Ivan Šimko
Rozhovor s predsedom strany Misia 21 - Nová kresťanská demokracia Ivanom Šimkom vznikol v rámci projektu Infovoľby, ktorý SITA realizuje v spolupráci s občianskym združením Memo 98, odpovedali predsedovia strán alebo volební lídri na rovnaké otázky, ktoré súviseli s hlavnými volebnými programovými cieľmi ich politických subjektov.
Ktorý politický subjekt je pre vás po voľbách prijateľný na spoluprácu, ktorý nie?
Pre nás politika je predovšetkým presadzovaním programu, s ktorým prichádzame. Je to program solidarity a novej kresťanskej demokracie. V tomto sme pripravení spolupracovať s každým, s kým sa dokážeme dohodnúť na konkrétnych veciach, ktoré vychádzajú z tohto programu. Nebudem menovať konkrétne strany. Nebudeme kádrovať našich partnerov. Je to aj požiadavka II. Vatikánskeho koncilu, aby sa kresťania učili spolupracovať na spoločnom dobre s tým, kto bude ochotný na ňom spolupracovať.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
Rozdeľovanie postov vo vláde sa uskutočňuje až po voľbách. Je o tom predčasné hovoriť. Isté skúsenosti mám aj ja osobne a máme zopár osobností, ktoré majú svoju agendu z minulosti.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Program solidarity sa dotýka aj regionálnej úrovne. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú veľké. Je potrebné, aby bohatšie regióny pomáhali tým chudobnejším. Nebolo by dobré, aby sa naše regióny stali jednými z najchudobnejších v Európskej únii. Je potrebné pomôcť chudobným regiónom dostať sa z ich situácie. Sú to predovšetkým diaľnice a budovanie čo najrozšírenejšieho prístupu k internetu. To sú veci, ktoré sa dotýkajú aj regionálneho školstva, ale predovšetkým sa to dotýka vyrovnávania štartovacích možností pre regióny.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Nemyslím si, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia je samo o sebe už jeho reformou. Treba využiť všetky možnosti na to, aby sa efektívne vynakladali prostriedky v rámci vysokých škôl. Treba prehlbovať ich autonómiu od štátu. Musí existovať možnosť, aby sa vytvorili predpoklady pre viaczdrojové financovanie. Malo by to vychádzať predovšetkým z autonómneho rozhodnutia akademických orgánov. Spoplatnenie by malo patriť medzi jedno z posledných opatrení, ku ktorému by sme mali pristúpiť až keď sa nebude dať inak. Mali by sme k nemu pristúpiť po dôkladnej analýze. Spoplatnenie nemôže byť na úkor rozvoja talentov a bez ohľadu na to, či prichádzajú z chudobného alebo menej chudobného prostredia. Predovšetkým by sme mali pomôcť začínajúcim mladým ľuďom, ktorí prichádzajú na denné štúdium, aby mohli rozvinúť svoj talent i v prípade, že prišli z chudobných rodín. Preto tam by mala byť miera solidarity vyššia. U ľudí, ktorí zarábajú a popritom si chcú zvyšovať svoju kvalifikáciu, je legitímne od nich očakávať, že sa budú finančne spolupodieľať na zvyšovaní si svojej kvalifikácie.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Nemyslím si, že situácia v zdravotníctve je kritická. Problémy v zdravotníctve sú vo všetkých krajinách, ktoré poznám. Zdravotníctvo je miesto, kde dochádza ku križovaniu mnohých záujmov. Je to služba voči tým, ktorí sú bezbranní. To sú pacienti. Sú tu nielen záujmy zdravotníkov a pacientov, ale sú tu aj farmaceutické spoločnosti, ktoré patria k najprogresívnejšiemu sektoru vo svete. Farmaceutický priemysel je schopný so zdravotníctvom vytvoriť reťazec, ktorý nemusí vždy slúžiť potrebám pacientov, ale môže slúžiť aj svojim vlastným potrebám. Krok, ktorý sa uskutočnil v tomto volebnom období bol nevyhnutný, aj keď bol bolestivý. Bol to krok, ktorého podstatou bolo, že zdravotníctvo nie je, nebolo a nebude zadarmo. Je potrebné vytvoriť istý tlak, aby sa prostriedky vložené do zdravotníctva