BRATISLAVA - Po filmovom zážitku - domov! Absorbovať videné, nechať film ešte v mozgu dopracovať a – so spomienkou naň – usnúť. Myšlienka je to blesková, rodiaca sa z únavy, a preto chvatne, nástojčivo volajúca po odpočinku.
Prebytok tenzie dozaista cítil aj Štefan Kráľ, hlavná postava príbehu Nočné správy (1976). Muž vyznáva komfort, no uplatniť sa mu ho darí len zriedka. Je predsa otcom rodiny a jej živiteľom, na seba si teda dokáže vymedziť čas horko-ťažko. Hlavný hrdina vykonáva prácu novinára, a tak je len očakávateľné, že kultúra bude jeho záľubou, ba potrebou. Sám sa vyberie do kina, aby si tam prečistil hlavu. Paradoxne, odsleduje film s nervy 'drásajúcim' scenárom. Možno chce klin klinom vybiť – svoj vnútorný tlak nechať odznieť pri práve napätím naplnenom filme. Muž nemá zatiaľ ani tušenia, akú (proti svojej vôli) vzrušujúcu bude mať celú noc a svoj pokoj bude si musieť vydobyť v ten čas naozaj krvopotne.
Štefan Kráľ je slušný človek, ktorý si výdatný odpočinok naozaj zaslúži. Pracuje tvrdo v novinovej redakcii, aby uživil svoje dve deti a manželku, s ktorou prežíva trochu ubíjajúci, stereotypný vzťah. Jeho príbeh je produktom Dušana Mitanu a patrí k súboru zvyšných ôsmich poviedok, spolu s ktorými sa nachádza v knihe s rovnomenným titulom. Muž práve zrelaxoval v kine na filme s nepokoj evokujúcim názvom - Anjel skazy. Mitana podáva príbeh cez Kráľovu osobu. Ide o epizódu z mužovho produktívneho života. Čitateľ trávi s ním čas od jeho kratochvíle v kine, cez rozpačitý návrat domov, prekvapivý pobyt na policajnej stanici až po definitívny návrat domov, kde novinár ešte vždy pokoj nedosahuje. Pred očami sa nám otvorí bizarná situácia – Kráľ zvedie doslova krvavý boj s blchou, ktorá mu celý večer tak pila krv, že inteligentný človek ako on sa dostal do ošemetných situácií. Jeho zmysly boli vonkajšími podnetmi vybičované a mozog vyčerpaný do tej miery, že novinár Kráľ sa premenil na smiešneho panáka – vzdelanca v oslej koži.
Mitanov príbeh o nočných trampotách novinára Kráľa vyznieva hlboko autenticky, až sa zdá neliterárny, a predsa literárny je, teda spracovaný umelecky, lebo inak by nebol taký – čitateľa pohlcujúci až vzrušujúci. Príhoda sa mohla ozaj stať – veď podobné historky sa dejú, no čitateľ – ako hlavný hrdina príbehu oddychujúci pri filme v kine – je rád, že zatiaľ nefiguroval v takom zhluku nepríjemných udalostí. Prečítanie poviedky prináša čitateľovi uvoľnenie a podobne si zachováva vznešený pokoj i hlavná postava – nielen pre svoje meno, ale aj pre svoju výhru nad malým škodcom – blchou. Z osobných „nočných správ“ pána Kráľa sa dozvedáme, že svoj výnimočný deň zakončil so cťou.
Napriek absurdným chvíľam, ktorých banálnosť bujnie v hlave práve vnímavého človeka, neminula sa postava svojmu postmodernistickému profilu. Autor Mitana postavil radového inteligenta do víru čudných udalostí, z ktorých mu však doprial vykľučkovať bez väčšej ujmy. Príbeh je napísaný virtuózne. Obyčajné je podané rozprávačsky tak zručne, že text chutí. Udalosti prebiehajú v noci, čo tiež prispieva výnimočnosti toho, čo je všedné. Napokon, ordinárne situácie sú zvláštne aj preto, že sa stali inteligentnému človeku, čo pôsobí komicky, ale aj ľudsky blízko. Budem drukovať teda takému čitateľovi, ktorý si zgustne aj na zvyšných príbehoch Mitanovej knihy.
Mira Bakerová
