BRATISLAVA - Na sto tridsiatich stranách sa odvíja pred čitateľmi (skôr čitateľkami) na hranici mladšieho a staršieho školského veku príbehová reťaz kratučkých epizód zo života dievčatka – Johanky, ktorá sa s matkou odsťahuje na vidiek.
Jednoduché vidiecke pomery sú pre dieťa rozčarovaním a pre autorku úplne ideálnym priestorom na to, aby ponúkla trochu rozmarný pohľad do detského sveta. Do vedomia a konania desaťročného dievčatka spočiatku utváraného mestským prostredím, neskôr núteného prijať drsnejšie, no predovšetkým nové a neznáme podmienky existencie.
Dieťa má vypestovaný špecifický intelektuálsky humor, založený na slovných hračkách, skratkách a obrazoch. Autorka tu preukazuje dôkladné poznanie detskej psychiky. Vie majstrovsky poukázať na vynaliezavosť (inak sčítanej a pôvodne mestským prostredím a častým kontaktom s dospelými dostatočne intelektuálne i poznatkovo vybavenej) Johanky, ktorá vo vtipných konverzačných sekvenciách automaticky preberá lakonickosť a intelektuálsky nadhľad od svojej matky. Ich dialógy znejú múdro, skoro až „knižne“, nie však neprirodzene.
Za zamyslenie stojí asi prílišná vyspelosť detského hrdinu. Nielen protagonistky Johanky a jej novej priateľky Majky, ale aj chlapcov Borisa a Adama (rovesníci z Johankinej minulosti v meste sú pomerne plochou kulisou, ktorá dáva vyznieť plastickým obrazom postáv, „živých“ detí). Istá štylizovanosť a možno až rovnorodosť Johankiných spolužiakov (chlapci sa takmer v ničom neodlišujú, azda len v tom, že jeden je praktickejší, druhý trošku viac filozof a klaun) je však z nášho pohľadu pochopiteľná. Majme totiž na zreteli, že realistickou rozprávkou (tu by možno bol vhodnejší termín poviedka) sa deťom ponúkajú vzory a isté pravidlá či spôsoby konania, návody na správanie a v neposlednom rade sa obohacuje (alebo má obohacovať) slovná zásoba. V prípade tejto knižky to tak rozhodne je. Možno by nebolo na škodu niektoré výrazy vysvetliť, desaťročný čitateľ nemusí rozumieť všetkému a ani jazyk, ktorý autorka „vkladá deťom do úst“, nie je, žiaľ, všade samozrejmosťou. Osobitný zreteľ si zaslúži komunikácia hrdinov príbehu pomocou výkresov. Je to trochu autorský „vynález“, trochu jeden zo spomenutých návodov či vzorov.
Dynamikou deja, kompozíciou (kratšie epizódy ako kapitolky), rozsahom i celkovou úrovňou štýlu je to výborná knižka pre čitateľov na (už naznačenom) rozhraní mladšieho a staršieho školského veku. Nie je vylúčené, že po nej siahnu aj starší čitatelia a dospelí. A mali by. Lebo ide o pútavý a profesionálne napísaný text. Knižka je záslužným činom aj voči naznačenej skupine čitateľov, ktorej naša kultúra všeličo dlhuje a snaží sa to nahrádzať „dovozom“...
Príjemná grafická úprava a ilustrácie Juraja Balogha zaraďujú knižku k tým vydarenejším a zároveň aj výtvarne príťažlivým dielam. Sekvencie komiksu ako ilustrácie sú bezpochyby výborný nápad.
Peter Mišák
Ďalšie recenzie o knižných novinkách si môžete prečítať v Knižnej revue 8 (18. apríla)