vynakladali efektívne. To znamená predovšetkým v prospech pacienta. Preto bude vždy nevyhnutné, aby verejná moc dbala o zdravotníctvo. Možno sme v reforme zašli priďaleko. Azda sme ešte na to neboli celkom pripravení. To znamená, že v budúcom volebnom období bude potrebná istá korekcia, ktorá vytvorí väčšiu možnosť pre vládu, dbať na verejný záujem. Bolo by dobré, aby sa ako v sociálnom zabezpečení vytvorila možnosť druhého piliera, teda individuálnych účtov. Princíp solidarity pri zdravotnom zabezpečení však musí zostať. Treba postaviť určité rámce, ako majú zdravotné poisťovne hospodáriť s verejnými prostriedkami.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Je potrebné reagovať na starnutie obyvateľstva. Treba podporovať vytváranie mladých rodín, podporovať ich, aby mali deti. Istým spôsobom aspoň zmiernili trend v demografickom vývoji. Druhou dôležitou tendenciou je, že je čoraz viac ľudí v dôchodkovom veku a tí sú ešte schopní pracovať, malo by to viesť k väčšej flexibilite, aby mohli odovzdávať svoje skúsenosti spoločnosti a tak sa aj realizovať. Počínajúc od univerzít tretieho veku až po dobrovoľné zapájanie sa do ekonomických aktivít je to mimoriadne dôležité. Klasický dôchodkový systém, podľa ktorého každý, kto dosiahne určitý vek, má právo dostávať prostriedky, ktoré si zarobil, musí zodpovedať novým podmienkam. Reforma, ktorá bola prijatá, predstavuje ekonomický pohľad na zreálnenie nášho dôchodkového systému. Ešte je tomu treba dať ľudskú tvár. Iveta Radičová prišla s istým zmiernením rozdielov. Nazdávam sa, že v tomto bude treba pokračovať aj v budúcnosti. Jednou z postihnutých skupín sú ľudia, ktorí boli prenasledovaní za komunistického režimu, predovšetkým politickí väzni, ktorí celé roky zo svojho života nemali možnosť si vytvárať základňu pre svoje dôchodky. Dnes sa im ich bývalí trýznitelia smejú do očí. Rôzne odškodnenia sú nedôstojné. Je to akoby štát sa chcel zbaviť viny, keď im niečo zaplatí. Tu však nejde o pocit zbavovania sa viny, ale o to, aby sme ľuďom pomohli dôstojnejšie prežívať starobu.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
To, čo dnes robí spoločnosť vyspelou, je predovšetkým komunikácia. Napojenie na modernú komunikáciu je potrebné. Sú tu tradičné komunikačné možnosti ako cesty, diaľnice, letiská. Diaľnica cez Slovensko už mala byť dávno hotová. Modernejšou formou komunikácie je dnes elektronická komunikácia. Napojenie na internet by sa malo stať v čo najkratšom čase vecou nielen škôl, ale aj domácností. Je to v záujme vyrovnávania rozdielov medzi regiónmi a je to zároveň základ rozvoja spoločnosti. Treba diskutovať aj o územnosprávnom členení Slovenska, aj keď nevidím ako reálnu zmenu súčasného stavu. Relatívne malé regióny, ktoré sme vytvorili, nie sú dnes potrebné. Bratislava ako hlavné mesto by malo mať štatút samostatného kraja.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Cesta, ktorou by sme mali ísť, by nemalo byť obnovenie progresívnej dane ako to navrhujú socialisti a to ani pre fyzické osoby. Priama daň je spravodlivá. Mali by sme sa usilovať o jej zníženie. Už dnes sú vhodné podmienky pre jej zníženie aspoň na 17 percent. Nevybralo by sa menej peňazí. Skôr by to viedlo k väčšej aktivite a vybralo by sa možno viac peňazí. Bolo by skôr potrebné vytvoriť mechanizmus podobný dvojpercentnej dani pre neziskové organizácie. To znamená, že sa môže niekto rozhodnúť, že časť svojich daní adresne venuje na nejaký účel, ktorý by znamenal stimul pre chudobných. Systém daňových úľav je cesta ako stimulovať podnikavosť tých, ktorí vychádzajú z najchudobnejších pomerov. Vláda sa príliš venuje veľkým žralokom. Treba však dbať, aby nevytláčali malých podnikateľov a živnostníkov.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém?
