Život bez konfliktov nie je možný. Všetci sme už čelili konfrontáciám s ostatnými. Do konfliktov sa však dostávame aj sami so sebou. Napriek tomu si treba uvedomiť, že konflikty nie sú len negatívne. Naučte sa ich prekonávať. Objavte metódy ako zvládať ťažké situácie a dostať sa do pohody. Benediktínsky mních Anselm Grün je autorom medzinárodne uznávaných kníh o spiritualite a umení živote.
Vo svojej knihe Ako prekonávať konflikty ponúka riešenia konfliktných situácií.
Konflikty sú strety rozdielnych hodnôt, predstáv alebo záujmov – nie sú znakom zlého spolunažívania. Môžu nás posunúť ďalej, ukázať na nový smer a vyjasniť vzťahy.
Na druhej strane, ak ich nevyriešime, obmedzujú nás a oberajú o energiu.
Anselm Grün je skúsený poradca v oblasti konfliktov, ktorý vie, že zametať problémy pod koberec nikam nevedie. Nechajte si poradiť, ako sa vyrovnať s konfliktami. Podľa neho sa však mnohí snažíme konfliktom vyhýbať, vytesňovať ich, zametať ich pod koberec a tým škodíme sami sebe – nielen duševnému zdraviu, ale takýto život plný napätia a popierania má negatívny vplyv na naše zdravie. Cítime ťažobu, nervozitu, zvyšuje sa stres, nedokážeme sa plne koncentrovať, prichádzajú žalúdočné vredy, zhorší sa elasticita pokožky ap.
Idealizovanie harmónie
Napríklad veľmi časté idealizovanie harmónie spôsobuje, že sa konfliktom vyhýbame a nepriznávame si ich.
Ak si priveľmi idealizujeme náš život, svoje okolie, ľudí, potom konflikty spochybňujú naše ideály. Často ich vnímame ako niečo, čo by nemalo byť. Apelujeme na dobrú vôľu podľa hesla: Keby sme sa mali navzájom radi, nemali by sme žiadne konflikty.
Ale takéto moralizujúce výzvy nám pri konflikte nepomôžu. Skôr by sme mali počítať s rôznymi záujmami a napätím, ktoré vzniká z rozdielnych názorov, a neskrývať sa za naše ideály a vinu zvaľovať na druhých.
Platí to napríklad aj v rodinách – často tam vládne strach, čo by asi povedali ostatní na to, keby sa v rodine hádalo. Alebo majú manželskí partneri strach, že konfliktom by mohli trpieť deti. Ale deti cítia aj neurovnaný a nevyriešený konflikt.
Iní majú zase strach, že ich konflikt rozdelí. Radšej budú žiť v zdanlivej harmónii, ako by mali čeliť hlbším konfliktom. A niektorí sa boja čeliť vlastnej skutočnosti , priznať sami sebe, že ich manželstvo nie je až také ideálne.
V závere knihy Ako prekonávať konflikty nechýba ani kapitola o zmierovacích rituáloch – prečítajte si úryvok:
Zmierenie medzi manželskými partnermi
Manželský poradca a psychoterapeut Hans Jellouschek sa presvedčil, že existujú takzvané „hádavé páry“. Aj pri manželskom poradenstve sa neustále prinavracajú staré konflikty a používajú sa ako výčitka tomu druhému. Pre takéto situácie vypracoval a uplatňoval Jellouschek zmierovacie rituály. Navrhuje nimi uzavrieť párovú terapiu. Rituály jedny dvere zavierajú a otvárajú iné. Pomocou rituálu sa dvere konfliktu zavrú a otvárajú sa dvere do novej budúcnosti. A rituály nám „dávajú k dispozícii symboly a formulácie, ktoré nám umožnia slovami a gestami vyjadriť to, čo dokážeme spontánne povedať a vyjadriť len ťažko“.
