Po historických romanciach Princezná a gróf a Princezná a horal ponúka Tracy Anne Warrenová záverečný román trilógie o troch princeznách, ktoré spojil osud a priateľstvo.
Tvrdohlavá princezná je podmanivý príbeh o princeznej Ariadne, ktorá je znechutená londýnskou pokryteckou morálkou, tamojším sobášnym trhom a túži po nezávislosti. Rozhodne sa vziať život do vlastných rúk. Neverí, že stretne pravú lásku, a tak si namiesto manžela začne hľadať milenca – aj za cenu, že si tým zničí povesť.
Spoločenskú sezónu trávi v Londýne aj princ regent Rupert Whyte, jeden z najžiadanejších mladých mužov v Európe. Keď sa dozvie o Ariadninom pláne, usiluje sa ju od neho odradiť, no jeho výstražné slová princeznú nepresvedčia. Rupert v snahe uchrániť princeznú pred škandálom sľúbi, že do tajov telesnej rozkoše ju zasvätí on sám.
Zakázané dobrodružstvo plné vášne – to je presne to, o čom princezná Ariadne snívala. Nebude však cena, ktorú zaň zaplatí, privysoká?
Začítajte sa do novej historickej romance Tvrdohlavá princezná:
Londýn, Anglicko
Máj 1820
Princezná Ariadne z Nordenbourgu – kráľovstva, ktoré zostalo už iba v spomienkach a učebniciach dejepisu – si dala dúšok limonády a pohľadom preletela po preplnenej plesovej dvorane. Páriky krúžili na tanečnom parkete v rytme valčíka, ktorý všemocné strážkyne bontónu uznali za tanec vhodný aj pre smotánku len pred piatimi rokmi.
Ariadne momentálne valčík nezaujímal, ibaže by ju posunul bližšie k zamýšľanému cieľu. V hlave mala dôležitejšie veci. Bola na love – ako väčšina nevydatých mladých žien počas spoločenskej sezóny –, no v jej prípade nemal byť trofejou manžel. Princezná si veľmi zakladala na tom, že nie je ako iné, a rozhodne sa nemienila podriadiť zaužívaným očakávaniam a zákazom.
Absolvovala už šesť spoločenských sezón, a stále bola slobodná. Preto si povedala, že s hľadaním manžela skončí a uloví si milenca. A nie hocijakého.
Bude to prvý muž v jej živote, vyberať musí starostlivo. Najprv ho však treba nájsť.
Spomenula si, ako zareagovala jej priateľka Emma, keď sa jej zdôverila so svojím plánom.
Jej výsosť arcivojvodkyňa princezná Emmaline z Rosewaldu pohodila hlavou a srdečne sa rozchichotala. Obe sedeli na pohovke v rodinnom salóne mestského paláca Emminho manžela. „Ach, Arie, kde chodíš na také škandalózne nápady? Určite celé noci špekuluješ, čím by si tromfla svoj posledný bonmot.“
No keď sa k nej Ariadne nepridala, Emma zvážnela. „To bol vtip, nie?“
Priateľka na ňu uprela nevzrušený pohľad. „Nie. Myslím to smrteľne vážne.“
Emme ovisla sánka, no rýchlo sa spamätala, zatvorila ústa a chvíľu na Ariadne civela s rukami pritisnutými na prsia. Poprsie mala matersky plné, len pred troma mesiacmi porodila svoje druhé dieťa. „Nemôžeš si nájsť milenca! Ešte nie si vydatá!“
„Ani sa nemienim vydávať.“
„Arie…!“
„No tak, netvár sa tak šokovane. Svojimi názormi na mužov a manželstvo som sa nikdy netajila, počúvaš to roky. Mám dvadsaťštyri, už o pár mesiacov budem plnoletá a získam úplný prístup k dedičstvu. Najvyšší čas, aby som si našla vhodného amanta.“
„Arie, vždy som mala pochopenie pre tvoje slobodomyseľné názory na práva žien, ale toto je šialené! Zničíš si povesť, úplne a navždy. Taký krok sa nedá vziať späť. Vieš, aký príšerný škandál sa strhne? Otrasie celou spoločnosťou. Budú pobúrení a zavrhnú ťa.“
„V to dúfam,“ odvetila nonšalantne Ariadne a zadívala sa na svoje dokonalo ošetrené nechty. „Zničená povesť mi neprekáža, naopak. Hodlám sa stať ženou s najhoršou povesťou v modernom svete. Madame Pompadour bude proti mne nula.“
„Madame Pompadour bola obyčajná pobehlica. K postaveniu a moci sa prepracovala cez kráľovu posteľ. Nemala urodzený pôvod ako ty. Nenarodila sa ako princezná.“
Ariadne mávla rukou. „Ešte si nezistila, že je úplne jedno, kým sa narodíme? Dôležité je, čo zo seba človek urobí. Koho dnes zaujíma pôvod Madame de Pompadour? Nikoho, ale pamätajú si ju všetci. Aj ja chcem, aby si ma ľudia zapamätali.“
Aby som neupadla do zabudnutia ako moja rodina. Aby si ma vážili ako človeka, a nie ako bezmocnú figúrku v nekonečnej mužskej honbe za bohatstvom a mocou.