Sudcovia nemajú vytvorené podmienky na to, aby mohli kvalifikovane rozhodovať. Je absurdné, aby niekoľko sudcov malo jedného súdneho tajomníka. Tí väčšinou nemajú vysokú kvalifikáciu, pretože ich platy sú nízke. Každý sudca by mal mať svoj kvalifikovaný tím, ktorý prečíta všetko to, čo v spisoch je. Sudca nemôže spisy študovať, môže ich akurát prebehnúť. Cesta k lepšej vymožiteľnosti práva vedie cez skvalitňovanie podmienok pre sudcov.
Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?
Zanedbávajú sa do značnej miery riziká, ktoré skutočne hrozia. Obrovské peniaze sa vynakladajú na fungovanie služieb profesionálnej armády pre riziká, ktoré v zásade nehrozia. Reforma ozbrojených síl bola naštartovaná dobre podľa podmienok v 90. rokoch. Odvtedy sa však svet zmenil. Klimatické zmeny vyvolávajú živelné pohromy, s ktorými treba rátať vo väčšej miere. Je tu tiež vplyv organizovaného zločinu a terorizmu. Reforma ozbrojených síl neprebieha dôsledne, ako bola narysovaná. Nedochádza k reálnej korekcii vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu vo svete. Môže sa stať, že vynaložíme miliardy na ozbrojené sily, ktoré nebudeme vedieť využiť, keď príde riziková situácia. Misia 21 bude navrhovať, aby vznikla osobitná dobrovoľná služba, ktorú sme nazvali Národná garda SR. Niečo ako je Národná garda v USA. Sú to vlastne dobrovoľníci, ktorých je v prípade potreby možné rýchlo zmobilizovať, či už pri rozsiahlych živelných pohromách alebo teroristických útokoch. Pokiaľ ide o vnútornú bezpečnosť, bude potrebná špecializácia v policajnom zbore. Bude potrebné odstúpiť od zásady, že by policajná práca vo všetkých zložkách bola celoživotným povolaním. Okolo zložiek ministerstiev vnútra a obrany treba vytvoriť istú sféru špeciálnej podnikateľskej činnosti, ktorá bude spolupracovať so štátom. Táto sféra bude predstavovať aj perspektívu pre ľudí, ktorí sú na vrchole síl, ale odchádzajú zo služieb polície alebo ozbrojených síl. Je lepšie, ak to bude takáto perspektíva, ako by sa o nich mal zaujímať organizovaný zločin.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Výsledná podoba reformy verejnej správy je taká, akú nechcel dopredu nikto. Vznikla živelne ako priesečník najrozdielnejších záujmov. Bola kompromisom, ktorý nie je dobrý a je mätúci pre občana. Ten musí jednu vec vybaviť na jednom mieste a inú zas na inom. Treba do toho zaviesť poriadok. Predstava poverených obcí z minulosti nebola zlá. Isté obce majú spádový charakter. Tam je potrebné sústrediť výkon prenesenej štátnej správy. Miestna štátna správa by už nemusela existovať. Ponechávajú si ju politické strany, aby si zaplatili svojich funkcionárov a aby mali vplyv na danom území. Strediskové obce by mohli v prvej etape vzniknúť dobrovoľne. Ak sa tak nestane, určil by ich zákon. Aj činnosť vlády a ministerstiev by mala zodpovedať prioritám. Väčší dôraz potrebujeme položiť na internetizáciu a cestovný ruch.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Musíme hľadať spojencov v rámci EÚ. Krajiny V4 môžu predstavovať určitú silu v únii. Naše nadštandardné vzťahy s USA majú svoj význam. Je dobré, že máme s USA dobré vzťahy a treba ich rozvíjať. Môžeme však byť aj advokátom slovanských priateľov. Mali by sme byť advokátmi pri rozširovaní EÚ pre Chorvátsko, Srbsko a Čiernu Horu a tiež Ukrajinu. Sme schopní aj viac porozumieť ruským predstavám o svete ako štáty západnej Európy. To je bonus, ktorý máme. Zahraničnou politikou by sme mali podporovať solidaritu pre tých, ktorí ju potrebujú.
