Prichádza Netopierí muž a úplne prvý Harry Hole

V Austrálii našli zavraždené nórske dievča, ktoré predtým niekto znásilnil. Harry Hole cestuje do Sydney, ktoré sa chystá na olympijské hry, aby pomohol miestnej polícii vo vyšetrovaní. Zoznamuje sa s čiernym Austrálčanom Andrewom, púšťajú sa do pátrania a rýchlo zisťujú, že nešlo o prvú vraždu. Narazia na rôzne postavičky, Harry sa zoznámi so švédskou kamarátkou zavraždenej dievčiny a postupne prenikajú do prostredia drogových dílerov, prostitútok, cirkusantov a boxerov.
Zdá sa, že austrálsky kolega Andrew vie o prípade oveľa viac aj z druhej strany bariéry a že Harryho smeruje presným smerom. Legendy, ktoré Andrew rozpráva Harrymu, aby mu objasnil vlastný pôvo a dejiny krajiny, zrazu nevyzerajú tak nevinne a akoby vždy postrčili Harryho tam, kde treba...
Vyšetrovatelia zisťujú, že majú dočinenia s masovým vrahom.
A čas sa kráti. Netopier – symbol smrti aborigénov – rozprestiera krídla nad ďalšími obeťami...

Harry Hole sa snaží v Austrálii zbaviť aj vlastných démonov – najmä problémov s alkoholom a psychických ťažkostí. Pri autonehode totiž jeho vinou zomrel kolega.  Nesbo nám v Netopierom mužovi necháva nahliadnuť oveľa viac do Harryho duše, do jeho skrytých komnát, ktoré ovláda nielen démon alkohol, ale aj démon láska.

Nesbo píše veľmi pútavo, je vtipný, ironický, ale predovšetkým vie vystavať premyslený príbeh plný nečakaných zvratov, zlomov, ale aj nečakaných zmien v správaní postáv. Aj v Netopierom mužovi vás dokáže udržiavať v napätí, takže dlho neviete, kto vlastne prežije. Neviete odhadnúť ani to, či postava, ktorá vyznieva  sympaticky, prežije vôbec do konca príbehu.
Nesbo je majster detektívok. Informácie vám dávkuje postupne, niekedy odbočí od hlavnej línie príbehu, či od dôležitej postavy, posunie dej rýchlym tempom ďalej a odrazu sa zastaví pri detaile, ktorý vyzerá napohľad nezaujímavo... no opak je pravdou. Všetko sa napokon spojí do jedného prekvapivého celku a dovedie vás to k vrahovi. K šialenému psychopatovi...

Viac mrazivých príbehov  z drsného severu nájdete na www.severskekrimi.sk.

Začítajte sa do úryvku novinky Netopierí muž:

