BRATISLAVA - Tento vzácne pravdivý príbeh zo súčasnosti, ktorý možno nazvať štúdiou otcovstva, prenikavo a trefne udiera na najcitlivejšiu strunu dnešného človeka.
Avery Corman uplietol pomerne jednoduchý, ale zato ľudský príbeh o otcovi a o jeho iba štvorročnom synovi, ktorých opustila žena – matka. Román Kraverová versus Kramer predkladá čitateľovi emócie, možnosť stotožnenia sa s postavami a v neposlednom rade aj samotný dej, ktorého štruktúra v sebe nenosí základ postavený na nečakaných zvratoch, ale na pútavo a realisticky napísanom osude jednej neúplnej rodiny. Osude, ktorý je taký ľudský, až čitateľa núti k presvedčeniu, že sa niekde na tomto svete skutočne nachádza nejaká Kramerová a nejaký Kramer.
Konštrukcia rozprávania nám už v prvej kapitole predstavuje trojčlennú rodinu. Teda rodiacu Joannu a práve "vyliezajúceho" Billyho. Ted má cez štyridsať, pracuje v reklamnej agentúre ako agent, ktorý ponúka inzertné plochy v časopisoch. Joanna je vedúca sekretárka a ako sama prízvukuje – je asistentkou šéfa.
Avery Corman pracuje veľmi zručne s reminiscenciou. Počas pôrodu sa dozvedáme, ako sa Ted a Joanna spoznali a ako ich spoločná cesta viedla až k momentu, ktorý nás opäť posadí do nemocničnej miestnosti. Čo je však zaujímavé, je práve koniec tejto prvej kapitoly. Autor nám totiž prezradí, že sa to medzi Tedom a Joannou do roka nevyvinie práve najlepšie. Máme za sebou necelých dvanásť strán a knihu už neodložíme.
Táto rodinná dráma sa stáva pútavým monopolom na váš čas. Príbeh sa nesnaží tváriť ako nejaké prevratné umelecké dielo, to nie je jeho úlohou. Je úprimný a primárne postupuje, akoby človek v podobnej situácii postupoval v reálnom živote. Myšlienkové pochody hlavných postáv sú logické, pritom vďaka štruktúre, postavenej prevažne na pocitoch charakterov, nie je možné, aby ste dej tejto knihy mohli považovať za transparentný.
Vzťah, ktorý medzi týmito postavami vzniká prostredníctvom odlúčenia malého Billyho od matky a Teda od svojej lásky, je neskôr stavaný do pozície vytvorenia silného puta. Dalo by sa polemizovať o zrodení ich vlastného sveta, do ktorého nemôže nikto. Do sveta, ktorému nerozumie nikto. Do priestoru, ktorý patrí iba im dvom.
Negatíva? Nuž, ťažko povedať. Príbeh pôsobí na každého individuálne, je stavaný na pocitoch. Rozprávanie – tempo/rytmus občas spomalí, inokedy zrýchli. Inokedy strihne a ocitáme sa in medias res v nejakej inej situácii, čo nemusí byť na škodu.
Kniha na mňa pôsobí realisticky i keď je to príbeh o americkej rodine. Nepociťoval som kultúrne rozdiely v nejakých každodennostiach alebo v správaní. Tento príbeh je písaný jazykom človečiny. Pokojne ho môže čítať hocikto na tejto zemi a stále sa v nej nájde, presne tak ako ja.
