Denisa Augustínová sa narodila v Bratislave. Pôvodným povolaním je sociálna pracovníčka.V roku 2001 spolu s Martinom Bandžákom založila humanitárnu organizáciu Magna Deti v núdzi. Zúčastňuje sa a stojí pri implemetácii všetkých jej misií vo svete. Väčšinu roka pôsobí priamo v teréne a ako riaditeľka operačnej sekcie má na starosti všetky humanitárne projekty.
Bod zlomu - kedy ste zistili čo chcete v živote robiť? Alebo žiadny zlom nebol a plníte si Vašu dávnu túžbu zachraňovať životy ľudí na opačnom konci sveta?
Žiadny zlom, v zásade to prišlo veľmi prirodzene, nikdy nešlo ani o nejakú konkrétnu situáciu, skôr išlo o prirodzený záujem o sociálne témy a veľmi prakticky som sa k tomu dostala aj cez moju mamu, ktorá celý život venovala práci s komplikovanými adolescentmi a rodinami v sociálnej núdzi ako sociálna pracovníčka. Postupne som pracovala ako dobrovoľníčka v rôznych projektoch pre deti na Slovensku, neskôr aj v zahraničí.
Pred ukončením školy som si začala hľadať prácu v teréne pre nejakú slovenskú organizáciu s projektmi v treťom svete. Je to neuveriteľné, ale v tej dobe, taký projekt neexistoval. Našla som pobočky misií, alebo „dcéry“ medzinárodných organizácií, ktoré nemali mandát na vysielanie pracovníkov do terénu, poprípade organizácie s neaktívnymi projektmi. To, že sa väčšina ľudí tvárila, že sa nás to netýka a na pomoc predsa existujú väčšie zahraničné organizácie, ten odpor a nezáujem, nás priviedol k myšlienke založenia Magny. Po rokoch komunizmu, naša krajina nebola pomoci a podpore tretieho sveta naklonená, donekonečna sme vraveli, ako si potrebujeme pomôcť najskôr sami. Šokovalo ma, prečo päťdesiat kilometrov od nás sa ľudia nad tým ani nepozastavia a berú to ako súčasť svojho života, podeliť sa s tými, čo sú v núdzi, bez ohľadu na kontinent, vek, náboženstvo.
V prvom rade je treba zmeniť myslenie, a tak sme začali prinášať informácie, fotografie o zabudnutých a u nás neznámych problémoch.
Ako zlom prišla Kambodža a pandémia HIV/AIDS, keď sme sa rozhodli otvoriť medicínsky projekt na liečbu HIV pozitívnych detí, ktoré boli po smrti svojich rodičov vyháňané zo svojich domovov, a žili na ulici, bez pomoci a liečby, rovnako ako v štátnych sirotincoch priviazané o postele a čakajúce na smrť.
Žijete dlhodobo v Kambodži alebo cestujete po projektoch. Zvykli ste si skoro na iný spôsob života, ako sa odlišuje bežný život v Kambodži či iných krajinách od toho čo by ste žili tu na Slovensku?
Žijem dlhodobo mimo Slovenska, väčšinu času v Kambodži, v poslednej dobe aj v Afrike. Môj život, ako aj život mnohých iných ľudí výrazne ovplyvňuje práca, a teda v mojom prípade ma práca privádza do rôznych odľahlých oblastí krajín, kde prírodná katastrofa, hladomor alebo nefunkčný zdravotný systém znemožňuje ľudom prístup k zdravotnej starostlivosti a zomierajú na liečiteľné ochorenia, hlad alebo dehydratáciu. Iste žijem v iných podmienkach a na život som si samozrejme zvykla. V týchto podmienkach človek potrebuje variáciu medzi úplne náročnými podmienkami aké sú napr. v Južnom Sudáne, Kongu alebo na somálskych hraniciach a menej fyzicky náročnými ako je Vietnam, Kambodža alebo pod. Človek musí byt flexibilný a nemať problém akceptovať výpadky elektriny, prach, hluk, a hlavne emocionálnu náročnosť našej práce. Byť denne v kontakte s ťažkými osudmi, smrteľne chorými ľuďmi, vyžaduje disciplínu a focus na dané zadanie, inak človek stráca orientáciu. Ale ja stále hovorím, že viacej dostávam od mojej práce, pacientov a kolegov, ako dávam.