1/Sydney, pán Kensington a tri hviezdičky
Niečo nebolo v poriadku.
Žena na pasovej kontrole sa naňho najprv zoširoka usmiala. „Ako sa máte, mate?“
„Mám sa fajn,“ zaklamal Harry Hole. Pred tridsiatimi hodinami odletel z Osla do Londýna a od medzipristátia v Bahrajne sedel na odpornom sedadle pred núdzovým východom. Z bezpečnostných dôvodov sa operadlo nedalo sklopiť, a kým pristál v Singapure, chrbtica mu celkom zdrevenela.
A potom sa žena prestala usmievať.
S očividným záujmom sa začítala do údajov v pase. Ťažko povedať, či jej pozornosť vzbudila fotografia, alebo jeho meno.
„Business?“
Harry Hole tušil, že v iných kútoch sveta by úradníci na pasovej kontrole dodali slovko sir, no čítal, že v Austrálii takéto zdvorilostné frázy nie sú bežné. Napokon, neprekážalo mu to. Harry nebol ani zvlášť scestovaný, ani snob, z celej duše túžil po jedinom. Po hotelovej posteli.
„Yes,“ odvetil a podvedome zaťukal prstami po pulte.
Nato vyšpúlila pery, pričom prišla aj o posledné zvyšky krásy, a ostrým hlasom sa spýtala:
„Prečo nemáte v pase víza, sir?“
Srdce mu poskočilo, ako poskočí vždy, keď sa blíži neodvratná katastrofa. Používajú oslovenie sir azda až vo chvíli, keď sa situácia vyostrí?
„Sorry, zabudol som,“ zamrmlal, horúčkovito prehrabávajúc vrecká. Prečo mu nepripli špeciálne vízum do pasu? Za chrbtom začul hudbu. Jeho spolucestujúci z lietadla počúval počas celého letu ten istý album. A prečo si, doriti, nikdy nepamätá, kam si odkladá veci? Navyše je tu aj teplo, hoci je už desať hodín večer. Cítil, ako sa mu roztriasli ruky.
Konečne našiel žiadaný dokument a s úľavou ho položil na pult.
„Ste policajt?“
Žena sa pozorne zadívala na jeho špeciálne vízum, no prestala špúliť pery.
„Verím, že vám tu nepozabíjali vaše blondínky.“
Spokojne sa zasmiala a nadšene opečiatkovala Harryho vízum.
„Nuž, zatiaľ len jednu,“ zamrmlal Harry.
Príletová hala bola plná zástupcov cestovných kancelárií a šoférov limuzín s tabuľkami v rukách. Ani na jednej nebolo meno Hole. Už sa chystal osloviť taxikára, keď si všimol, ako sa k nemu prebíja černoch vo svetlých rifliach a v havajskej košeli. Mal nezvyčajne široký nos a tmavé kučeravé vlasy.
„Mister Houli, tu ste!“ kričal s nadšením.
Harry Hole sa zamyslel. Takže bude musieť opravovať Austrálčanov vo výslovnosti svojho mena, aby si ho nemýlili s dierou. Pán Svätý znie určite lepšie.
„Andrew Kensington, teší ma,“ uškŕňal sa chlapík, podávajúc mu obrovskú dlaň.
Jeho stisk vysal z Holeho aj poslednú energiu.
„Welcome to Sydney – verím, že ste mali príjemný let,“ srdečne ho privítal ozvenou letuškiných slov spred dvadsiatich minút. Schmatol Holeho obitý kufor a vykročil k východu bez toho, aby sa obzrel. Harry sa ho usiloval nestratiť z očí.
„Pracujete pri mestskej polícii?“ spýtal sa ho.
„Samozrejme, mate. Pozor!“
Lietacie dvere zasiahli Harryho rovno do čumáka, vyhŕkli mu slzy. Najhlúpejšia komédia by sa nezačala horšie. Pošúchal si nos a zanadával po nórsky. Kensington sa naňho súcitne pozrel.
„Hlúpe dvere, ya?“
Harry neodpovedal. Netušil, čo sa u protinožcov hovorí v takýchto prípadoch.
Vyšli na parkovisko, kde Kensington otvoril kufor malej ojazdenej toyoty a naložil doň Harryho batožinu. „Budete šoférovať, mate?“ Prekvapene sledoval Harryho, ako si sadá za volant.
Harry si až vtedy uvedomil, že nastupuje zo strany vodiča. Nie, nechce šoférovať. V Austrálii sa jazdí vľavo. Sedadlo spolujazdca bolo také zahádzané papiermi, kazetami a kadejakými zbytočnosťami, že si sadol radšej dozadu.
„Vy ste určite aborigén,“ oslovil černocha, keď vyšli na diaľnicu.
„Vás len tak ľahko neokabátia,“ uškrnul sa Kensington a fľochol do zrkadla.
„V Nórsku vás voláme austrálski černosi.“
Kensington zvraštil tvár.
„To vážne?“
Harry zneistel.
„Teda, chcem tým len povedať, že určite nemáte predkov medzi väzňami, ktorých sem posielali pred dvesto rokmi z Anglicka,“ zamrmlal ospravedlňujúco, aby mu ukázal, že o histórii krajiny aspoň čosi tuší.
„To je pravda, Houli, moji predkovia boli trochu rýchlejší. Ak mám byť presný, asi o štyridsaťtisíc rokov.“
Kensington sa spokojne zaškeril a Harry si sľúbil, že chvíľu bude držať hubu.
„Chápem. Inak, som Harry.“
„Fajn, Harry. Ja som Andrew.“
Zvyšok cesty sa o rozhovor staral Andrew. Zaviezol Harryho do štvrte King’s Cross a dal sa do vysvetľovania: vykričaná štvrť mesta, najviac bordelov, centrum obchodu s drogami a v podstate akejkoľvek ilegálnej činnosti v meste. Každý druhý škandál v Sydney nejako súvisí s hotelom alebo so striptízovým klubom na tomto štvorcovom kilometri.
„Tu sme,“ povedal zrazu, vybehol na krajnicu, vyskočil a vybral z auta Harryho kufor.
„See ya tomorrow,“ rozlúčil sa a zmizol. Harry osamel na chodníku v meste, ktorého počet obyvateľov sa takmer vyrovnal Nórsku. Chrbát ho bolel, v hlave sa mu už ozýval časový posun. Hotel Crescent. Nápis na dverách zdobili tri hviezdičky. Jeho nadriadení v Osle nezvyknú utrácať za ubytovanie svojich zamestnancov. No možno to nebude až také zlé. Určite dostali zľavu pre štátnych zamestnancov a za najmenšiu izbu v hoteli.
Tak to aj bolo.

Kniha Netopierí muž sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk>>