BRATISLAVA – Dosiahnuté úspechy strany Sloboda a solidarita zatienili v poslednej dobe niektoré kauzy. Bývalý štátny tajomník a neskôr poslanec strany Martin Chren však tvrdí, že vďaka zákonom a aktivitám, ktoré presadili, môže žiť aj ďalšia vláda. Prinášame s ním krátky rozhovor.
Od vstupu do politiky sa profilujete najmä ako tvorca programov pre zlepšovanie podnikateľského prostredia. Ako ste spokojný s tým, čo sa Vám podarilo počas uplynulých šestnástich mesiacov dosiahnuť?
Vždy je čo zlepšovať, vždy existujú zbytočné polená, ktoré štát hádže podnikateľom pod nohy. Pritom viac pracovných miest a vyššiu konkurencieschopnosť vieme dosiahnuť len zlepšovaním podmienok pre podnikanie. Až ma zaráža, ako málo sa tomu politici v uplynulých desaťročiach venovali. Spokojný však môžem byť s tým, že sme tento proces zlepšovania podnikateľského prostredia, spoločne s ministrom Miškovom, odštartovali a nastavili sme systém pre jeho ďalšie zlepšovanie. Bohužiaľ našou prácou sa bude hrdiť možno niekto iný, kto príde po nás, ale konkrétne opatrenia, ktoré sme presadili, výrazne pomôžu podnikateľom a to je pre mňa to najdôležitejšie. Budem však určite spokojnejší, ak v tom zlepšovaní budú pokračovať aj naši nástupcovia.
Vy ste hneď po nástupe vedeli čo treba urobiť a ako?
Keď sme spolu s Jurajom Miškovom prichádzali na Ministerstvo hospodárstva, stanovili sme si jasnú stratégiu. Tento rezort v minulosti rôzni ministri chápali po svojom – niektorí ako ministerstvo dotácií, iní ako ministerstvo energetiky. O podnikateľov sa nikto nestaral, každý riešil export či import, investičné stimuly, eurofondy, alebo ceny energií a podnikateľov neriešil nikto, alebo všetci zároveň a kládli na nich úlohu za úlohou. My sme sa rozhodli urobiť tomuto nekonečnému zaťažovaniu raz a navždy koniec. Z ministerstva hospodárstva sme preto prioritne urobili najmä ministerstvo podnikateľského prostredia. Ako prvým sa nám konečne podarilo tému znižovania administratívnej záťaže uchopiť aj systémovo a urobiť z nej naozajstnú vládnu prioritu a koncepčnú agendu pre ďalšiu hospodársku politiku Slovenska.
Čo ste teda urobili pre zlepšenie podnikateľského prostredia? Čím ste začali?
Nazvali sme to iniciatívou Singapur. Spracovali sme dosť obšírne mapovanie administratívnej záťaže podnikania na Slovensku a pripravili sme vyše stovku opatrení v rámci tejto iniciatívy. Celá jedna tretina z týchto opatrení je dnes už splnená a tie ďalšie dve tretiny sú v procese plnenia, alebo sú čiastočne už splnené. V zálohe však máme pripravených takmer dvesto ďalších zlepšení a chystáme sa s nimi prísť v dohľadnej dobe.
Aké je teda to konkrétne zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré môžu podnikatelia na Slovensku pocítiť?
Napríklad zrušenie pracovnej zdravotnej služby, ktorým sa uľahčí podnikanie a znížia náklady takmer desiatim tisícom firmám. Ide o opatrenie z projektu Singapur, ktoré presadili svojim pozmeňovacím návrhom traja poslanci SaS. Zmeny v Zákonníku práce priniesli v prvých troch mesiacoch 17 tisíc nových pracovných miest. Mojim pozmeňovacím návrhom sa zaviedla bezplatná registrácia firiem cez internet, a tento proces sa tak z dní skrátil na minúty. Samozrejme, to pocítia najmä začínajúci podnikatelia. Zrušenie niektorých nezmyselných zákonov, napríklad toho o obchodných reťazcoch, kde sme museli čeliť naozaj silným lobistickým tlakom. Sú však aj veci, ktoré nie sú zrejmé na prvý pohľad. Napríklad zastavenie fotovoltického boomu, z ktorého si niektorí jednotlivci urobili doslova klondajk, a zabránilo sa tak ďalšiemu nárastu cien elektrickej energie.