Ako Vaše rozhodnutie odísť zo Slovenska zobrala vaša rodina?
Ja som nikdy prakticky zo Slovenska neodišla, denne som so Slovenskom v pracovnom kontakte a máme tam stále rodinu a priateľov, čiže fyzicky som síce mimo Slovenska, ale spojenie je intenzívne. Ako reagovala moja rodina na Magnu a realitu toho, že budem väčšinu času mimo domov? Neviem či si vedel niekto predstaviť, že to naozaj bude tak veľa času mimo a iste na úvod hlavne rodičia dúfali, že sa budeme viac zdržovať doma ako na projektoch, ale v rodine sme mali a aj máme veľkú oporu a bez nich by sme mnoho vecí neboli schopní realizovať. Naši kamaráti si asi skôr mysleli, že to je dočasné - u nás ešte táto práca nemá tradíciu a ľudia s ňou majú minimálne skúsenosti. Oproti iným krajinám, kde sa humanitárna práca, manažment projektov, a pod. študuje a kde si bez skúsenosti v teréne človek ťažko nájde prácu a lekári , sestry sa hromadne hlásia na tieto typy projektov. Ale v zásade po rokoch našej práce máme len pozitívne ohlasy od rodiny a známych.
Vaša organizácia Magna deti v núdzi má za sebou 10 rokov úspešného fungovania - aký je rozdiel medzi Magnou pred desiatimi rokmi a aká je Magna dnes?
Magna sa zmenila od základov, prvé dva roky sme sa predovšetkým venovali dokumentárnej práci a šíreniu povedomia. Dnes sme po 10-tich rokoch humanitárnou zdravotníckou organizáciou s koncepčným systémom pomoci s vyše 350 humanitárnymi pracovníkmi, lekármi, zdravotnými sestrami a sociálnymi pracovníkmi v teréne. V súčasnosti pôsobíme na troch kontinentoch, v 7 krajinách sveta (Kambodža, Keňa, Kongo, Južný Sudán, Haiti, Vietnam, Nikaragua), kde v 18 projektoch a vyše 70 zdravotníckych zariadeniach poskytujeme zdravotnú, nutričnú a sociálnu pomoc deťom v núdzi.
Humanitárnym aktivitám sme sa začali venovať až po roku 2003, keď sme spustili HIV/AIDS projekt pre siroty v Kambodži. Od roku 2006 sa venujeme problematike minimalizovania prenosu vírusu HIV z matky na dieťa, kde dosahujeme veľmi dobré výsledky (96% novonarodených detí je HIV negatívnych), ktoré prezentujeme na svetových AIDS konferenciách, naše know how sme implementovali v Kambodži, Vietname, Keni a čiastočne aj v Nikaragui. Spolupracujeme s poprednými inštitúciami sveta ako je Institute Pasteur a Clinton Foundation, ktoré sú našimi partnermi v teréne.
V súčasnosti sa okrem HIV/AIDS zameriavame na podvýživu a problémy s ňou spojené. Koncepčne riešime nielen prevenciu, ale aj skorú identifikáciu a liečbu podvyživených pacientov v Kongu, ktoré je druhé najpostihnutejšie miesto na svete, v Keni na somálskych hraniciach, dlhodobo v Kambodži a teraz aj v južnom Sudáne.
Ďalšia silná vetva našich aktivít je psycho-sociálna podpora v rámci mentálneho zdravia, špeciálnu skupinu tvoria HIV/AIDS pacienti, taktiež poskytujeme špecializovanú pomoc obetiam sexuálneho násilia v Kongu, ako aj zemetrasením postihnutom Haiti, kde momentálne sexuálne násilie postihuje každú druhú ženu žijúcu v stanových táboroch. MAGNA okrem realizácie dlhodobých projektov reaguje aj na humanitárne či prírodné katastrofy akou bolo napr. zemetrasenie na Haiti v roku 2010, tsunami v Indii v 2004, cyklón v Barme v 2008 a aktuálne hladomor vo východnej Afrike, ktorý trvá dodnes.
Čo býva pri tejto práci najväčšou prekážkou? Čo je pre Vás osobne najťažšie?