Zmierovací rituál pre manželský pár vyzerá asi takto: každý z partnerov spíše to, čo ho zranilo a kde si myslí, že toho druhého zranil. Prosí o odpustenie za to, čo partnerovi spôsobil, a ubezpečí partnera o svojej pripravenosti odpustiť mu. Pre svoju prosbu použije ustálenú formuláciu, že starú krivdu už nebude viac používať na to, aby v tom druhom vyvolal pocit viny. Môže znieť napríklad takto: „Počujem a vidím, že moje rany uznávaš a že ich ľutuješ. Prijímam tvoju prosbu, odpúšťam ti a som pripravený vzdať sa svojich rán. Preto ťa ubezpečujem, že ich už viac nebudem v budúcnosti pri sporoch spomínať. Bez tejto záťaže by som chcel spoločne s tebou vykročiť do novej budúcnosti“. Rovnakým spôsobom spomenie aj druhý partner, čo ho zranilo a kde on zranil druhého, a povie, že je pripravený odpustiť a vzdať sa toho, čo bolo. Potom môžu obaja osláviť zmierenie určitým rituálom. Môžu lístok, ktorý napísali, spoločne spáliť alebo zakopať a zasadiť stromček, akýsi strom zmierenia, ktorý im vždy bude zmierenie pripomínať. Alebo sa spolu zúčastnia slávnostnej večere. Neraz takéto páry pozvú na svoj zmierovací rituál aj niekoho tretieho alebo iné páry, aby sa pre nich stal záväzkom nechať odteraz minulosť za sebou a už ju nikdy nepoužívať ako zbraň proti tomu druhému.
Párová terapia uznala význam podobných zmierovacích rituálov pre zachovanie manželstva. V manželstve dochádza k nedorozumeniam a krivdám. Tomu sa nedá zabrániť. Partneri si ale často takéto krivdy neustále navzájom predhadzujú. A práve vtedy, keď sa nejaké previnenie zreteľne ukáže, ako napríklad pri nevere, používa neraz jeden z partnerov túto krivdu, aby druhého ponížil. Veď sa očividne dopustil previnenia. O on má teraz v rukách dobrý nátlakový prostriedok. Kedykoľvek sa objaví problém, previnenie sa tomu druhému pripomenie a vyčíta. Už viac nemá právo vyjadrovať svoje pocity hnevu a sklamania. Musí si naveky sypať popol na hlavu. Potom sa však vzťah stáva peklom. Partnera síce neuvrhnú do verejného žalára, ako to bolo kedysi, ale väzenie, do ktorého ho uzavrie neustále vyčítanie previnenia, je oveľa strašnejšie. Problém spočíva v tom, že obeť má potrebu, aby sa vinník k tomu, čoho sa dopustil, priznal. Vinník sa často pokúša obhajovať. Vtedy sa ukrivdený partner nebude chcieť svojej krivdy vzdať. Chce si byť istý, že ju uvidia a uznajú. Rituál tomu pomôže. Preto vinník podľa Jellouschka pri rituáli hovorí: „Počul som, čím som ti ublížil. Uznávam, že som ťa tým zranil aj tam, kde som to nemal v úmysle. Je mi ľúto, že som ti ublížil. Prosím, odpusti mi!“
Zmierovací rituál je dôležitý, aby mohol pár začať znovu od začiatku. Zmierenie zbavuje bremena minulosti.
Prečistí atmosféru, aby partneri mohli žiť tu a teraz, bez záťaže minulých príkorí. Poznám manželské páry, ktoré malé zmierovacie rituály vykonávajú aj v každodennom živote. Keď sa medzi nimi vyskytnú nedorozumenia, zapáli jeden z nich svadobnú sviečku. To je vždy pre partnera signálom, že ten druhý je pripravený na rozhovor a zmierenie. Nikto ho nenúti hovoriť o konflikte hneď. Človek je totiž niekedy ešte stále rozrušený, takže rozhovor by ničomu nepomohol. Partneri by si navzájom vyčítali, čo ten druhý urobil nesprávne a čím tomu prvému ublížil. Najprv musí klesnúť rozrušenie. Zapálenie svadobnej sviečky je pre partnera/partnerku pozvaním k rozhovoru, naznačením, aby sa pomaly upokojil, zanechal svoj hnev a odpor a pustil k sebe toho druhého. Je to jemné pozvanie a nie vykonávanie nátlaku.
Pre malé každodenné konflikty postačí aj rituál spoločného večerného modlenia sa Otčenáša. Keď obaja vyslovia: „Odpusť nám naše viny, tak, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“, táto prosba prečistí ovzdušie. Nenastane žiadne vyratúvanie, aký veľký bol podiel viny každého z nich. Nemusí sa ani znovu pomenovať vina či ešte raz sa o konflikte rozprávať. Modlením nahlas vinu jednoducho necháme za sebou a znovu otvoríme srdce jeden pre druhého. Malé konflikty v priebehu dňa budú len touto nahlas vyslovenou prosbou vyriešené.
O riešení konfliktov sa dozviete viac v novinke Ako prekonávať konflikty.