Podnikateľov však trápi mnoho iných vecí, než tie, o ktorých tu hovoríte. Viete vôbec, ktoré konkrétne a najväčšie prekážky pri podnikaní máme na Slovensku?
Najväčšími problémami, ktoré sa potvrdzujú vo všetkých prieskumoch medzi podnikateľmi, sú nestabilita a nejednoznačnosť zákonov a vysoké odvody za zamestnancov. Až 2/3 podnikateľov tvrdia, že nedokážu podnikať bez porušenia zákona. Je to jednoducho preto, že zákonov je príliš veľa a menia sa tak rýchlo, že ich nestíhajú sledovať. Desať najdôležitejších zákonov, ktoré najvážnejšie ovplyvňujú podnikanie, sa v ostatných rokoch menilo v priemere raz za dva týždne. Takto sa nedá ani len prežiť, nie to ešte aj rozvíjať sa a konkurovať okolitým ekonomikám. Najväčšou záťažou pre podnikateľské prostredie je väčšinou to, čo ani nie je na prvý pohľad hneď tak viditeľné. Väčšinou sú to vyslovené hlúposti, ktoré sa objavujú v rôznych zákonoch a ktoré potom musia štátne inštitúcie kontrolovať a sankcionovať, ak ich podnikatelia nedodržiavajú. Pritom ide väčšinou o zákony, ktoré sa prioritne podnikaniu nevenujú, ale vedia narobiť strašné množstvo byrokracie. Nám sa podarilo tento nevyhovujúci vývoj v značnej miere pozastaviť. Nechávame po sebe na ministerstve hospodárstva fungujúci Inštitút hospodárskych analýz, ktorého hlavnou úlohou je, aby sa podobné byrokratické hlúposti už nikdy do zákonov nedostávali. Za prvého pol roka svojho fungovania urobil IHA vyše 500 analýz nových i existujúcich právnych predpisov a svojou činnosťou pomáha strážiť podnikateľské prostredie a čistí ho pred všetkými byrokratickými neduhmi. Iniciatíva niektorých úradníkov je občas bezhraničná, a snaha pripraviť ich o pečiatky a moc, hoci ide často o absurdné požiadavky úradov, je nekonečným bojom. Verím, že IHA sa stal dostatočnou autoritou pre všetkých byrokratov a myslím si, že už nie je potrebné zriaďovať žiadne ďalšie úrady či inštitúcie proti byrokracii.
Narážate tým na úrad ByroKata z dielne SDKÚ?
Politické strany sa dnes predháňajú v sľuboch, ako zlepšiť podnikanie a ničiť byrokraciu. My sme už ukázali ako na to a máme aj konkrétne výsledky. Samozrejme, nie vo všetkom a vždy sme boli úspešní. Napríklad sme veľmi silno bojovali za zrušenie povinnej výmeny registračných pokladníc, no napokon sme vybojovali len jej odklad o jeden rok. Ministerstvo financií, hoci nedokázalo vyčísliť žiaden pozitívny dopad na výber daní, si tento krok presadilo, a to napriek jasnej argumentácii, že sa tým podnikateľské prostredie poškodí. Podnikateľov bude tento luxus stáť vyše 40 miliónov eur, a milióny každé dva roky pri opakovanej certifikácii nových pokladníc s fiskálnym modulom. Ide podľa mňa o jasné víťazstvo úzkej skupiny lobistov na úkor všetkých podnikateľov. Singapur však môže akýkoľvek nový minister vziať aj s celým zásobníkom ďalších opatrení na zlepšovanie podnikateľského prostredia s už konkrétnymi pripravenými dokumentmi a pokračovať v nich. Musí mať však silnú politickú pozíciu ako minister a chuť pomáhať podnikateľom.
