždami je policajtka osobné spätá.
Na začiatku príbehu stojí päť ľudí okolo plytkého hrobu a nad telom nevinnej obete uzavrú temnú dohodu – nikto sa nikdy nesmie nič dozvedieť. Lenže o desať rokov je brutálne zavraždená prvá žena z tejto pätice, po nej nasleduje ďalší člen a tretí unikne smrti iba o vlások. Počet zavraždených stále pribúda. Vyšetrovaním krvavých zločinov je poverená detektívka Kim Stonová, ale zdá sa, že jej psychopatický protihráč je vždy o krok popredu. Keď však objavia ľudské pozostatky na pozemku, kde stojí zhorenisko bývalého domova pre opustené dievčatá, začínajú jednotlivé dieliky skladačky do seba zapadať. Autorka o svojej hlavnej hrdinke povedala: „Postava Kim Stonovej sa mi zjavila a odmietala odísť. V mojej mysli aj na papieri z nej vyrástla silná, inteligentná žena, ktorá nie je vždy dokonalá, no je zapálená a vytrvalá. Je to niekto, koho by ste chceli mať po svojom boku.
Prečítajte si úryvok z trileru Tichý výkrik:
Začula vrzgot na schodoch, zatvorila oči a prinútila sa ostať pokojná. Predstava, že bude konečne konfrontovaná s obavami, ktoré ju prenasledovali, so sebou prinášala závan slobody.
Zacítila, ako do miestnosti prenikol chladný vzduch z odškerených dverí. Otvorila oči.
Do kúpeľne vošla tmavá postava, nevýrazná ako tieň. Funkčné nohavice dopĺňala čierna flaušová bunda a na nej dlhý kabát. Tvár zakrývala vlnená kukla. Prečo práve ja? pýtala sa Teresa zúfalo sama seba. Nebola predsa najslabším článkom.
Potriasla hlavou. „Nepovedala som ani slovo,“ zašepkala. Takmer ju nebolo počuť. Každý z jej zmyslov sa začal vypínať, telo sa pripravovalo na smrť.
Tmavá postava urobila dva kroky smerom k nej. Teresa hľadala záchytný bod, no nijaký nenašla. Mohol to byť iba niekto zo zvyšnej štvorice.
Teresa pocítila, ako ju zrádza vlastné telo, keď jej začal moč stekať po stehnách do voňavej vody v kúpeli.
„Prisahám... Ja som nič...“
Teresine slová slabli pri pokuse znovu sa posadiť. Bublinky vytvorili na vani klzkú vrstvu.
Dýchala plytko a prudko, uvažovala, ako najlepšie prosiť o život. Nie, nechcela umrieť. Ešte neprišiel jej čas. Nebola pripravená. Chcela urobiť ešte toľko vecí.
Predstavila si vodu zalievajúcu jej pľúca. Nafúkli sa pritom ako balóny.
Prosebne zodvihla ruku a hlas sa jej konečne vrátil. „Prosím... prosím... nie... nechcem umrieť.“
Postava sa nahla nad vaňu a položila ruky v rukaviciach na Teresinu hruď. Pocítila tlak, ktorý sa ju snažil dostať pod vodu, a usilovala sa ostať sedieť. Chcela sa pokúsiť o vysvetlenie, no nápor rúk sa zvyšoval. Snažila sa vzoprieť vo svojej bezvládnej polohe, ale bolo to beznádejné. Gravitácia a surová sila jej znemožňovala brániť sa.
Voda jej orámovala tvár a Teresa otvorila ústa. Z pier sa jej predral tichý ston posledného pokusu. „Prisahám...“
Slová utíchli a Teresa sledovala, ako jej unikajú bublinky z nosa až na hladinu. Vlasy jej plávali okolo tváre.
Postava sa mihotala na druhej strane vodnej bariéry. Teresino telo začalo reagovať na nedostatok kyslíka. Snažila sa potlačiť stúpajúcu paniku vo svojom vnútri, rozhadzovala okolo seba rukami a ruka na jej hrudi sa na chvíľu zošmykla. Podarilo sa jej zodvihnúť hlavu nad vodu a nazrieť do studených, bodavých očí. Poznanie jej vysalo posledné zvyšky dychu.
Sekunda zmätku stačila útočníkovi, aby opäť zaujal svoj postoj. Oboma rukami zatlačil telo pod vodu a tentoraz držal pevne.
Jej myseľ odmietala uveriť tomu, čo videla, hoci pomaly upadala do bezvedomia.
Teresa si uvedomila, že sprisahanci nemohli ani len tušiť, koho sa majú obávať.
Vypočujte si úryvok z trileru Tichý výkrik: https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-tichy-vykrik-angela-marsonsova