Ste za to, aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Vstup do eurozóny je súčasť nášho smerovania. Misia 21 ho bude podporovať.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
Pre nás politika je predovšetkým presadzovaním programu, s ktorým prichádzame. Je to program solidarity a novej kresťanskej demokracie. V tomto sme pripravení spolupracovať s každým, s kým sa dokážeme dohodnúť na konkrétnych veciach, ktoré vychádzajú z tohto programu. Nebudem menovať konkrétne strany. Nebudeme kádrovať našich partnerov. Je to aj požiadavka II. Vatikánskeho koncilu, aby sa kresťania učili spolupracovať na spoločnom dobre s tým, kto bude ochotný na ňom spolupracovať.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
Rozdeľovanie postov vo vláde sa uskutočňuje až po voľbách. Je o tom predčasné hovoriť. Isté skúsenosti mám aj ja osobne a máme zopár osobností, ktoré majú svoju agendu z minulosti.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Program solidarity sa dotýka aj regionálnej úrovne. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú veľké. Je potrebné, aby bohatšie regióny pomáhali tým chudobnejším. Nebolo by dobré, aby sa naše regióny stali jednými z najchudobnejších v Európskej únii. Je potrebné pomôcť chudobným regiónom dostať sa z ich situácie. Sú to predovšetkým diaľnice a budovanie čo najrozšírenejšieho prístupu k internetu. To sú veci, ktoré sa dotýkajú aj regionálneho školstva, ale predovšetkým sa to dotýka vyrovnávania štartovacích možností pre regióny.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Nemyslím si, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia je samo o sebe už jeho reformou. Treba využiť všetky možnosti na to, aby sa efektívne vynakladali prostriedky v rámci vysokých škôl. Treba prehlbovať ich autonómiu od štátu. Musí existovať možnosť, aby sa vytvorili predpoklady pre viaczdrojové financovanie. Malo by to vychádzať predovšetkým z autonómneho rozhodnutia akademických orgánov. Spoplatnenie by malo patriť medzi jedno z posledných opatrení, ku ktorému by sme mali pristúpiť až keď sa nebude dať inak. Mali by sme k nemu pristúpiť po dôkladnej analýze. Spoplatnenie nemôže byť na úkor rozvoja talentov a bez ohľadu na to, či prichádzajú z chudobného alebo menej chudobného prostredia. Predovšetkým by sme mali pomôcť začínajúcim mladým ľuďom, ktorí prichádzajú na denné štúdium, aby mohli rozvinúť svoj talent i v prípade, že prišli z chudobných rodín. Preto tam by mala byť miera solidarity vyššia. U ľudí, ktorí zarábajú a popritom si chcú zvyšovať svoju kvalifikáciu, je legitímne od nich očakávať, že sa budú finančne spolupodieľať na zvyšovaní si svojej kvalifikácie.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Nemyslím si, že situácia v zdravotníctve je kritická. Problémy v zdravotníctve sú vo všetkých krajinách, ktoré poznám. Zdravotníctvo je miesto, kde dochádza ku križovaniu mnohých záujmov. Je to služba voči tým, ktorí sú bezbranní. To sú pacienti. Sú tu nielen záujmy zdravotníkov a pacientov, ale sú tu aj farmaceutické spoločnosti, ktoré patria k najprogresívnejšiemu sektoru vo svete. Farmaceutický priemysel je schopný so zdravotníctvom vytvoriť reťazec, ktorý nemusí vždy slúžiť potrebám pacientov, ale môže slúžiť aj svojim vlastným potrebám. Krok, ktorý sa uskutočnil v tomto volebnom období bol nevyhnutný, aj keď bol bolestivý. Bol to krok, ktorého podstatou bolo, že zdravotníctvo nie je, nebolo a nebude zadarmo. Je potrebné vytvoriť istý tlak, aby sa prostriedky vložené do zdravotníctva vynakladali efektívne. To znamená predovšetkým v prospech pacienta. Preto bude vždy nevyhnutné, aby verejná moc dbala o zdravotníctvo. Možno sme v reforme zašli priďaleko. Azda sme ešte na to neboli celkom pripravení. To znamená, že v budúcom volebnom období bude potrebná istá korekcia, ktorá vytvorí väčšiu možnosť pre vládu, dbať na verejný záujem. Bolo by dobré, aby sa ako v sociálnom zabezpečení vytvorila možnosť druhého piliera, teda individuálnych účtov. Princíp solidarity pri zdravotnom zabezpečení však musí zostať. Treba postaviť určité rámce, ako majú zdravotné poisťovne hospodáriť s verejnými prostriedkami.