Čo máte ešte pripravené v zálohe?
Tých konkrétnych opatrení sú už dnes naozaj stovky. Zo zásadnejších treba spomenúť napríklad úplnú zmenu stavebného zákona, ktorý je dnes semeniskom korupcie a byrokracie, no verejný záujem pritom účinne chrániť nedokáže. Aby sme sa priblížili vyspelej Európe, v územnom a stavebnom konaní bude potrebné znížiť počet pečiatok a povolení o dobrých 80 percent. Je potrebné zaviesť zodpovednosť i na samotných úradníkov a starostov, a zároveň urobiť poriadok v územnom plánovaní. Ďalšou vecou je internet banking s úradmi. Priznám sa, že netuším kam zmizli desiatky miliónov eur investovaných do informatizácie verejnej správy, keď dnes každá jedna komerčná banka dokáže bez problémov komunikovať s občanmi cez internet, ale styk s úradmi stále pripomína dobu kamennú? Prečo by úrady nemohli občanom vydať napríklad grid karty, alebo občianske preukazy s čipom a PIN kódom, cez ktoré by každý občan vedel s úradmi vybaviť všetko z pohodlia svojho domova? Naozaj môžeme desať rokov ignorovať skutočnosť, že zaručený elektronický podpis je v praxi takmer nepoužiteľný? A prečo musia ľudia i podnikatelia prenášať papiere z úradu na úrad, keď verejná správa všetkými informáciami disponuje? Aj toto sú oblasti v ktorých Slovensko výrazne zaostáva pre konkurenčnými ekonomikami v blízkom okolí.
Pred pár dňami ste otvárali najväčšiu investíciu počas tejto vlády, Honeywell v Prešove. Aká je budúcnosť investičných stimulov na Slovensku?
Ak by sme pokračovali v našej politike, ktorú sme s ministrom Miškovom presadili, investičné stimuly by do dvoch rokov skončili úplne. Za prvé dva roky sme ich objem, oproti bývalým vládam Mikuláša Dzurindu i Roberta Fica, znížili desaťnásobne. Od konca minulého roka už vôbec nie sú poskytované hotovostné investičné stimuly, a investíciám smerujúcim do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou sme ochotní poskytovať iba daňové úľavy.
Ale Honeywell ešte hotovostný stimul dostal.
Honeywell by bez nás na Slovensko neprišiel. Nešlo pri tom iba o stimuly, ale aj o spôsob komunikácie. Boli prekvapení kvalitou práce ministerstva a investičnej agentúry SARIO a doslova ich zaskočilo, keď s nimi odrazu nejeden zástupca štátu bol schopný rokovať priamo v angličtine. Zástupcovia Honeywellu prišli na MH SR v auguste 2010 s oznamom, že Slovensko škrtajú zo shortlistu krajín, do ktorých by chceli investovať. Len vďaka veľkému úsiliu a osobným kontaktom aj v iných amerických firmách, ktoré už na Slovensku existujú, sa podarilo dotiahnuť konečne nejakú väčšiu investíciu aj na východné Slovensko. Aj keď sme boli ochotní ustúpiť zo svojich nárokov a priklepnúť im aj na hotovostný investičný stimul. Už dnes však vieme, že je to pre Slovensko a najmä pre východné, veľkým prínosom, pretože táto investícia nie je jediná a prichádzajú ďalší subdodávatelia ktorí investujú a vytvárajú zamestnanosť aj bez podpory zo strany štátu. Podarilo sa nám tak presne splniť náš cieľ – prinášať investície do tých najslabších regiónov Slovenska. Aj vďaka takto nastavenej politike zo strany MH SR sú regióny ako Rožňava, Fiľakovo, Klenovec, Košice, Prešov či región Oravy, oveľa atraktívnejší pre investorov. Oproti roku 2010 sa pritom príliv investícií zvýšil štvornásobne, hoci stimuly a úľavy zanikajú. To sú fakty, ktoré hovoria sami za seba a nie iba prázdne reči o zamestnávaní.
