Nazretie do domov a života obyvateľov Bratislavy v 20. rokoch minulého storočia ponúka kniha Prešporské interiéry. Napísala ju spisovateľka a žurnalistka Elsa Grailich žijúca v Bratislave. Kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT a pôvodné texty príbehov rodín a domov sú historikom Štefanom Holčíkom dorozprávané až po súčasnosť.
"Domov je zrkadlový odraz ducha, ktorý v ňom vládne, je to výraz osobnosti, kus kultúrnej histórie. Jeho brány sa neotvárajú pred každým, je to svätyňa, do ktorej má prístup iba určitý okruh ľudí. Domy, byty a ich interiéry ako nemí svedkovia minulosti prezradia často životné osudy i celých rodín," spomína autorka, ktorej dom na Leškovej ulici po druhej svetovej vojne skonfiškovali a pre nemecký pôvod sa stala nepriateľkou štátu. Vďaka nezištnej pomoci priateľov žila v malom neútulnom priestore na Čajkovského ulici až do smrti (1969).
Obraz kultúry starého Prešporka sa čoraz väčšmi stráca a táto kniha ho približuje. Veľkú časť kedysi exkluzívnych šľachtických palácov prerobili na nájomné byty s obchodmi. Niektoré si ešte uchovali vonkajší ráz, aj keď ho často prekrývajú a špatia firemné tabule a reklamy. Mnohé parádne sály či umelecky zriadené miestnosti a kabinety sa zmenili na kancelárie alebo slúžia na iné účely. Len málo starých šľachtických domov prežilo vojnový a spoločenský prevrat v nezmenenom stave a uchovalo si aspoň čiastočne pôvodný charakter. Autorka opisuje aký používali nábytok, koberce, že mali množstvo kníh, obrazy, porcelán a iné umelecké predmety. Niektoré byty boli malým súkromným múzeom, z nich mnohé vzácne predmety zmizli. Tiež prezrádza aj vtedajšie širšie súvislosti.
Čitateľ sa dozvie, že štvorcový priestor Hlavného námestia nevznikol náhodne, s kým sa stretávali hudobní skladatelia Richard Wagner, Johannes Brahms a iné osobnosti, ktorý dom mal prvý veľmi vysunutý balkón s výhľadom na mesto a dodnes je v pôvodnom stave. Že Panenská ulica je nedôsledný preklad nemeckého názvu z roku 1368, kedy vznikla Lešková ulica, že najvýznamnejší prešporský sochár Alojz Rigele býval v paláci Lafranconi, kde je teraz Ministerstvo životného prostredia.
Trojposchodový dom na Ventúrskej ulici 20 patril od roku 1880 rodine Hermana Steinera, ktorý v ňom otvoril kníhkupectvo a požičovňu kníh. Po druhej svetovej vojne sa tam rodina nemohla vrátiť a prestavbou sa z domu stala administratívna budova. Až v 90. rokoch dom opäť patril Steinerovým potomkom, ktorí v ňom zriadili známy antikvariát.
Kniha Prešporské interiéry prezrádza, kde a ako býval architekt Franz Wimmer, ktorý na prelome 19. a 20. storočia postavil v meste viaceré objekty a jeho dielom je aj terasovitá úprava Rudnayovho námestia pred južnou fasádou Dómu sv. Martina. Ako žili a čo mali osamelí občania v Evanjelickom diakonickom domove, tiež v ktorom dome sa odohrávala dôležitá procedúra rakúsko-uhorského tabakového monopolu - váženie tabaku. Alebo čia vila mala v roku 1926 výťah, ktorá domácnosť mala vchodový elektrický zvonček, ako vyzeral účelovo postavený typický vinohradnícky dom v centre mesta, kto býval v Mirbachovom paláci, kde teraz sídli Galéria mesta Bratislavy, alebo že Kapitulská ulica je najstaršia čo si najviac zachovala historický charakter a Michalská ulica celé stáročia bola ulicou obchodníkov.
