BRATISLAVA - Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF) zatiaľ neodpovedal, či sa bude zaoberať podozreniami, ktoré vyplývajú z údajného spisu SIS Gorila.
"Predpokladáme, že sa tým zaoberajú, zatiaľ sme spätnú väzbu nedostali," povedal poslanec Jozef Viskupič z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Hnutie sa na OLAF obrátilo v januári, pretože nedôveruje tomu, že slovenské orgány kauzu vyšetria.
Viskupič dodal, že na OLAF budú tlačiť, aby dostali odpoveď čo najskôr. "Chceme do toho proaktívne vstúpiť a dozvedieť sa, ako konajú," poznamenal. Hnutie sa v januári obrátilo listom priamo na generálneho riaditeľa OLAF Giovanniho Kesslera, ktorý má právomoc konania začať, kontrolovať a ukončiť. Právnik hnutia Miroslav Kadúc vtedy zdôraznil, že žiadna inštitúcia nemôže OLAF-u dávať príkazy, čo má byť zárukou nezávislého vyšetrenia.
Kesslera Obyčajní ľudia v žiadosti informujú o pozadí kauzy Gorila, pre ktorú Slovensko a únia mohli prísť o desiatky až stovky miliónov eur. Z materiálov vybrali skutočnosti, ktoré považujú za najzávažnejšie. V liste spomínajú údajné vyplácanie provízií za privatizáciu energetických spoločností (Slovenských elektrární, Stredoslovenskej energetiky a Transpetrolu) predstaviteľmi finančnej skupiny Penta. Spomínajú tiež pasáž, podľa ktorej bola privatizácia bratislavského letiska v réžii tejto finančnej skupiny.
„Keďže SR participuje na príjmoch do rozpočtu EÚ, na základe uvedených skutočností je treba nevyhnutne dôjsť k záveru, že vyššie opísané skutočnosti majú vplyv na rozpočet EÚ,“ napísali matovičovci. Pripomínajú, že na kauze môžu participovať slovenské politické špičky s vplyvom na všetky zložky štátnej moci a preto možno pochybovať o nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania štátnymi orgánmi SR.
Dokumenty s názvom Gorila a Gorila 1 vypovedajú o údajnom ovplyvňovaní politiky finančnou skupinou. Rozsiahly materiál popisuje dosadzovanie politických nominantov do štátnych podnikov, provízie pri privatizácii a pavučinu vzťahov naprieč politikou, podnikateľskou sférou a bezpečnostnými zložkami. Hoci sa potvrdilo, že akciu s názvom Gorila SIS skutočne zrealizovala, pravosť spisov zverejnených na internete nie je potvrdená, naopak, viacerí aktéri figurujúci v dokumentoch autenticitu informácií spochybnili.