Emma zvraštila obočie, predklonila sa a vystrela k nej ruku. „Nechcem, aby si si myslela, že som prudérna a otrocky sa podrobujem konvenciám. Poznám ťa, si inteligentná žena, máš vlastnú vôľu a nikdy by si sa nedala nasilu dotlačiť do vzťahu. Iba nechcem, aby ti niekto ublížil. Neprestávaj hľadať, určite stretneš takého, ktorý bude hoden tvojej lásky – muža, ktorý si ťa bude vážiť a milovať. Takého, za ktorého sa budeš chcieť vydať.“
Uprela na Ariadne nebesky belasý pohľad a tá mala čo robiť, aby neprevrátila oči. Už to pretriasali aspoň tisíc ráz a po rokoch márneho čakania, kedy jej cestu skríži spriaznená duša, už mala toho dosť. Pre ňu pán Dokonalý jednoducho neexistuje.
Vedela, že priateľka to s ňou myslí dobre. A rovnako dobre to s ňou myslela aj Mercedes, druhá šťastne vydatá členka ich trojlístka. Tie dve pred ňou neustále ospevovali manželskú blaženosť. Šťastné manželstvá svojich priateliek však Ariadne pokladala skôr za výnimku než za pravidlo, a časom dospela k presvedčeniu, že pre ňu si osud nič také nepripravil.
A z toho, čo videla v spoločnosti, manželské šťastie osud nedoprial väčšine ľudí. Na každé vydarené bolo aspoň tucet takých, ktoré sa zmenili na rituálne mučenie, na pascu, ktorá ženy zotročovala a mužov menila na bezcitných tyranov.
V detstve veľmi presne zistila, aké zlé to môže byť v manželstve: bola svedkom nekonečných hádok medzi rodičmi, ktorí si navzájom ubližovali nekonečnými úskokmi a neverami.
Odľahlo jej, keď ju ako dospievajúce dievča poslali do internátnej školy v Škótsku, a bola rada, že bude žiť odlúčená od rodiny. Nemohla tušiť, že rodičov viac neuvidí. Ich jedovaté potýčky a zatrpknutosť navždy ukončila vojna a smrť.
A čo sa týka jej bratanca Teodora, jeho zradou sa prestala zaoberať už dávno.
Emma od nej žiadala, aby bola rozumná a ďalej sa pokúšala nájsť vhodnú partiu. No ju zaujímal len vzťah sľubujúci žeravú vášeň a hriešne potešenie tela.
A prečo by si ho nedopriala? Vidiny manželstva sa zriekla, ale to ešte neznamená, že by si nemohla užívať mužskú spoločnosť.
Onedlho bude finančne nezávislá. Môže si cestovať, kam sa jej zachce, a nezáväzne si začať s mužom, ktorý sa jej zapáči. Stačí si dobre vybrať a potom už len zachovať diskrétnosť, to je všetko.
Znova si chlipla limonády a skúmavo preletela pohľadom po možných kandidátoch v sále.
