PRAHA/BRATISLAVA - Český dramatik, politik a štátnik Václav Havel, jeden z hlavných predstaviteľov československého disidentského hnutia, ktorý dnes zomrel, bol posledným spoločným prezidentom Čechov a Slovákov pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Dve funkčné obdobia bol aj českým prezidentom (1993-2003).
Narodil sa 5. októbra 1936, nedávno oslávil svoje 75. narodeniny v Prahe. Udalosť si nenechala ujsť ani exministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová.
Václav Havel bol prezidentom ČSFR v období od 29. decembra 1989 do 20. júla 1992. Nahradil v tejto funkcii posledného komunistického československého prezidenta Gustáva Husáka.
Pochádza z pražskej podnikateľsko-intelektuálnej rodiny. Od mladosti prispieval do literárnych časopisov, v roku 1964 uviedlo Divadlo Na Zábradlí jeho prvú hru Zahradní slavnost. Počas a najmä po Pražskej jari bol jedným z ústredných predstaviteľov kritiky komunistického režimu a jeho politickej represie. V druhej polovici 80. rokov 20. storočia ho za jeho názory a aktivity viackrát uväznili.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Václavovi Havlovi viacero medzinárodných cien, vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov na viacerých univerzitách sveta. Jeden z prvých hovorcov Charty 77, ktorý aj v zahraničí predstavuje symbol boja za slobodu a demokraciu v krajinách bývalého východného bloku, sa stal laureátom najvyšších štátnych vyznamenaní mnohých krajín. Za celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv ho viackrát nominovali na Nobelovu cenu za mier. Po prvýkrát tak malo byť počas jeho väznenia ešte v roku 1989, keď ho nominovali americkí kongresmani Steny Hoyer a Dennis DeConcini.
Václav Havel trpel chronickými dýchacími ťažkosťami, ku ktorým prispeli za minulého režimu opakované neliečené zápaly pľúc počas pobytov vo väzení, a desiatky rokov fajčenia. Od roku 1996, keď mu kvôli začínajúcemu nádoru odobrali časť pľúcneho laloku, Havel nefajčil, ale zdravotné ťažkosti a časté pobyty v nemocnici sa mu nevyhýbali.
Napriek zdravotným problémom neváhal podporiť boj za ľudské a občianske práva. Stalo sa to napríklad v januári 2010, keď sa v sprievode herca Pavla Landovského a biskupa Václava Malého pokúsil odovzdať čínskej veľvyslankyni Chuo Jü-čen v Prahe petíciu proti uväzneniu čínskeho disidenta Liou Siao-poa. V novembri 2010 podporil svojou prítomnosťou demonštrantov, ktorí v Prahe protestovali proti mestským poslancom koalície ODS a ČSSD, zvoleným v komunálnych voľbách.
V novembri 2009 udelili Václavovi Havlovi čestné občianstvo hlavného mesta SR Bratislavy.
