Voľakedy sme síce deti videli, ale nepočúvali ich – teraz sa však stali centrom vesmíru. Dnešní rodičia sa boja ukázať svoju asertívnu stránku. Snažia sa vyhovieť všetkým požiadavkám a rozmarom svojich detí, neustále sa s nimi o niečom dohadujú, pretože svojim deťom nechcú ublížiť. Je smutné, že takéto správanie má za výsledok nesamostatné a krehké bytosti, ktoré si neveria. Existuje však stredná cesta medzi ignorovaním detí a ich velebením.
Rodičia sa musia naučiť, že oni velia. Ak majú deti priveľa moci, začnú sa báť a vyrastú z nich neistí, neprispôsobiví ľudia.
Psychiatrička Robin Bermanová napísala knihu pre všetkých ľudí, ktorí chcú vychovávať svoje deti s láskou a hranicami zároveň.
Vďaka Povoleniu k rodičovstvu si rodičia zvyknú na určovanie hraníc, aby tak mohli vychovávať s láskou. Len tak môžu svojim deťom vštepiť sebavedomie, rešpekt a citovú vyspelosť.
Robin Bermanová píše o tom, že medzi striktnou a benevolentnou výchovou existuje priestor, v ktorom sa dá vychovávať deti bez stresu, no s hranicami, ktoré neskôr nebudú deformovať ich správanie v dospelosti. Jej kniha nie je o sofistikovaných teóriách, ale o príbehoch ľudí, s ktorými sa stretla vo svojej praxi - niečo ako Slepačia polievka pre dušu rodiča.
Veľa ľudí celý život sníva o milujúcich a starostlivých rodičoch, ktorých nikdy nemali. Ako psychiatrička často pociťujem smútok, keď mi pacienti bolestne opisujú príbehy o tom, čo sa pokazilo v ich detstve a ako veľmi ich tieto momenty neustále ovplyvňujú. Často si prajem mať kúzelnú paličku, vrátiť sa v čase a zmeniť tie chvíle – skôr ako sa ich vplyv stane súčasťou ľudí samotných, skôr ako ovplyvní ich pohľad na samých seba a ich vzťah k svetu.
Bola by som šťastná, ak by sa táto kniha pre vás stala kúzelnou paličkou – nástrojom, vďaka ktorému sa stanete rodičmi, po akých vaše dieťa túži.
Ak budeme viac pozornosti venovať spôsobu, akým vychovávame svoje deti, ušetríme ich v budúcnosti pred bolesťou. Predstavte si, čomu všetkému ste sa mohli vyhnúť, ak by vaši rodičia venovali viac pozornosti vašim potrebám a pristupovali k nim citlivejšie.
Čas na rodinu sa vytratil pri všetkých tých aktivitách, na ktoré deti vodíme a pri očakávaniach, ktoré na nich a na seba máme. Rodičovstvo sa stalo prácou nie vzťahom, ale je to vzťah – hlboký a zmysluplný. To ako sa k nám správali ako k deťom, sa premietne do toho, ako sami vnímame seba. Detstvo je vzorom k tomu, ako deti naučiť milovať a dôverovať. Je to príbeh, ktorý sa hlboko zakorení do nášho bytia. Silné puto s rodičmi vytvorí citovú istotu, ktorá nám umožní byť samými sebou a nájsť si miesto vo svete.
Začítajte sa do novinky Povolenie k rodičovstvu:
STRÁŽCOVIA DVERÍ
Ochrániť naše deti pred vplyvom nechcených myšlienok a obrazov je oveľa jednoduchšie, keď sú malé. Najväčšiu kontrolu máme pri kontrolovaní toho, čo pozerajú. Čím dlhšie dokážete oddialiť ich zoznámenie sa s elektronikou, tým lepšie budete schopný ochrániť detskú nevinnosť a predĺžiť zázrak detstva. A ten je hoden ochrany!
Keď pomaly začnete deti zoznamovať s médiami, uistite sa, že to budete robiť len v potrebnom rozsahu. Nájdite programy, ktoré budú inšpirujúce. Zdôrazňujte to pozitívne a snažte sa minimalizovať negatíva.
Napríklad, v jednej z posledných šou sa Oprah Winfrey venovala štipendiám, ktoré veľkoryso udelila 415 mužom. Títo muži vďaka štipendiu navštevovali Morehouse College. Jeden muž po druhom opisovali, ako dar od Oprah zmenil ich život a v pozadí sa premietali obrázky zničených komunít, z ktorých pochádzali. Teraz sú všetci vzdelaní a odhodlaní odmeniť sa za svoje šťastie. Popritom, ako bola Oprah ospevovaná: „Because we knew you, we have been changed for good,“ vchádzali na tmavý štadión držitelia štipendií a ich dospelé tváre osvetľovalo len svetlo sviečky, ktorú držali v rukách.
