Príbeh ženy, ktorá sa vzoprie tyranii svojho manžela a vezme osud konečne do vlastných rúk.
Alica je vysokoškolská učiteľka, vzdelaná a kultivovaná. Všetok voľný čas venuje rodine, predovšetkým dcérke Terezke. Jej citovo chladný manžel sa rodine čoraz viac odcudzuje. Bodaj by nie, keď od Alice chce len navarenú teplú večeru, pokoru a poslušnosť. Keď sa Alica vzoprie, zdvihne na ňu ruku. Prvý, no nie posledný raz.
Alica z obáv pred odsudzujúcimi reakciami týranie pred okolím tají a stres utápa v alkohole. Do jej zúfalého života však vstúpi muž, o ktorého sa konečne môže oprieť.
Ukážka z knihy Moja nová jar
Kým Roman vymenúval všetky prednosti rodinnej priateľky a opisoval mi, ako dobre sa s ňou bavil, prezerala som si nechty. Bolo mi úplne jedno, či sa s ňou dobre zabával. Bolo mi jedno, či sa s ňou vyspal, alebo nie.
Keď skončil, pozrela som naňho. „Drahý, mám to všetko... vieš kde... a ešte trochu vyššie. S Terezkou od teba odchádzame. Hneď ako si nájdeme podnájom. Je koniec, Roman.“
Keď som vyslovila tieto slová, ruka s jedlom na vidličke mu zastala na polceste.
„To nemyslíš vážne?“ zašepkal a vyzeral poriadne zaskočený.
„Myslím to smrteľne vážne,“ potvrdila som. Zaujímavé. Cítim sa dobre. Tak nejako ľahko.
„Po tom všetkom, čo sme spolu prežili, predsa nemôžeš odísť!“ rozhodne povedal, keď sa spamätal. „Sme manželmi už deväť rokov. Nemôžeš odísť!“
„Môžem,“ zasmiala som sa zľahka. „A čo vykladáš o tom, čo sme spolu prežili? Hovor o tom, čo som prežila ja s tebou. Mám ťa plné zuby! Odchádzame!“
Roman na mňa ohromene hľadel a zbieral slová.
„Nedovolím ti odísť!“ vypadlo z neho napokon.
„Fakt? A čo urobíš?“ začala som sa celkom dobre baviť. „Zmlátiš ma? Alebo vynadáš Terezke, že vyzerá ako opica? Alebo sa o ňu nepostaráš, keď bude chorá? Alebo mi budeš vyčítať, že som nekúpila pivo a citróny? No čo urobíš, láska moja?“
Roman len naprázdno prehltol a očervenel. Začala som sa v tej situácii vyžívať. Už pred ním nepociťujem žiaden strach a nechápem, ako som ho niekedy mohla pociťovať.
„Tak to nie!“ skríkol Roman a postavil sa. „Nikam ťa nepustím! A Terezku už vôbec nie! Sme manželia, rodina! Nepôjdete nikam!“
„A veru pôjdeme! Ty o tom rozhodovať nebudeš!“ mierne som zvýšila hlas, no zostala som pokojná.
Je také ľahké odporovať mu. Myslela som si, že Roman už vystriedal všetky odtiene červenej. Mýlila som sa. Po mojich slovách chytil veľmi zvláštnu purpurovú farbu. Chvíľočku som si myslela, že ho rovno porazí. V pamäti som lovila, ako sa v týchto prípadoch podáva prvá pomoc. Ale neobávala som sa dlho. Rýchlo sa spamätal.
Obišiel stôl, pevne ma chytil za zápästia a zasyčal: „Počúvaj, ty fľandra! Zostanete tu! Tie príučky, čo som ti dal, ti zrejme nestačili. Pamätaj, ak sa odtiaľto pohnete, nájdem si vás. Zmlátim ťa domodra a za vlasy privlečiem domov!“
Ani som nežmurkla. Keď skončil, vyslobodila som si ruky a zasmiala som sa. „Miláčik, keď na mňa čo i len malíček položíš, pôjdem rovno na políciu. Udám ťa za týranie. A vyrozprávam tam všetko, čo som pri tebe prežila. Pôjdem aj na sociálku a buď si istý, že ti to neprejde.“
Vyvalil na mňa oči. „To by si neurobila. Bol som k tebe predsa dobrý. A nejaká tá facka... to sa stáva aj v lepších rodinách. To, že ťa zmlátim domodra, som myslel len obrazne. Neverím, že by si išla na políciu... a udala ma.“
„A veru áno, láska moja,“ prikývla som. „Neopováž sa mi už nič urobiť! Inak skončíš v base.“
„Ale ja... ja som ťa chcel len naučiť, ako sa máš správať. Nemyslel som to zle. Bolo to len také výchovné...“ začal jachtať a išiel si sadnúť na svoje miesto.
Pokračoval v bľabotaní nezmyslov. Vôbec som ho nepočúvala. Vypochodovala som víťazoslávne z kuchyne a nechala som ho rozjímať nad hrncom. Samozrejme, zase som spala v obývačke. Pri pomyslení na to, že by som mala spať s Romanom v spoločnej posteli, sa mi zdvíhal žalúdok. Partnera mi opäť robila fľaša.
Knižku Moja nová jar od Mariky Budayovej si môžete kúpiť cez náš internetový obchod.
