Spomienky Paula Hackera, prvého amerického veľvyslanca v samostatnej Slovenskej republike, prepájajú veľkú historickú kroniku s jedným konkrétnym životom.
Hacker v diele s názvom Slovensko 1990 – 1993. Spomienky amerického diplomata (Artforum, preklad E. Salnerová) nie je osobný, ide o pamäti skutočného diplomata. Nepíše o kuriozitách z intimity vlastného života, ale s odzbrojujúcou úprimnosťou spomína na začínajúcu misiu v mladom štáte. Neprekvapí šokujúcimi novinkami ani škandálmi, ktoré boli doteraz skryté a vyhradené iba pre zlodejov tajných dokumentov.
Pohľad amerického diplomata je zaujímavý nie detailmi, ale základnými princípmi, ktoré v sebe zahŕňa: národný štát nemôže byť cieľom sám o sebe, humanistické a demokratické ideály smerujú k prosperite a blahu konkrétnych ľudí. Ak niekto zabudne na tieto súvislosti, mení sa na nenávistného nacionalistu a vulgárneho politického banditu.
Budovanie samostatného štátu sa nezaobišlo bez divných rozmarov jeho zakladateľov a iluzórnych očakávaní občanov. Pre diplomata ide o neľahkú skúšku. Reprezentuje iné hodnoty, ale súčasne dáva krajine, v ktorej pôsobí, šance na zmenu. Zostáva veľkorysý a trpezlivý. Musí rozumieť ambíciám národa, ktorý doteraz nemal „vlastný dom“, ale pritom nesmie zabudnúť rozprávať o tom, že dôležitejšie ako fasáda nového domu je pokojný a slobodný život v ňom.
Hackerova kniha spolu s ostatnými titulmi – tými, ktoré už vyšli alebo sú pripravené na vydanie – vytvára novodobú sumu poznania o najnovšom období slovenského príbehu. Priami aktéri stihli dozrieť, a tak začína byť odstup od týchto udalostí (lebo bez neho racionálne hodnotenie neexistuje) možný.
Ľubomír Jaško
Recenzie zaujímavých kníh nájdete v Knižnej revue 12 (vychádza 11. júna)!
-reklamná správa-
