Rovnako ako stovky iných slovenských dievčat, aj Nina odíde za prácou do zahraničia a zamestná sa ako opatrovateľka detí vo Švajčiarsku. V novom prostredí získava nové priateľky a známych, stane sa však niečo, čo ani náhodou nepredpokladala, ba priam vylučovala – zamiluje sa do marockého Araba.
Až keď s ním otehotnie, zistí, že „neprekonateľný rozdiel v kultúrach“ nie je len fráza.
Zistí tiež, že jej milovaný Omar ju podvádza.
Napriek obrovskému sklamaniu sa Nina rozhodne dieťa si nechať, no predovšetkým chce byť opatrná v budúcich vzťahoch.
Dobré predsavzatie sa jej nepodarí splniť.
Jej ďalší partner je znova Arab...
Ukážka z knihy
Svokra okamžite vycítila môj nepokoj a veľavýznamne sa na mňa usmiala. Potom zavolala na Fatimzaru, dcéru Samirovej sestry, ktorá mi prekladala do francúzštiny.
„Stará mama vraví, že mužom netreba dávať najavo, ako nám na nich záleží,“ tlmočila mi malá žaba a dávala si na arabský chlieb nátierku zvláštnej farby.
„Treba im nechať slobodu a do niektorých vecí sa nestarať.“
Nechcela som oponovať a hlavne mi bolo nepríjemné, že všetky slová musia preliezť cez malú tlmočníčku, ktorá ešte o živote nevedela nič, najmä nie o mojom alebo o tom v Európe. No nevydržala som.
„Muži to vedia ľahko zneužiť. Tú svoju slobodu.“
Fatimzara preložila svokre s plnými ústami. Takže na odpoveď som si musela ešte chvíľu vyčkať.
„Európskym ženám chýba trpezlivosť a pokora. Niekedy treba radšej skloniť hlavu a vycítiť, kedy sa má mlčať,“ rapotala malá prekladateľka bez toho, aby si nejako výrazne uvedomovala význam tých slov.
Farbu som mala namiešanú a začala som ju nanášať svokre na vlasy. Tá medzitým rozprávala ďalej a ja som dychtivo čakala, čo vylezie z Fatimzary.
„Niektoré ženy predčasne utekajú z manželstva. Myslia si, že rozvod je najjednoduchšie riešenie. Stará mama hovorí, že sa nemáš báť. Ak už si raz Arab založí rodinu a do manželstva prídu deti, tak už svoju ženu neopustí. Arabi neopúšťajú svoje deti, nedovoľuje im to naša kultúra.“
Natierala som farbu jemnou kefkou na prešedivené, ale husté vlasy svojej svokry, a veľmi som v tej chvíli myslela na jedného Araba. Musí sa ti dobre čkať, Omar, aj keď ťa spomínam len v duchu.
„Stará mama hovorí, že čím skôr pochopíš, aké sú Arabi ohnivé povahy, tým lepšie pre teba. Musíš si uvedomiť, že tak rýchlo, ako vzplanú, aj vychladnú,“ zdôrazňovala Fatimzara slová nie z vlastnej hlavy.
