Rozprávková knižka Kikirikí! Kohútik a jeho kamaráti voľne nadväzuje na predchádzajúcu knihu Kikirikí! Kohútik budí svet. Znovu sa stretávame s kohútikom a sliepočkou a ich kamarátmi z dvora - psíčkom, mačkou, bravčekom a husou.
Kohútik každé ráno kikiríkaním prebúdza obyvateľov dvora a hneď mu napadajú bláznivé kúsky. Sliepočka ich nazýva kohútikoviny.
Všetky príbehy sú veselé a v každom je skryté dajaké ponaučenie o vzťahu k svetu, životu, k prírode aj k sebe navzájom.
V knižke nájdete napríklad rozprávku o tom, ako si kohútik udobroval sliepočku, ako sa chceli presťahovať, ako kohútik zachránil tri životy, ako bolo kohútikovi krásne, alebo ako kohútik mal a nemal pravdu.
Prečítajte si jednu z takmer 20 rozprávok - Ako chcel byť kohútik slávny
„Kikirikí!“ zakikiríkal ráno na dvore kohútik a vyhlásil: „Preslávim sa. A potom už nebudem musieť tak zavčas rána kikiríkať!“
Sliepočka naňho prekvapene pozrela. Kohútik pokračoval:
„Napíšem román. O tebe a o mne a budú ho čítať na celom svete a každý čitateľ povie: Toto napísal kohútik z dvora.“
„Ty vieš písať?“ opýtala sa sliepočka.
„No, to sa musím naučiť,“ priznal kohútik.
Potom sa zamyslel a pokračoval:
„Namaľujem náš dvor a budeš na ňom ty a ja. Všetci sa budú chodiť pozerať na môj obraz a budú vravieť: To namaľoval kohútik z dvora.“
„Vari ty vieš maľovať?“ namietla sliepočka.
„Ešte som to neskúšal,“ priznal kohútik.
Chvíľu dumal a potom sa nadšene rozhovoril:
„Z kameňa vytesám sochu, teba a mňa. Sochy budú stáť pri ceste, čo vedie k nám, a všetci ich budú obdivovať a vravieť: Tie sochy vytesal kohútika z dvora.“
„A čím by si tesal tie sochy? A skadiaľ by si zobral taký veľký kameň?“ napadlo sliepočke.
„Tak zložím báseň. O nás dvoch,“ nedal sa zaskočiť kohútik. „Všetci si ju budú recitovať a vravieť: Tú zložil kohútik z dvora.“
„Vieš vôbec, ako má vyzerať správna báseň?“ opýtala sa pochybovačne sliepočka.
Kohútik sa chystal zasa niečo povedať, ale sliepočka ho predišla:
„Už ma tvoje kohútikoviny prestali baviť. Vari by si toto všetko zvládol?“
„Ja viem,“ priznal potichu kohútik. „Ale uznaj, sliepočka, nie je krásne snívať o tom, že raz budem slávny?“
Kohútik sa zasníval. Zavrel oči a prestavoval si, ako je slávny, ako ho všetci pozývajú, radostne vítajú a hostia najchutnejším obilím a semienkami a ako ho úctivo oslovujú – vážený pán kohútik.
Aj sliepočka sa zasnívala. Predstavovala si, že o nich kohútik napísal román, že ich namaľoval, vytesal ich sochu a zložil o nich báseň. A ako im to spolu pristane a ako ich všetci obdivujú. Až ju samu prekvapilo, ako sa jej také snívanie páči.
Všetky rozprávky nájdete v novej knižke Kikirikí! Kohútik a jeho kamaráti.