Nechajme už samochválu tak. V posledných dňoch sa vaše meno spomínalo aj v súvislosti s privatizáciou SPP.
Táto vláda má vo svojom programovom vyhlásení uvedené, že nebude privatizovať strategické podniky, takže tá konštrukcia je celá nezmyselná. Pri tých podieloch, kde zostatkové vlastníctvo štátu nemá zmysel – napríklad v Slovak Telekome sa kvôli zahraničným akcionárom nevieme dostať ani len k dividendám, na ktoré máme nárok – sme navrhovali najtransparentnejší spôsob, uvedenie na burzu. K akciám by sa tak mohol dostať každý občan Slovenska, ale napríklad aj dôchodkové fondy.
Ale predaj už sprivatizovanej časti SPP zahraničnými akcionármi na stole je?
Áno, aj médiá o záujme nemeckých a francúzskych akcionárov písali už pred trištvrte rokom. Oficiálna ponuka, na ktorú by štát musel reagovať svojim súhlasom či rozhodnutím o využití predkupného práva, však zatiaľ neexistuje. Počas rokovaní sa Ministerstvo hospodárstva snažilo najmä odvrátiť bezprostrednú hrozbu arbitráže v stovkách miliónov eur kvôli cenovej regulácií, udržať ceny plynu pre domácnosti, zmeniť akcionársku zmluvu v smere posilnenia vplyvu štátu napríklad v oblasti predkupného práva či schvaľovania konzultačných kontraktov, ktoré z SPP odčerpávali v minulosti peniaze. Tieto veci sa dajú označiť aj za nápravu nedostatkov pri pôvodnej privatizácii v roku 2002 a pri zmene akcionárskej zmluvy v roku 2006. Jasnou stratégiou je, že predaj celého podielu zahraničných akcionárov podlieha súhlasu vlády, a preto sa otvára príležitosť vyrokovať lepšie podmienky pre štát ako akcionára.
V minulosti ste zahraničných akcionárov aj kritizovali.
Nemyslím si, že pri cenových návrhoch postupujú férovo. Nemôžu prenášať všetky nádklady dlhodobého kontraktu len na jeden, regulovaný segment, a spotové obchody zahŕňať len do neregulovaného. Nevýhodný kontrakt s Gazpromom na príliš veľké množstvá za privysokú cenu uzavreli zahraniční manažéri s podporou nominantov vlády Roberta Fica, a v rozpore so strategickým plánom firmy. Konečne sa ho našim ľuďom podarilo prehodnotiť, a vďaka tomu konečne klesnú ceny plynu pre domácnosti. Alebo postoj k rozvoju firmy. SPP investuje minimum do rozvoja, firma je zanedbávaná, pretože zahraniční akcionári majú iné geopolitické priority. Príkladom je projekt NordStream, ktorý obchádza Slovensko a stavia skupinu SPP na vedľajšiu koľaj, a investovali do neho práve súčasní zahraniční akcionári. Na druhej strane, priniesli novú manažérsku kultúru, obmedzili plytvanie. SPP stále môže ísť s nákladmi dole, a bude sa musieť pobiť o svoju pozíciu na európskom trhu, inak sa môže stať, že aj tranzitný plynovod v konkurencii nových projektov, prestane byť zaujímavým.
Okrem cien plynu ste pred pár dňami ohlásili aj možný pokles cien elektrickej energie. Nie je to len predvolebná kampaň?
Cena elektriny môže klesnúť vďaka tomu, že v spoločnosti SEPS sme zaviedli transparentnejší spôsob aukcií pri nákupe takzvaných podporných služieb. Úspora činí 30 miliónov eur, a môže sa premietnuť do nižších taríf za prevádzku elektrizačnej sústavy. Regulačný úrad musí rozhodnúť, či ju zohľadní najmä v cenách pre veľkých zákazníkov, alebo v cenách pre všetkých. Čo je dôležité, nový a odborný prístup pri riadení štátnych podnikov prináša svoje ovocie. Napríklad v ďalšom z nich, v JAVYSe, sa nám darí splniť cieľ zníženia ročných fixných nákladov o tretinu. To činí ďalších 30 miliónov eur ročne. Spolu to sú miliardy starých korún, ktoré môžu byť použité na lepšie účely.
