V ostatných ôsmich rokoch sa začiatkom leta na jeden deň otvárajú pre verejnosť dvere prezidentského paláca. Tisícky ľudí využijú možnosť prejsť sa po miestnostiach, kde prezident prijíma vysoké štátne návštevy, diplomatov, svojich hostí a pozrú si aj kanceláriu, kde pracuje.
Vydavateľstvo Perfekt prišlo s výborným nápadom vydať reprezentatívnu publikáciu o historickej budove, ktorá je od roku 1993 sídlom hlavy Slovenskej republiky. Hoci v počiatkoch bol v hre o nové sídlo prezidenta aj Bratislavský hrad, prednosť dostal napokon Grassalkovičov palác, budova s bohatou históriou. Jej prvým vlastníkom bol gróf Anton Grassalkovič (1694 –1771), ktorý podporoval v Uhorsku vládu Márie Terézie, za čo získal viacero výhod. Rokmi však palác menil vlastníkov a v poslednej štvrtine 19. storočia v ňom sídlil arciknieža Fridrich. Po prvej svetovej vojne sa vlastníkom paláca stal štát a v jeho miestnostiach sídlilo Zemské vojenské veliteľstvo. Po viacerých ďalších zmenách (sídlo prezidenta Jozefa Tisa, po vojne tam boli pracovne predsedu a podpredsedov SNR) sa palác v 50. rokoch minulého storočia stal Ústredným domom pionierov a mládeže, kde pracovalo viacero krúžkov venujúcich sa mimoškolskej činnosti. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa stalo nevyhnutnosťou z pionierskeho paláca urobiť rozsiahlou rekonštrukciou dôstojnú rezidenciu pre hlavu nového štátu. Na túto zložitú úlohu sa podujal kolektív na čele s hlavným projektantom rekonštrukcie Ing. arch. Mariánom Marcinkom, ktorý úzko spolupracoval s architektom Ivanom Szalayom a ďalšími odborníkmi na rekonštrukciu historických budov. Rekonštrukcia prezidentského paláca bola dokončená roku 1996 a kolektív autorov a realizátorov projektu za prácu obdržal prestížnu cenu Vladimíra Karfíka. Keďže ide o reprezentatívnu publikáciu (okrem slovenského jazyka je v nej text aj v nemeckom a anglickom jazyku), jej dominantou sú fotografie. Slúžia čitateľovi na vizuálnu orientáciu v priestoroch paláca a precízne ho vedú cez celkové zábery interiérov, jeho detailov a fotografie mobiliáru a reprodukcie artefaktov po všetkých hlavných bodoch rezidencie. Autori predstavia vnímateľovi nielen hlavné schodište a Sálu Terrenu, z ktorej je výhľad do záhrady za palácom, ale aj jednotlivé sály a salóny (Veľká sála, Hnedý salón, Prijímací salón, Zelený salón, Zlatý salón, Modrý salón). Okrem nich ho prevedú aj prezidentovou pracovňou, jedálňou a napokon ho zavedú do kaplnky Svätej Barbory vysvätenej roku 1769. Všetky fotografie sprevádzajú stručné informatívne texty, ktorých autormi sú Štefan Holčík a Ján Čomaj. Okrem súčasných názvov miestností zaznamenali aj ich historické názvy zachované z čias vzniku paláca.
Významným doplnkom pasáží vedúcich nás cez interiéry Prezidentského paláca sú kapitoly o záhrade paláca, fotografické portréty slovenských prezidentov s úryvkami ich inauguračných prejavov, informácia o čestnej stráži, o štátnych vyznamenaniach, ktoré sú v kompetencii hlavy štátu. Dve kapitoly sú venované reprodukciám paláca na poštových ceninách i krásnej zbierke historických pohľadníc. Autorov fotografií je viacero, no zaujímavosťou je, že sa zachovalo aj niekoľko dobových fotografií (najmä interiérov), ktorých autorkou je arcikňažná Isabella, manželka arcikniežaťa Fridricha.
Záverečnú kapitolu venovali autori histórii vzniku paláca, cez jeho premeny, zmeny vlastníkov, prestavby, funkcie až do súčasnosti. Čitateľ vďaka nádhernej publikácii dostal do rúk reprezentatívneho sprievodcu, ktorý ho neobmedzuje iba na niekoľkohodinovú návštevu „dňa otvorených dverí“, ale môže ju absolvovať hocikedy, keď na súkromnú návštevu paláca dostane chuť.
Ivan Szabó
Recenzie aktuálnych kníh si môžete prečítať v Knižnej revue 21 (17. októbra)!