Tak, páni, ktorého z vás si pozvem do postele?
V tej chvíli jej výhľad na parket zaclonilo svalnaté mužné plece v čiernom večernom obleku. Zdvihla hlavu a hľadela rovno do prenikavých očí, tmavomodrých ako polnoc.
Rozčuľujúco známych.
Ach, dopekla, čo ten tu chce?
Potlačila vzdych.
Väčšina žien by skákala od radosti, keby po ne prišiel sám Rupert Karl Octavian Whyte, princ regent z Rosewaldu, na Ariadne však tituly nikdy nerobili dojem – ani tie najvyššie.
Jedno sa princovi uprieť nedalo, z fyzickej stránky to bol mimoriadne príťažlivý muž. Črty tváre ako vyrezané sochárskym dlátom, vysoký, štíhly, svalnatý a zlatovlasý ako boh slnka. Aj sa tak správal, povýšenectvo mal v krvi. Bolo o ňom známe, že len čo vojde do miestnosti, mladé dámy mu v mdlobách padajú k nohám, akoby oslnené pohľadom na samotného Apolóna.
No on akoby to nevnímal. Dcéram vojvodov a markízov venoval toľko pozornosti ako otravnej muche, čo vletela cez okno a treba ju vyhnať.
Chladná odmeranosť však rady jeho obdivovateliek nezmenšila, práve naopak. Koniec koncov, bol to monarcha, a tí sú pre obyčajných smrteľníkov nedosiahnuteľní. Bol inteligentný, svetaznalý a mal prirodzený šarm – to všetko z neho robilo najžiadanejšieho nezadaného muža v Londýne. Jeho prítomnosť zakaždým vyvolávala dohady, ktorá princezná sa napokon stane jeho manželkou a ktorá dáma bude jeho ďalšou milenkou.
Šírili sa chýry, že Jurajovi IV., ktorý po smrti svojho otca nedávno prevzal anglický trón, sa vôbec nepozdáva, že toto „slobodné princiatko“, ako Ruperta nazval, na seba strháva toľko pozornosti.
Emma Arie prezradila, že obaja panovníci mali súkromné stretnutie. O podrobnostiach nebola informovaná, ale Ariadne z jej rozprávania nadobudla dojem, že Rupert očaril aj kráľa Juraja. Tí dvaja sa rozchádzali ako priatelia a prisľúbili si vzájomnú podporu a spojenectvo. Kráľ dokonca Rupertovi ponúkol, že si môže zapoľovať na jeho pozemkoch, ak by mal chuť.
Rupert, ak chcel, dokázal byť šarmantný a prívetivý, no Ariadne ho poznala ako Emminho arogantného, panovačného a pyšného staršieho brata, ktorý nevynechá jedinú príležitosť, aby do nej zabŕdol.
A od Emminho sobáša s Dominicom Gregorym, grófom z Lyndhurstu, bol ešte protivnejší. Láske tých dvoch Ariadne držala palce a tajne urobila všetko, aby zmarila Rupertove zámery na dynastický sobáš, ktorý pre svoju sestru pripravoval. Princ regent rodinnú bitku prehral a všetku vinu položil pred Ariadnin prah, kde ležala doteraz.
Veľká nespravodlivosť, ak sa vezme do úvahy, že do plánu bola zasvätená aj Mercedes, Nicka s Emmou nespomínajúc.
Toto bola jedna z mnohých rozčuľujúcich vlastností Ruperta Whytea, ktorý mal myseľ ostrú ako oceľová pasca – nikdy na nič nezabudol.
A vedel dať svoju nevôľu najavo.
Ale to vedela aj ona.
„Princezná Ariadne,“ povedal princ barytónom takým hodvábne hladkým ako jeho vlasy. „Netancujete, ako vidím.“
„Nie, toto kolo vynechávam, potrebovala som si vydýchnuť. Môj nasledujúci partner sa ukáže čo nevidieť.“
Bože, daj, aby prišiel čím prv, modlila sa v duchu, hoci vôbec netušila, komu sľúbila ďalšie kolo, no pred Rupertom by ani za svet nenazrela do tanečného poriadku.