Táto epizóda rozplakala ľudí. Dotkla sa ich. V dôsledku tejto epizódy mali aj oni chuť urobiť niečo dobré. Keď vidíme, ako niekto koná dobro, je to prospešné pre naše telo, myseľ aj dušu. Existuje k tomu medicínsky dôkaz. Harvardská štúdia označila tento jav ako „Efekt Matky Terazy“. Keď študenti pozerali na video, ako Matka Tereza konala dobro, funkčnosť ich imunitného systému sa zvýšila. Robiť a dokonca aj iba pozerať na dobré skutky, zvyšuje hladinu serotonínu, v dôsledku čoho sa zlepšuje nálada a pohoda. Akt milosti a súcitu majú účinky antidepresív.
Takže dôsledne sledujte aký druh médií využívajú vaše deti. A uistite sa, že so všetkými tými „video cukríkmi“ v ich digitálnej diéte ich v podstate zároveň kŕmite pozitívnym odkazom. Naučte ich, používať zdravý rozum, rozmýšľať o ich hodnotách a rozvíjať úsudok, aby vždy urobili dobré rozhodnutie. Rozprávajte sa o tom, čo je vhodné a čo nie je.
„Dobrá správa je, že tento druh rodičovského zásahu má pozitívne dôsledky. Výskum ukázal, že je veľký rozdiel v tom, aké množstvo médií deti využívajú. Je to dôležité, pretože štúdie ukázali, že deti ktoré strávili menej času s médiami, majú ďaleko lepšie známky v škole a vyššiu mieru osobnej spokojnosti.“
- James P. Steyer, autor knihy Rozprávanie o Facebooku
Závislosť na elektronike nie je jediný dôvod na ostražitosť. Deti potrebujú vedieť, že v dnešnej dobe neexistuje nič také ako súkromie – a že súkromie má vysokú hodnotu. Je až neuveriteľné, ako ďaleko a ako rýchlo informácie letia, keď stlačíte odoslať. Pomôžte svojim deťom si uvedomiť, že to, o čom si myslia, že „zdieľajú len s kamarátom“ bude existovať v digitálnom svete navždy a že to môže ktokoľvek vidieť. Dokonca aj „osobný“ text môže byť preposlaný do celého sveta behom sekundy.
Musíte ich naučiť, aby sa opýtali samých seba: Bolo by mi príjemné, ak by sa tento text, prípadne obrázok dostal na internet? Čo by sa stalo, ak by to videli moji rodičia, prípadne učitelia? Bol by som v pohode, aj vtedy, ak by niečo takéto našiel môj budúci potenciálny zamestnávateľ o päť rokov?
Je dôležité naučiť mladých ľudí takto rozmýšľať. Čelový lalok v mozgu, kde sídli úsudok a kritické myslenie, sa stále vyvíja a to až do dvadsiatky. Deti a tínedžeri potrebujú pomoc pri rozmýšľaní nad rizikom a dôsledkami ich konania. Pomenujte to, pomôžte im pri rozvoji týchto schopností, potom pokojne ponúknite pomocnú ruku, ak vidíte, že schádzajú z cesty.
Je také jednoduché to prehnať – „ČO si to zverejnil?“ – ale pokúste sa zdržať takýchto reakcií. Kľúč k tomu, aby sa zmenili a konali zodpovednejšie, je udržať plynulú konverzáciu, čím im ukážete, že ste dostupný zdroj, nie unáhlený posudzovateľ, v čase, keď majú otázky.
Napísať pravidlá je skvelý spôsob, ako naučiť deti zodpovednosti. Toto skutočne pomáha, keď rozširujete okruh ich právomocí. Spíšte zmluvu skôr, ako im predáte mobilný telefón alebo kľúče od auta. Jasne pomenujte očakávania a stanovte pravidlá, pri ktorých budú môcť svoje právomoci využívať a zároveň popíšte situácie, ktoré ak nastanú o tieto právomoci prídu.
Mama, ktorú poznám, spísala zmluvu o používaní mobilného telefónu pre svoje deti a otec zase spísal zmluvu na využívanie auta pre svojho syna. Obe sú na konci tejto kapitoly ako návod, ak by ste chceli jasne definovať zodpovednosť.