Vo vlastnej charakteristike citujete istú bývalú ministerku, ktorá vás označila za "ultraliberálneho pravicového populistu, ktorý svojou aktivitou prekračuje rámec Ústavy SR". Čím ste si zaslúžili toto farbisté označenie?
Myslím, že to bolo spustením projektu Deň daňovej slobody a kritikou animovaného seriálu „Dane naše milované“, ktorý nechala natočiť za peniaze občanov. Ale ak si dáte do googlu moje meno zistíte aj to, že som päťmilióntym občanom Slovenska. (smiech) Liberalizmus je najmä o hodnotách slobody a vlastníctva. Liberálne princípy sú jediné, na ktorých sa dá vystavať fungujúca a udržateľná spoločnosť. Prosperita krajiny je priamo korelovaná s úrovňou jej ekonomickej slobody. Bohužiaľ, politici často obmedzujú našu slobodu „salámovou metódou“ – kúsok po kúsku. Preto o ňu treba neustále bojovať. Menej moci pre úradníkov a politikou znamená viac slobody pre občanov a viac prosperity pre krajinu.
Pred pár rokmi ste sa v jednom rozhovore vyjadrili, že aj toho najmenšieho podnikateľa, ktorý sa živí poctivo vlastnou prácou a schopnosťami, si vážite omnoho viac než napríklad poslanca či ministra. Dnes ste sám poslancom, pôsobili ste na ministerstve a medzi vašimi najbližšími je množstvo poslancov a ministrov. Zmenili ste teda názor?
Podnikatelia tvoria hodnoty, z ktorých štát vyberá dane, a z tých žijú aj ministri. Preto ten výrok stále a navždy platí. Politik však môže urobiť pre krajinu veľa, lebo môže zlepšovať pravidlá a zákony. Nemal by však byť odtrhnutý od reality a mal by vedieť, aké to je, živiť sa v súkromnom sektore a boriť sa s každodennými problémami bežných ľudí a podnikateľov. Každý, aj ten najmenší živnostník, tvorí hodnoty a pracovné miesta. Preto si ho treba vážiť a vytvárať mu čo najlepšie podmienky.
Ľudia, ktorí strávia v politike nejaký čas to zvyknú hovoriť. Hovoria o tom, že politika je „špinavá“ a hovoria aj o strate ilúzií. Súhlasíte s tým?
Týždeň po voľbách oslávim 31. narodeniny. K politike som sa prvýkrát dostal pred takmer desiatimi rokmi, keď sme s kolegami pripravovali vznik druhého dôchodkového piliera. Najväčšou stratou ilúzií bolo to, že v politike sa nehľadajú najlepšie riešenia. Správne riešenia dobré pre krajinu a populárne riešenia zabezpečujúce znovuzvolenie sú totiž väčšinou v protiklade. Každý jeden politik medzi nimi hľadá kompromis, a každý nájde tú rovnováhu niekde inde. Do SaS som vstúpil len preto, lebo sa s ňou hodnotovo stotožňujem a tento balans má posunutý na správnu stranu, hoci to často kazí čísla preferencií. Dnes je však už jedinou alternatívou pre triezvo a rozumne uvažujúceho voliča, ktorý sa po voľbách nechce zobudiť s poriadnou opicou.
Máte len tridsať rokov a kariérne ste to dotiahli veľmi vysoko. Aké máte ďalšie plány, čo ešte túžite dosiahnuť?
Rozbehnúť firmu, ktorá bude taká dobrá, že ju odo mňa niekto kúpi. Lebo to znamená, že trh ocenil vaše schopnosti a ambície. V politickom živote azda byť tým, kto konečne zruší a zatvorí nejaký zbytočný úrad. Takmer mi to vyšlo v dvoch prípadoch, stačil by rok navyše, a končil by Fond národného majetku, a zlúčili by sme Úrad pre normalizáciu s Ministerstvom hospodárstva.
