Predstavme si, že sa naplní jedna z apokalyptických vízií a ľudstvo jedného dňa zanikne. Čo po nás zostane na tejto planéte?
Príroda si bude musieť poradiť s obrovským kvantom hmoty. Budovy, infraštruktúra, technológie skrátka stratia svoj účel a význam. Z duchovného hľadiska sa nezachová prakticky vôbec nič, pretože kultúra – umelý systém vytvorený človekom – je od nás závislá. My ju napĺňame zmyslom. Ďalej bude existovať „len“ príroda.
Ona nepotrebuje naše umenie či vedecké poznatky. Je svojbytná, mocná a nadradená ľudským bytostiam i kultúre. Príčiny, ktoré by mohli viesť k tomuto hrozivému scenáru, všetci poznáme. Naša „predátorsky orientovaná kultúra“ pustoší planétu Zem. Iniciatívy OSN, mimovládnych organizácií (Charta Zeme) či rôznych hnutí (People´s World Movement for Mother Earth) podľa Josefa Šmajsa neriešia problém so znečisteným životným prostredím, pretože nezohľadňujú rozdelenie planéty na dva protikladné systémy – kultúru a prírodu.
Autor precízne prepracovaného diela Ústava Zeme (Pro 2015, preklad Eva Kohutiarová) vyše 30 rokov tvoril filozofický koncept, ktorého hlavným posolstvom je zmieriť tieto dva systémy, nájsť medzi nimi stratenú planetárnu rovnováhu, ale predovšetkým – uznať Zemi jej práva.
Ústava Zeme je koncipovaná ako právny dokument, ktorý by bol po prijatí jednotlivými štátmi záväzný. Dopĺňala by ľudské práva a slobody o podmienku spolupracovať s prírodou, teda nastaviť kultúru biofilne, či inak povedané, naturalizovať ju. A to vo všetkých oblastiach – ekonomike, práve aj v každodennom spôsobe života ľudí. Výdobytky vo vede a technike sú väčšinou vnímané ako rast bohatstva a zlepšovanie životnej úrovne ľudstva. No ich expanzia a pohŕdanie Zemou si vyberajú svoju daň. Narúša sa fyzikálna, biologická a chemická rovnováha Zeme, ktorá je vnútorne jemne a dokonale zladená.
Preveďme si to do praktického života. Kto z nás sa stará o to, že, povedzme, jazdenie na motorovom vozidle prispieva k topeniu ľadovcov? Z pneumatík sa vraj odlupujú malé kúsky, ktoré putujú vzduchom až do Grónska. Vedci vrtmi v ľadovcoch objavili africký piesok i tieto gumené čiastočky. Ak nevidíme dôsledky tu a teraz, nadobúdame pocit, že sa nás to netýka a mávneme rukou. Súvislosti medzi našimi činmi a ich dôsledkami na životné prostredie presahujú naše chápanie. Prispievajú k tomu aj médiá, ktoré nás sofistikovane presviedčajú, aby sme videli namiesto nesmiernej kreativity Zeme v prvom rade výrobky. Namiesto lesa krásnu novú drevenú posteľ. Kultúra však nebola vždy taká agresívna. Systémy sa vzájomne vyvažovali, človek si Zem ctil a cítil voči nej pokoru. Dnes to môžeme vidieť u prírodných národov.
Profesor Josef Šmajs (1938) je odborníkom v odbore ekologickej filozofie, ktorý píše a učí o tom, že ak neuznáme Zemi jej subjektivitu, nedopadne to s nami dobre. Nemusíme ďalej nečinne vyčkávať, Ústava Zeme je pripravená na prijatie, a to hneď v piatich jazykoch – slovenskom, českom, anglickom, nemeckom a ruskom.
Beáta Beláková
Recenzie nových kníh si prečítate v Knižnej revue 25/26 (16. decembra)!
-Reklamná správa-
