Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar: Koaličný partner je ako súrodenec, vyberajú vám ho druhí

Ktorý politický subjekt je pre vás po voľbách prijateľný pre spoluprácu, ktorý nie?

Koaličný partner je ako súrodenec, vyberajú vám ho druhí, nevyberáte si ho sám. Kedysi som koaličné spojenectvo charakterizoval, že existuje nepriateľstvo, smrteľné nepriateľstvo a koaličný spojenec. Politika Slovenska ale nie je postavená pred alternatívu humoru, ale reálneho východiska a kooperácie strán. Preto vopred vylučovať nie je možné a navyše množstvo otáznikov pred voľbami, to znamená reálnej voliteľnosti strán a reálneho postavenia núti k opatrnosti pri tejto otázke.

O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?

To nie je vôbec o postoch. My sme robili veľmi veľa na tom, aby sme mali komplexný program vývoja Slovenskej republiky. Strana je pripravená tak, že môže obsadiť ktorýkoľvek ústavný post. Môže ich postaviť alternatívne a môže ich postaviť na vyššej kvalitatívnej úrovni ako sú terajší členovia vlády. My nevyberáme dopredu čo chceme a čo nie. Toto nie je predmetom špekulácií. Predmetom je hľadanie najprv občianskej podpory, potom programovej zhody a z toho vyplynie rozdelenie pôsobnosti.

Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?

Boli zmeny v školstve, ale nemôžem povedať, žeby bola reforma. Z pohľadu regionálneho školstva bude potrebné urobiť niekoľko zmien. V prvom rade bude musieť prísť k prepojeniu potrieb regiónu a profesného vzdelávania. Po druhé, bude treba lepšie sa prepojiť s ekonomickou sférou, viac sa oprieť o podnikovú sféru. Po tretie musí sa absolútne zmeniť obsah a metodika výučby tak, aby naučila človeka nielen memorovať ale aj schopnosť poznatky vyhľadávať. Pokiaľ ide o materiálne vybavenie a postavenie učiteľov, boli deklarované postupné kroky pre zlepšenie, neboli však naplnené.

Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?

Prístup k vzdelaniu nesmie byť obmedzený sociálnymi faktormi, môže byť obmedzený len subjektívnymi faktormi na strane toho, kto o vzdelanie požiada. Som proti spoplatneniu vysokoškolského vzdelania. Som ale za to, aby sa zaviedol donorský systém príspevkov pre vysoké školy. Aby sa niektoré druhy výskumu, vývoja aj profesnej prípravy prepojili s veľkými firmami a odvetviami a aby na tejto základni bola budovaná materiálna základňa VŠ. Reforma ku kvalite ešte len Slovensko čaká. Tá kvalita má ísť do porovnateľnej úrovne vzdelania a medzinárodnej akceptácie.

Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?

Model funkčného zdravotníctva nikto nepredstavil. Sú kroky, ktoré sa v zdravotníctve prejavujú, ktoré by možno priviedli, ale nepriviedli. Tie zásadné zmeny, ktoré sú, že charakter stratovosti zdravotníctva sa znížil, ale nezrušil. Nadbytok ponuky nad dopytom pretrváva. Druhá charakteristika - zmena vlastníckych vzťahov a zavedenie trhových vzťahov do zdravotníctva vedie k tomu, že to by bolo možné riešiť jednoduchým rozhodnutím sa pretiahne na veľa rokov. Kríza je rozložená na desať rokov, nechce sa s tým nikto zaoberať. My recepty vidíme: modelujme koľko úkonov a aký tím zdravotníctvo potrebuje. Na tieto úkony natiahneme hodnotu zdravotného výkonu. Z toho nám vzíde počet peňazí, nutnosť kapacity, odborníkov a rozmiestnenie zdravotníckych zariadení. Bez tejto práce nie je žiadna reforma možná.

Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?

Základná chyba, ktorá sa stala v prvopočiatkoch a rozvíjala sa celých osem rokov vlády Mikuláša Dzurindu bola tá, že rast životných nákladov bol rýchlejší ako rast dôchodkov. Dokonca v niektorej redukcii dôchodkov predpokladali, že sa vyvinie ekonomický tlak na to, aby sa začali starať ľudia sami o seba. Ale kde nič nie je ani čert nezoberie. Ak pracovnú príležitosť nemám a sám si ju vytvoriť nemôžem, nech ma akokoľvek donucujú, sám ju nezískam. V dôchodkovej reforme boli urobené chyby vo vzťahu k dôchodcom, prechodné piliere, staro a novo dôchodcovia, ale aj v systéme dávok invalidných občanov. Pokiaľ ide o chápanie sociálnej politiky ako celok, vidíme ju opačne. Celá Dzurindova politika sa zaoberala tým, že populácia bude žiť dlhšie a teda bude viac ľudí v dôchodcovskom veku a preto zvyšovali hranicu pre zamestnanosť. Základný problém je na opačnom konci, rodí sa menej ľudí. Klesá pôrodnosť, tým reálne hrozí pokles počtu obyvateľov a tým treba začať.

Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?

O stieraní regionálnych rozdielov sa skutočne môže iba hovoriť, pretože za posledných desať rokov narástli. Vyrovnávanie je otázkou dlhodobých programov, neexistuje krátkodobý recept. Dlhodobý program znamená podporovať tých, ktorí môžu prácu dať, vytvárať technicko-inovačné centrá, poradenské činnosti, vytvárať podnety podpory a fondy na podporu regiónov, vytvárať program podpory infraštruktúry. Musíme sa snažiť, aby vzdelaní ľudia zostávali vo svojich regiónoch a nezutekali.

Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?

Pokiaľ ide daňový systém, v čom sa líšime od Dzurindu. Ak on obhajuje jednotu systému a terajšiu daň, tak bude musieť či chce, či nechce ísť k zníženiu. A to zníženie musí byť vo vzťahu ku konkurenčnému prostrediu, okolie kde má 15, tak na 15 percent. Je možné rešpektovať aj tlak Európskej únie a ten do dvoch rokov príde, na selektívne znižovanie daňového zaťaženia - potraviny, zdravotníctvo, vzdelanie. Čo je iná alternatíva a je skôr zameraná na zmierňovanie frustrácie frustrovaných ľudí, to je zdaňovanie bohatých. Už to tu bolo, milionárska daň a podobne. Ak pôjdeme touto cestou, pri voľnom pohybe kapitálu sa peniaze prelejú a nebude čo zdaňovať. Táto cesta Roberta Fica nie je nová, už dvakrát preukázala, že je neplodná. Ak chceme, aby peniaze zostali na Slovensku, musíme hľadať spôsob, ako tieto peniaze bolo možné investovať na Slovensku a pracovali tu.

Slovenská justícia má stále problémy s prieťahmi v konaní? Ako y ste riešili tento problém?

Treba zobrať do úvahy akým vývojom justícia prešla. Pribudla agenda arbitráží, pribudla agenda správneho konania. Čiže pri zachovanom počte sudcov došlo k tomu, že celý systém sa zadrhol. Ide o prechodnú mimoriadnu situáciu. Do času, kým spravodlivosť nadobudne normálny rytmus, bude treba prijať mimoriadne opatrenia. Tie musia byť orientované aj na možnosť zváženia, či by sa niektoré agendy nemohli vrátiť naspäť. Napríklad, či by nesporové dedičské konanie nemohli robiť znova notári, či by rozhodcovské orgány nemohli robiť hospodárske spory, či by nemohli byť dočasne zvýšené počty sudcov a ich pomocníkov. Som skôr na strane sudcov a aj na rekonštrukcii rozmiestnenia súdov. Mnohé zrušenia boli nezmyselné.

Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?

Sú dve záruky bezpečnosti. Je to bezpečnosť vonkajšia, ktorá je postavená na medzinárodných vzťahoch. Sme členom NATO a Európskej únie a nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V tomto smere sa od Slovenska očakáva zbojaschopnenie ozbrojených síl, stav nie je dobrý. Budeme sa zúčastňovať misií, ktoré nám z nášho začlenenia vyplývajú. Otázka vnútornej bezpečnosti je postavená na funkčnosti policajných systémov. Sme svedkami nebývalého javu. Po prvýkrát v histórii policajti protestujú proti svojmu ministrovi a politike rezortu. Pretože ich nezaplatí, materiálne nezabezpečuje, neustále robí organizačné zmeny. Otázka je tiež, prečo doposiaľ nebol kladený väčší dôraz na prevenciu ako na následok. Máme tu ešte jednu vec a tou je medzinárodný zločin. Nebol tu síce terorizmus, ale bolo tu veľa aktov násilia. Sú tu drogy a rozširovanie trhu s drogami pokračuje, žiadna veľká ryba nebola chytená. Je tu veľký obchod s bielym mäsom. Boj so skupinami medzinárodného zločinu nejaké úspechy nepriniesol.

Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe? Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?

Po všetkých úkonoch, ktoré urobila vláda a vládny splnomocnenec je na Slovensku viacej úradníkov a nedá sa preukázať že sa zvýšila funkčnosť. Na centrálnej úrovni je kopa zbytočných úradov, kopa naviazaných subjektov. Pokiaľ ide o regionálnu správu, stále je vysoká miera dvojkoľajnosti miestnej a štátnej správy na krajskej úrovni. S výnimkou oblasti evidencie a krízového manažmentu nie je v ostatných prípadoch odôvodnená. Finančná decentralizácia aj pre obce a mestá, umožniť integráciu síl pre rozvojovú politiku. Jediným východiskom Slovenska je rozvoj.

Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?

Zahraničnopolitické smerovanie nie je určované len nami, ale aj tým čo sa vo svete vytvára. Momentálne v tejto situácii iná možnosť nie je. Otázka je skôr subjektívna, čo Slovensko dokáže vyťažiť s prebiehajúcej globalizácie a v čom môže obmeniť jej negatívne účinky. Ako dokáže prijať europeizáciu politiky a hospodárstva. Nie sú prepracované aspekty adaptačného a konkurenčného procesu. Pokiaľ ide o obrannú politiku, podporujeme zmenu univerzality OSN ale základný bezpečnostný pilier stále zostáva NATO. Predpokladom je, že v tomto kontexte bude rásť úloha Európy.

Ste za to, aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?

Samozrejme prvé, čo musí byť pre prechod potrebné, je ekonomická výkonnosť štátu. Prečo aj niektoré štáty EÚ v snahe obhájiť svoju ekonomickú pozíciu radšej neprijali euro. Druhá otázka je či tie tempá, ktoré sa nám hovoria a diktujú vnútorný záujem Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií sú záujmom celého štátu. Pretože odborníci v zahraničí hovoria skôr o rokoch 2011, 2012. Ja viem, že ctižiadosť je motor, ktorý politikov ženie. Možno ak splníme podmienky a budú akceptované Európou to bude aj rok 2009. Nemusí však vždy znamenať, že ponáhľanie je to, čo nás dovedie skôr do cieľa.

Informačný portál INFOVOLBY.SK >>