Toto je príbeh o sile a dôležitosti harmonickej rodiny. O (ne)správnych rozhodnutiach a o tom, že aj tie nás v konečnom dôsledku môžu posúvať vpred.
Novinku Máš na výber výborne vystihuje citát v úvode knihy od L.N.Tolstoja: „Šťastný je ten, kto našiel šťastie v rodine.“ Áno, pretože toto je príbeh Paľa a Lindy, ktorí kvôli domácemu násiliu, či alkoholu v rodine prežili nešťastné detstvo a v dospelom veku sa zo svojej traumy vyrovnávajú každý po svojom. Ak však nenašli šťastie v rodine, do ktorej sa narodili, môžu ho nájsť v rodine, ktorú si sami založia... Pretože vždy máme na výber.
Paľo a Linda, poznačení detstvom plným strachu a domáceho násilia, opúšťajú rodičovské hniezdo a vydávajú sa každý po vlastnej ceste.
Linda si zakladá rodinu, avšak po boku workoholika Adama rýchlo precitne z predstavy o dokonalej rodinnej idylke. Na materskej dovolenke neprežíva šťastné chvíle a nastupujú prvé problémy. Chýba jej opora, pochopenie, uznanie a oddanosť manžela. Myslí si, že ak nastúpi do zamestnania, všetko sa zmení. Ale opak je pravdou.
Začínajú sa jej otvárať oči, koho si to vlastne zobrala za manžela. Uvedomila si paradox života, všetko na svete musí byť vyvážené. Mladá mamička má pocit, že vždy stojí na tej horšej strane. Náročná starostlivosť o dieťa, manželova hyperaktivita a nenaplnené ambície v práci ju postavia pred zrkadlo minulosti.
Nájde Linda opäť svoje stratené šťastie?
Problémový Paľo sa zasa neváha spájať s kriminálnymi živlami. Pred sťahujúcou sa slučkou zákona a vďaka vidine slobodnejšieho života ujde do Veľkej Británie, kde sa konečne rozhodne zarobiť peniaze legálnym spôsobom. Osud však opäť zmení Paľove plány a vrhne ho priamo do pazúrov pakistanskej mafie obchodujúcej s drogami a bielym mäsom. Bezhlavo sa zamiluje do ukrajinskej prostitútky a je nútený bojovať o život...
Príbeh Máš na výber sa opiera o skutočné udalosti. Ak ste mali pekné a šťastné detstvo, máte vyhraté. Mnohí z nás ho však také nemali. Traumy, smútok a sklamania z detstva si väčšinou zo sebou nesieme po celý život. A často je len na nás, ako sa s tým dokážeme počas života vyrovnať.
Hovorieva sa, že ľudia, ktorí mali šťastné, veselé a bezproblémové detstvo, budú mať oveľa krajší život, ako tí, ktorí také veľké šťastie nemali. Je to naozaj tak? A ešte dôležitejšia otázka – ak ste mali zlé detstvo, musíte mať zákonite aj zlý celý život?
Máte na výber. A vždy je šanca, aby ste našli to, čo hľadáte...
Začítajte sa do úryvku z novinky Máš na výber:
Niečo po polnoci pomýšľala na nenápadný odchod. Po dvoch pohároch červeného vína jej horeli líca a mierne sa zauzľoval jazyk – neklamné signály jej tela, že má dosť. Práve sa chcela zdvihnúť a odísť, keď k stolu docupitala usmievavá čašníčka a položila pred nich ďalšie kolo nápojov. Nechápavo zazrela na šéfku. Tá s úsmevom na perách pokrčila ramenami a ďalej sa venovala postaršiemu finančnému riaditeľovi. Podľa pohľadov a mimiky ich tvárí išlo naozaj o neformálnu debatu. Linda kde-tu zbadala, že sú pri sebe priveľmi blízko a riaditeľova ruka sa niekoľkokrát dotkla šéfkinho drieku. Čím bola pokročilejšia nočná hodina, tým si dovoľoval odvážnejšie fyzické prejavy. Vždy sa jej javil úlisný a otravný, mal to v očiach, a teraz sa v tom nadobro uistila. Radšej siahla po pohári, chytila ho za stopku a nervózne si odpila.
„Všetko v poriadku, pani Hemská?“ ozval sa druhý spoločník, asi štyridsaťročný obchodný riaditeľ.
„Ale áno,“ napochytro odpovedala. „Len som akási unavená,“ pravdivo dodala a položila víno na stôl. V mysli ďakovala Bohu, že riaditeľ sa správal distingvovane a slušne, bez akýchkoľvek sexuálnych narážok. Celý večer rozoberali aktuálnu kampaň, regionálne výsledky a pomedzi to jej položil zopár zvedavých otázok týkajúcich sa súkromia. Aj on jej o sebe čo-to prezradil. Päť rokov šťastne ženatý, dve deti, obaja chlapci.
Pôsobil na ňu profesionálne a zároveň ľudsky, bol príjemným spoločníkom. Ak by mala zhodnotiť jeho vzhľad, musela by uznať, že je zaujímavý a sympatický. Vysoký bol asi ako Adam. Uhladený strih tmavých vlasov, štýlové okuliare ohraničujúce hnedé prenikavé oči, hranatá sánka a jemné strnisko z neho poľahky robili objekt častého ženského záujmu. Široké ramená a hrudník, pevný pás a svalnaté stehná sa nedali prehliadnuť, hoci ich ukrýval pod oblekom šitým na mieru. Bolo evidentné, čomu sa venuje vo voľnom čase.
Pozrel na draho vyzerajúce náramkové hodiny a súhlasne pokýval hlavou.
„Navrhujem dopiť tento vzácny mok pravdy, a ak dovolíte, odprevadil by som vás. Aj na mňa doľahla únava. Darmo, na žúry som už asi starý, pôjdem si ľahnúť.“
Zodvihol pohár a pridržal ho vo výške očí. „Na úspech a nové výzvy, pani Hemská,“ pripíjal.
Linda štrngla pohárom o čosi silnejšie, ako chcela. Ozval sa hlasný zvonivý zvuk, aký dokáže vydať len pohár z pravého krištáľu. Zároveň však nebezpečne rozhojdala tekutinu a tá vyšplechla priamo na snehobielu košeľu jej nadriadeného. Vystrašene hľadela na skazu, ktorú spôsobila. Keď však zazrela prekvapený, ale pobavený pohľad riaditeľa, nesmelo sa usmiala.
„Prepáčte, toto som nechcela. Veľmi ma to mrzí,“ ospravedlňovala sa.
Naklonil sa k nej bližšie a šibalsky poznamenal: „Nič to, aspoň mám dobrý dôvod na rýchly odchod do izby.“
Vstali takmer súčasne a po krátkom vysvetlení sa pobrali na hotelové izby. Prešli okolo recepcie k bočnému schodisku. Zastala na prvom poschodí v chodbe, ktorá viedla k jej izbe.
„Ďakujem za spoločnosť a prajem dobrú noc. A ešte raz, prepáčte tú košeľu, je mi to trápne.“
„Stávajú sa aj horšie veci, pani Hemská,“ povedal. „Ale aj lepšie,“ doplnil zastretým hlasom a priblížil sa k nej.
