Neberte miesto v kuchyni ako trest. Obe autorky by pokojne mohli napísať niekoľko kníh o chorobách - dnes už dospelý syn Andy Timkovej má detskú mozgovú obrnu, maličkému synčekovi Mirky Luberdovej diagnostikovali na jeseň 2011 leukémiu a stále sa lieči.
Smútok a depresie sa však priečia ich naturelu, Andy a Mirka tak radšej napísali knihu o ZDRAVÍ. Obe zmenili spôsob stravovania sebe aj svojim deťom, pátrali po zdrojoch zdravých potravín aj po spôsobe ich prípravy. Už dávno sa neriadia tým, že jedia zdravo preto, aby boli štíhle.
Robia to preto, aby boli zdravé.
To, čo zjeme, tvorí našu krv, dodáva nám energiu, udržiava v prevádzke všetky naše orgány - preto je dôležité „navariť si zdravie“.
V knihe nájdete množstvo univerzálnych receptov od Andy, tie od Mirky sú zamerané hlavne na stravovanie najmenších.
Navarme si zdravie vychádza 4. apríla 2013 vo vydavateľstve Evitapress, knihu si môžete objednať TU!
Ukážka z knihy
Bolo niečo po polnoci, konečne zaspinkal po najhoršom a zároveň najkrajšom dni nášho spoločného života. Stála som na nemocničnej chodbe a triasla som sa, celá uslzená. Chvíľami to boli slzy absolútneho šťastia, chvíľami silného strachu a obáv. Jeho telíčko prestávalo vládať... Mal za sebou pol roka chemoterapií, nespočetného množstva liekov, antibiotík, rôznych preparátov krvi, lumbálnych punkcií a nemálo operácií. Po zápale čreva, o ktorom sme nikto nevedeli, keď moje dieťatko stratilo chuť na všetko, čo sa počas celej liečby ešte nikdy nestalo - ležalo bez života a farby na posteli, a keď sa po pár dňoch rozhodlo spapať kúsok jablka, začala mu pri tom visieť polka tváre... Spočiatku mi to neprišlo ako nezvyčajné, už sme zažili všetko možné, ale pre istotu som to šla ohlásiť sestrám. Podľa ich reakcií a okamžitej návštevy neurológa som pochopila, že niečo opäť nie je v poriadku... Nevládala som dýchať a ozývali sa silné bolesti žalúdka, ako vždy, keď som mala obrovský strach o Riška... Slová pána doktora ma dostávali do mdlôb a priala som si nebyť.
,,Je tam hrozba krvácania do mozgu, pani Halmi, musíme počkať na CT vyšetrenie, aby sme zistili príčinu, ale treba sa pripraviť na možnosť trvalého poškodenia vášho syna...“
To TRVALÉHO mi hučalo v hlave ako šialená siréna!!! Celý čas som sa ubezpečovala, že to prežijeme a Riško bude viesť plnohodnotný život, ktorý mu vráti všetko utrpenie, ktorým si ako dieťatko musel prejsť, a zrazu mi to niekto berie. Šesť hodín, keď sme museli čakať, kým príde rozuzlenie, boli najhoršie a najdlhšie v mojom živote. Nikdy som si nepriala tak silno, aby to bol omyl. Riško podal neskutočný výkon. Ako sotva dvojročný zničený chlapček vydržal ležať celé dlhé vyšetrenie. Nechceli sme ďalšiu narkózu, neznášala som ten pohľad, keď mu vyvalilo očká a videla som len beľmo, akoby tu ani nebol. Zvládol to. Vedela som, že tentoraz to spravil iba pre mňa, už mal toho všetkého dosť. Občas som na ňom videla, že mi očami hovorí: Keď ma tak veľmi ľúbiš, prečo ma necháš takto trpieť a robiť mi toľko nepríjemných vecí? Držali sme sa za ruku a cítila som, ako nikdy predtým, ako sa milujeme a chceme byť spolu.
,,Je to čisté, pani Halmi, Riško je zjavne vyčerpaný, bol dlho dehydrovaný zo silných hnačiek a ako mu odchádzali nervové zakončenia v nožičkách (jeden z druhov chemoterapií, ktoré berú leukemici v určitých intervaloch, poškodzuje nervové spojenia a komplikuje najmä chôdzu; za pol roka sa dvakrát musel učiť chodiť), tak mu momentálne ochabujú svaly na tvári...“
V podstate ,,dobrá správa“ pre matku onkologického pacienta. Niesla som ho na rukách cez pol nemocnice, nechcel sa vzdialiť ani na centimeter odo mňa a ja od neho. Ďakovala som všetkému na svete, že to nie je trvalé. Stála som na prázdnej nemocničnej chodbe a vravela si dosť! Nemôžem to nechať len v rukách lekárov a liečiteľov (pracovali sme s rôznymi od stanovení Riškovej diagnózy). Som jeho matka, cítim to najlepšie, naše prepojenie je stále ako neviditeľná pupočná šnúra. Ja žijem na doraz a on to všetko trpí, aby tu zostal so mnou a naučil ma.
Naučil ma lepšie a šťastnejšie žiť.
Konečne som pochopila a začala konať. V ten deň sa nám definitívne zmenil život!
Začala som si nesmierne priať, aby moje kroky viedli správnym smerom! Veľmi silná a úžasná myšlienka. Veci sa začali diať. Začala som nachádzať texty, knihy, webové stránky a úžasných ľudí (jednou z nich je aj Andy Timková), ktorí ma začali správne usmerňovať. Informácie prichádzali tak jasne a v takých správnych intervaloch, až to bolo neuveriteľné! Začala som študovať úplne nové spôsoby stravovania. Matka dieťaťa do troch rokov je plne napojená na svoje dieťa! Musí začať od seba. Neváhala som ani okamih a začala som. Odvtedy sa cítim silnejšia a šťastnejšia, než kedykoľvek predtým. Uprostred najhoršieho obdobia môjho života sa začal nový začiatok a ja som pocítila neskutočný a prepotrebný príval energie! Automaticky sa odzrkadľoval aj na mojom milovanom chlapčekovi.
Ďakujem ti, láska moja, že si ma začal učiť.
Ukončenie najťažšej časti liečby nám trvalo ešte tri mesiace. Všetci traja, Riško, môj manžel a ja, sme siahli na dno niekoľkokrát... Ale stále bol tu a nové znalosti ma neskutočne posúvali.
Uvedomila som si, že toto ochorenie bolo pre nás výzvou, a nie trestom. Verím dodnes, že za našu snahu budeme odmenení dlhým spoločným životom, ale vyžaduje si to ešte veľa zmien, ktoré treba vykonať. A ešte veľa práce, ktorú musím spraviť, aby som dokázala syna previesť životom čo najplnohodnotnejšie. Stačí spraviť malý krok a ,,Vesmír“ sa vám za to odvďačí stonásobne!
To, že sa vám táto kniha dostala do rúk, nie je náhoda a určite vám pomôže, či už dnes, alebo neskôr, keď sa k nej vrátite.
- reklamná správa -