Najťažšie je asi presviedčať ľudí, že je dôležité zachraňovať životy ľudí a detí rovnako všade na svete. Frustruje ma, že nejakí ľudia pochybujú o opodstatnenosti záchrany života dieťaťa v Afrike a porovnávajú či má život naozaj rovnakú cenu na celom svete.
Na druhej strane v teréne nás zdržujú administratívne prekážk, a potom sú tu veci ako zlá bezpečnostná situácia ako teraz na somálskych hraniciach, v Kongu a na Haiti.
Pre mňa osobne je najťažšie vidieť, ak ľudia zomierajú na bazálne, jednoducho liečiteľné choroby, ženy len preto, že sú tehotné a nemajú základnú prenatálnu starostlivosť, novorodenci na hnačky a dehydratáciu. Tomu všetkému sa dá tak ľahko predísť.
Máte nejaký konkrétny príbeh pomoci, ktorý vo Vás dodnes rezonuje?
Ťažké je vybrať len jeden, denne sa dejú vďaka ťažkej práci každého v Magne, ako aj darcov na opačnej strane sveta zázračné príbehy pomoci.
Príbeh HIV pozitívnej Vuthy z Kambodže - ako jej antivírová liečba zachránila život, keď ako 11 ročná prišla k nám a vážila len 7kg. Po 3 mesiacoch na liečbe išla prvýkrát do školy a neskôr sa stala najlepšou žiackou v triede.
Určite sú to stovky detí, ktoré sa nám podarilo zachrániť teraz na somálskych hraniciach pred hladomorom, ako napríklad 4-ročné dievčatko Ayaana, na smrť vyhladované s váhou 4,5 kg priniesla po 28 dňoch chôdze do nutričného stabilizačného centra v Garisse na severe Kene jej vysilená babička a ktoré sa po 4 týždňoch liečby konečne bolo schopné samé posadiť a prijímať normálne potravu.
Je to aj Alberta, žena ktorá prežila ničivé zemetrasenie na Haiti pred dvoma rokmi a stratila pri ňom svojho manžela, dom aj všetok majetok a okrem tejto hroznej straty sa stala obeťou sexuálneho násilia - ona aj jej dve malé deti, a ktorá sa po niekoľkých pokusoch o samovraždu vďaka psychológom z Magny vrátila späť do normálneho života.
Je ich veľa, veľmi veľa, a to je na tom úžasné, vidieť výsledky našej práce a snaženia aj napriek neuveriteľným každodenným prekážkam.
Zachraňovať detské životy môžete aj vy!
Vďaka Vám budú môcť deti prežiť každý ďalší deň – dostanú zdravotnú starostlivosť, lieky a nebudú trpieť hladom. A pritom budete mať prehľad o svojich zaslaných finančných prostriedkov a vedieť kde, kedy a komu pomáhate.
|
Chcete zachraňovať životy aj Vy? Staňte sa Magna Záchrancom. Pošlite SMS v tvare MAGNA na číslo 806. |
Výška príspevku po aktivácii je 3 Eurá. Služba sa automaticky obnovuje každých 30 dní. Deaktivácia pravidelného prispievania: SMS v tvare MAGNA STOP na číslo 806 (odhlásenie je bezplatné). Viac informácií a možností ako prispieť nájdete na www.magna.sk. Prihlásenie cez SMS je dostupné pre všetkých zákazníkov mobilných sietí Telekom, Orange, FunFón a O2.
Ako Vás budeme informovať o využití Vášho daru
Každý, kto si aktivuje pravidelné prispievanie v projekte Magna Záchranca u operátorov Telekom, Orange a FunFón dostane pravidelne (1x za mesiac) bezplatnú SMS s informáciami o aktuálne prebiehajúcich projektoch, ktoré sú realizované aj z vyzbieraných finančných prostriedkov cez SMS. Magna Záchranci zaregistrovaní prostredníctvom O2 nás môžu sledovať prostredníctvom našich stránok alebo našej facebookovej stránky.
V prípade registrácie na www.magna.sk môžete dostávať obsiahlejší súhrn správ z terénu prostredníctvom vami zadefinovaného e-mailu.
Kam smerujú Vaše peniaze?
Sledujte MAGNU v teréne: www.fieldtrack.magna.sk
MAGNA na Facebooku: www.facebook.com/magnadetivnudzi