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Je potrebné reagovať na starnutie obyvateľstva. Treba podporovať vytváranie mladých rodín, podporovať ich, aby mali deti. Istým spôsobom aspoň zmiernili trend v demografickom vývoji. Druhou dôležitou tendenciou je, že je čoraz viac ľudí v dôchodkovom veku a tí sú ešte schopní pracovať, malo by to viesť k väčšej flexibilite, aby mohli odovzdávať svoje skúsenosti spoločnosti a tak sa aj realizovať. Počínajúc od univerzít tretieho veku až po dobrovoľné zapájanie sa do ekonomických aktivít je to mimoriadne dôležité. Klasický dôchodkový systém, podľa ktorého každý, kto dosiahne určitý vek, má právo dostávať prostriedky, ktoré si zarobil, musí zodpovedať novým podmienkam. Reforma, ktorá bola prijatá, predstavuje ekonomický pohľad na zreálnenie nášho dôchodkového systému. Ešte je tomu treba dať ľudskú tvár. Iveta Radičová prišla s istým zmiernením rozdielov. Nazdávam sa, že v tomto bude treba pokračovať aj v budúcnosti. Jednou z postihnutých skupín sú ľudia, ktorí boli prenasledovaní za komunistického režimu, predovšetkým politickí väzni, ktorí celé roky zo svojho života nemali možnosť si vytvárať základňu pre svoje dôchodky. Dnes sa im ich bývalí trýznitelia smejú do očí. Rôzne odškodnenia sú nedôstojné. Je to akoby štát sa chcel zbaviť viny, keď im niečo zaplatí. Tu však nejde o pocit zbavovania sa viny, ale o to, aby sme ľuďom pomohli dôstojnejšie prežívať starobu.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
To, čo dnes robí spoločnosť vyspelou, je predovšetkým komunikácia. Napojenie na modernú komunikáciu je potrebné. Sú tu tradičné komunikačné možnosti ako cesty, diaľnice, letiská. Diaľnica cez Slovensko už mala byť dávno hotová. Modernejšou formou komunikácie je dnes elektronická komunikácia. Napojenie na internet by sa malo stať v čo najkratšom čase vecou nielen škôl, ale aj domácností. Je to v záujme vyrovnávania rozdielov medzi regiónmi a je to zároveň základ rozvoja spoločnosti. Treba diskutovať aj o územnosprávnom členení Slovenska, aj keď nevidím ako reálnu zmenu súčasného stavu. Relatívne malé regióny, ktoré sme vytvorili, nie sú dnes potrebné. Bratislava ako hlavné mesto by malo mať štatút samostatného kraja.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Cesta, ktorou by sme mali ísť, by nemalo byť obnovenie progresívnej dane ako to navrhujú socialisti a to ani pre fyzické osoby. Priama daň je spravodlivá. Mali by sme sa usilovať o jej zníženie. Už dnes sú vhodné podmienky pre jej zníženie aspoň na 17 percent. Nevybralo by sa menej peňazí. Skôr by to viedlo k väčšej aktivite a vybralo by sa možno viac peňazí. Bolo by skôr potrebné vytvoriť mechanizmus podobný dvojpercentnej dani pre neziskové organizácie. To znamená, že sa môže niekto rozhodnúť, že časť svojich daní adresne venuje na nejaký účel, ktorý by znamenal stimul pre chudobných. Systém daňových úľav je cesta ako stimulovať podnikavosť tých, ktorí vychádzajú z najchudobnejších pomerov. Vláda sa príliš venuje veľkým žralokom. Treba však dbať, aby nevytláčali malých podnikateľov a živnostníkov.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém?
