Súhlasíte, že nie je nič lepšie ako ovocie, zelenina a bylinky z vlastnej záhrady? Ak je ešte aj bio, všetko je dvojnásobne chutné a zdravé! Príroda pritom urobí časť práce za záhradkára. Stačí, aby zasial či zasadil – a užíval si. Práve vyšla úžasná príručka pre všetkých, ktorý túžia po bio záhradke, ktorá bude zdravá, krásna a chutná. Biozáhrada pre domácich pestovateľov.
240-stranová plnofarebná kniha vám pomôže v mnohých aspektoch.
– Know-how pre biozáhradkára: praktické rady, ako biozáhradkárčiť. Na začiatok postačia malé kroky.
– Každý nájde niečo podľa vlastnej chuti: Staré odrody jabĺk, rýchlo vypestované reďkovky, pestré druhy mrkvy alebo jedlé kvety? Vyberte si favorita z vyše 100 vizitiek na pestovanie nenáročných druhov ovocia, zeleniny a byliniek.
– Ešte viac radosti z úrody: Rady o skladovaní a konzervovaní vám umožnia užívať si plody svojej práce čo najdlhšie.
Biologické záhradkárčenie je viac než nepoužívanie chémie. Je to súzvuk s prírodou, radosť z pozorovania mnohých každodenných zázrakov, ktoré sa dostavia, keď sa o kúsoček zeme postaráte obetavo, s troškou lásky a zanietenia. A presne o tom je novinka Biozáhrada pre domácich pestovateľov.
Prečo biozáhradkárska kniha?
Veď vari nikto zo záhradkárov, čo pestujú voňavé bylinky, zberajú z hriadok čerstvý šalát a paradajky či oberajú vlastné ovocie, nepoužíva v súčasnosti chémiu. Napokon, všetko, čo pochádza zo záhrady, má byť zdravé a bez škodlivín. Prírodné záhradkárčenie však znamená oveľa viac než len zrieknutie sa chémie a strpenie voškovej pliagy.
V novinke Biozáhrada pre domácich pestovateľov sa dozviete aj to, čo potrebujú vaše rastliny
Hlavné živné látky, ktoré rastliny potrebujú vo väčších množstvách, sú dusík, fosfát a draslík, ako aj vápnik.
* Dusík sa stará o to, aby rastliny rástli. Ak je jeho ponuka privysoká, tvorí sa veľa listovej hmoty, rastlina však nasadí menej kvetov a plodov. Silné dažde splavujú dusík do hlbších vrstiev pôdy. Dôsledkom nedostatku dusíka je pomalý rast a vyblednuté listy. Nasadené plody zostávajú malé, alebo opadávajú.
* Fosfát je potrebný na tvorbu bielkovín a iných dôležitých látok. Na záhonoch hnojených kompostom býva zastúpený spravidla v dostatočnom množstve, najmä, ak sa kompostujú aj výkaly drobných domácich zvierat. Fosfát sa používa na hnojenie veľmi kyslej pôdy alebo pôdy s veľkým obsahom vápnika. Rastliny, ktoré ho nemajú dostatok, chradnú, a takmer nevytvárajú korene. Pri výraznom nedostatku fosfátu sa listy sfarbujú do červena.
* Draslík posilňuje obranyschopnosť rastlín, reguluje hospodárenie s vodou a pri mnohých druhoch zeleniny je zárukou intenzívnejšej arómy. V pôde s veľkým podielom humusu alebo v hlinitých pôdach sa táto minerálna látka nachádza v dostatočnom množstve a tiež sa z nej dobre uvoľňuje. Nedostatok draslíka je preto pomerne zriedkavým javom. Zistíte ho podľa vyblednutých okrajov listov, ktoré neskôr zhnednú a pletivo odumrie.
* Vápnik zohráva dôležitú úlohu pri raste a výstavbe stabilných bunkových stien. Vo väčšine pôd stačí na ich dostatočné zásobenie týmto minerálom vápencové podložie. Príjem vápnika blokuje pretrvávajúce sucho alebo nadmerná ponuka dusíka. Typickým znakom jeho zdanlivého nedostatku sú škvrnité jablká alebo paradajky a cukiny zahnívajúce v mieste nasadenia kvetu.
Rastliny potrebujú aj stopové prvky. Typickým príznakom nedostatku železa sú žlté listy so zelenými žilkami.
Ak chýba bór, mrkva a buľvy zeleru popraskajú. Bledožltý šalát svedčí o nedostatku mangánu alebo prebytku niektorého iného minerálu. Všetky živiny sa totiž navzájom ovplyvňujú a čiastočne si aj prostredníctvom koreňového systému konkurujú v ich príjme. Aby bol rast optimálny, musia byť všetky živiny v harmonickom pomere. Analýzou pôdy v špeciálnom laboratóriu zistia aktuálny obsah živín a na tomto podklade vám aj odporučia spôsob hnojenia.