Sudcovia nemajú vytvorené podmienky na to, aby mohli kvalifikovane rozhodovať. Je absurdné, aby niekoľko sudcov malo jedného súdneho tajomníka. Tí väčšinou nemajú vysokú kvalifikáciu, pretože ich platy sú nízke. Každý sudca by mal mať svoj kvalifikovaný tím, ktorý prečíta všetko to, čo v spisoch je. Sudca nemôže spisy študovať, môže ich akurát prebehnúť. Cesta k lepšej vymožiteľnosti práva vedie cez skvalitňovanie podmienok pre sudcov.
Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?
Zanedbávajú sa do značnej miery riziká, ktoré skutočne hrozia. Obrovské peniaze sa vynakladajú na fungovanie služieb profesionálnej armády pre riziká, ktoré v zásade nehrozia. Reforma ozbrojených síl bola naštartovaná dobre podľa podmienok v 90. rokoch. Odvtedy sa však svet zmenil. Klimatické zmeny vyvolávajú živelné pohromy, s ktorými treba rátať vo väčšej miere. Je tu tiež vplyv organizovaného zločinu a terorizmu. Reforma ozbrojených síl neprebieha dôsledne, ako bola narysovaná. Nedochádza k reálnej korekcii vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu vo svete. Môže sa stať, že vynaložíme miliardy na ozbrojené sily, ktoré nebudeme vedieť využiť, keď príde riziková situácia. Misia 21 bude navrhovať, aby vznikla osobitná dobrovoľná služba, ktorú sme nazvali Národná garda SR. Niečo ako je Národná garda v USA. Sú to vlastne dobrovoľníci, ktorých je v prípade potreby možné rýchlo zmobilizovať, či už pri rozsiahlych živelných pohromách alebo teroristických útokoch. Pokiaľ ide o vnútornú bezpečnosť, bude potrebná špecializácia v policajnom zbore. Bude potrebné odstúpiť od zásady, že by policajná práca vo všetkých zložkách bola celoživotným povolaním. Okolo zložiek ministerstiev vnútra a obrany treba vytvoriť istú sféru špeciálnej podnikateľskej činnosti, ktorá bude spolupracovať so štátom. Táto sféra bude predstavovať aj perspektívu pre ľudí, ktorí sú na vrchole síl, ale odchádzajú zo služieb polície alebo ozbrojených síl. Je lepšie, ak to bude takáto perspektíva, ako by sa o nich mal zaujímať organizovaný zločin.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Výsledná podoba reformy verejnej správy je taká, akú nechcel dopredu nikto. Vznikla živelne ako priesečník najrozdielnejších záujmov. Bola kompromisom, ktorý nie je dobrý a je mätúci pre občana. Ten musí jednu vec vybaviť na jednom mieste a inú zas na inom. Treba do toho zaviesť poriadok. Predstava poverených obcí z minulosti nebola zlá. Isté obce majú spádový charakter. Tam je potrebné sústrediť výkon prenesenej štátnej správy. Miestna štátna správa by už nemusela existovať. Ponechávajú si ju politické strany, aby si zaplatili svojich funkcionárov a aby mali vplyv na danom území. Strediskové obce by mohli v prvej etape vzniknúť dobrovoľne. Ak sa tak nestane, určil by ich zákon. Aj činnosť vlády a ministerstiev by mala zodpovedať prioritám. Väčší dôraz potrebujeme položiť na internetizáciu a cestovný ruch.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Musíme hľadať spojencov v rámci EÚ. Krajiny V4 môžu predstavovať určitú silu v únii. Naše nadštandardné vzťahy s USA majú svoj význam. Je dobré, že máme s USA dobré vzťahy a treba ich rozvíjať. Môžeme však byť aj advokátom slovanských priateľov. Mali by sme byť advokátmi pri rozširovaní EÚ pre Chorvátsko, Srbsko a Čiernu Horu a tiež Ukrajinu. Sme schopní aj viac porozumieť ruským predstavám o svete ako štáty západnej Európy. To je bonus, ktorý máme. Zahraničnou politikou by sme mali podporovať solidaritu pre tých, ktorí ju potrebujú.
Ste za to, aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Vstup do eurozóny je súčasť nášho smerovania. Misia 21 ho bude podporovať.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
